Charlie Parker

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Charlie Parker
Charlie Parker
Charlie Parker
Základné informácie
Popis umelca altsaxofonista a zakladateľ bebopu
Narodenie 29. august 1920
Kansas City, Kansas, USA
Úmrtie 12. máj 1955 (34 rokov)
New York, USA
Žáner džez, bebop
Hrá na nástroje saxofón

Charlie Parker (* 29. august 1920, Kansas City, Kansas, USA – † 12. máj 1955 New York), známy aj ako „Bird“ či „Yardbird“, bol americký altsaxofonista, ktorý stál pri zrode bebopu.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil 29. augusta 1920 v Kansas City. Bol ovplyvnený mnohými jazzovými hudobníkmi, ktorí tam pôsobili. Ako jedenásťročný začal hrať na saxofón. Stále cvičil a zdokonaľoval sa. V sedemnástich rokoch začal hrať s Kansas City Band of Buster Smith. Dva roky strávil v New Yorku, kde mohol pozorovať pokročilejších muzikantov. Síce sa v roku 1940 vrátil späť do Kansas City, kde dva roky spolupracoval s Jay McSann's Big Band, ale New York ho príliš lákal.

Roku 1943 sa pripojil k Earl Hines' Band a potom k skupine Billy Eckstina, ktorý sa odpojil od Hinesa. Obe tieto skupiny stáli na vrchole novej jazzovej vlny. V tom čase Charlie navštevoval aj Harlem a jeho jam session s Thelonious Monkom a Kenny Clarkom.

Výzmamný zlom prišiel o dva roky neskôr, kedy Charlie nahral sériu nahrávok, ktoré definovali nový druh muziky. Parker sa na konci roku 1945 vydal spoločne s trumpetistom Gillespiem do Kalifornie. Ich tamojší pobyt skončil katastrofálne. Západné publikum nenašlo zaľúbenie v bebope, Parker s Gillespiem sa neustále hádali a Parker nakoniec spadol do drogových problémov. V júli 1946 utrpel duševný kolaps a museli ho hospitalizovať na sedem mesiacov v Camarillo State Hospital (California).

Po prepustení však znova dosiahol svoju vrcholnú formu. Vrátil sa do New Yorku, kde spoločne s bubeníkom Maxom Roachom a trumpetistom Milesom Davisom založil skupinu. V tom čase bol Parker najvplyvnejším a najslávnejším jazzovým muzikantom. Jeho jazzový vzostup kontrastoval s jeho osobným úpadkom. Heroínová a alkoholová závislosť ho ničila. V roku 1949 však podnikol svoje najslávnejšie turné po Európe.

Počas 50. rokov pokračoval s úžasnou hudbou, opätovne sa stretol s Gillespiem. Jeho správanie však bolo stále nevyspytateľnejšie. Potom, ako mu zomrela dcéra Chan, si siahol na svoje dno. V depresii a s narušeným zdravím našiel útočisko v newyorskom byte jazzovej patrónky, barónky Nica de Konigswater, kde 12. mája 1955 zomrel na krvácanie spôsobené zápalom pľúc.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]