Bebop

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Bebop je jazzový smer, ktorý vznikol v 40tych rokov 20. storočia. Po predchádzajúcej melodickej swingovej ére prináša bebop výrazný kontrast. Oproti veľkým tanečným swingovým orchestrom, aké viedli Benny Goodman alebo Glenn Miller, vracia sa bebop k menším kapelovým zoskupeniam. V kontraste k swingu bebop prichádza s rýchlymi, až veľmi rýchlymi tempami, asymetrickým frázovaním, zložitou harmóniou a spletitými melodickými linkami. Ťažisko je v improvizácii, ktorá niekedy citovala úryvky hlavnej témy, no zväčša sa odvíjala úplne slobodne. Pre uši poslucháča zvyknutého na swing vyznieval bebop nervózne až drásajúco, každopádne si rýchlo našiel širokú škálu priaznivcov.

Forma bebopových kompozícií bola uvoľnenejšia v porovnaní s bigbandovými úpravami swingových orchestrov. V zásade však platilo, že sa na začiatku predstavila hlavná téma hraná v unizóne, nasledovali improvizácie a skladbu ukončila opäť hlavná téma.

Po harmonickej stránke predstavuje bebop druh jazzovej revolúcie. Prináša alterované akordy a akordické substitúcie (užitie iného akordu pre zvýšenie napätia), rýchle sledy harmonických postupov, použitie bebopových, celotónových, alterovaných a zmenšených stupníc. Vďaka týmto prostriedkom vyznieva bebop harmonicky pestrejšie a bohatšie, takisto však prináša vysokú technickú náročnosť.


Medzi hlavných predstaviteľov bebopu patrí saxofonista Charlie Parker, trubkár Dizzy Gillespie a klavirista Thelonius Monk.