Kominterna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Komunistická internacionála, skrátene Kominterna alebo Tretia internacionála (rusky: Коммунистический интернационал alebo Коминтерн, anglicky: Comintern) bola medzinárodná komunistická organizácia založená v Moskve v marci 1919 a pôsobiaca do roku 1943. Vyzývala k medzinárodnému boju „všetkými dostupnými prostriedkami, vrátane ozbrojených síl, za zvrhnutie medzinárodnej buržoázie a za vytvorenie medzinárodných Sovietskych republík ako prechodnej fáze k úplnému zrušeniu štátu.“ [1]

Kominterna (1919-1943)[upraviť | upraviť zdroj]

Kominterna bola založená po rozpustení Druhej internacionály v roku 1916, čo bolo aj dôsledkom Leninovej tézy z roku 1915 o nevyhnutnosti revolučného boja za socializmus, ktorú prijala len časť jej členov označovaná ako "Zimmerwaldskí" ľavičiari. Kominterna zorganizovala v rokoch 1919 a 1935 sedem svetových kongresov a trinásť „rozšírených plenárnych zasadaní“, čo boli stretnutia riadiaceho výkonného výboru. Kominterna bola oficiálne rozpustená Stalinom v priebehu roka 1943.

Ideologický boj po skončení druhej svetovej vojny[upraviť | upraviť zdroj]

Rozdielne postoje krajín, ktoré oslobodila Červená armáda, predovšetkým Československa a Poľska, k americkému Marshallovmu plánu európskej obnovy, ktorý bol predstavený na prednáška v Harvarde 5. júna 1947, vyvolali obavu Moskvy, že v týchto krajinách stratí politický a ekonomický vplyv. Po prípravných jednaniach sovietsky minister zahraničných vecí V. Molotov začiatkom júla 1947 zamietol plán a predpovedal budúcu konfrontáciu s krajinami, ktoré sa stali alebo stanú spojencami USA a označil ich za nepriateľov ZSSR. V rovnakom čase bol minister zahraničných veci ČSR Jan Masaryk predvolaný do Moskvy, kde protirečil Stalinovi, ktorý zakazoval prijatie plánu. Na samotných jednaniach o pláne, ktoré sa začali 12. júla 1947 v Paríži sa nakoniec žiadna z krajín pod priamym sovietskym vplyvom nezúčastnila (nezúčastnilo sa ani neutrálne Fínsko z obavy z konfrontácie so ZSSR). Ako reakciu zvolal Stalin na september 1947 konferenciu vodcov komunistických strán do Szklarskej Poruby v Poľsku. Na tejto konferencii bola založená nástupnícka organizácia Kominterny Informbyro. Molotov na pôde OSN ešte v roku 1947 predstavil sovietsky alternatívny plán pomoci, z ktorého sa v januári 1949 v Moskve stala Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) s členskými krajinami: ZSSR, Poľsko, ČSSR, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko. Cieľom bolo vytvorenie hospodársky, politicky i vojensky jednotného bloku krajín „socialistického tábora“. Týmito udalosťami sa konfrontácia medzi "západom" a "východom", ktorá sa začala ako ideologická hneď po skončení vojny, pretavila do súperenia a nepriateľstva nazývaného Studená vojna. V Európe bola medzi týmito tábormi spustená Železná opona a po vytvorení vojenských paktov (NATO a Varšavská zmluva) sa tento konflikt zmenil na boj o ovládnutie celého sveta.

Informbyro (1947-1956)[upraviť | upraviť zdroj]

Informbyro alebo Kominformbyro (česky: Kominforma či Informbyro, rusky: Коминформ, Коминформбюро, anglicky: Cominform) je skrátené označenie oficiálneho názvu Informačná kancelária komunistických a robotníckych strán (rusky: Информационное бюро коммунистических и рабочих партий). Išlo o nové, oficiálne fórum medzinárodného komunistického hnutia po rozpustení Kominterny. Vznik Informbyra potvrdil ovládnutie komunistických strán Sovietskym Zväzom ako aj nové skutočnosti po druhej svetovej vojne, vrátane vytvorenia tzvn. "Východného bloku". Informbyro bolo pôvodne umiestnené v Belehrade (v tom čase hlavné mesto Juhoslovanskej federatívnej ľudovej republiky). Organizácia združovala pôvodne komunistické strany Sovietskeho zväzu, Bulharska, Československa, Francúzska, Maďarska, Talianska, Rumunska, Juhoslávia a Poľskou zjednotenú robotnícku stranu. Po vylúčení Juhoslávie obvinenej z "titoizmu" v roku 1948 bolo sídlo presunuté do Bukurešti. Členom sa stala aj komunistická strana Talianska avšak nemecké komunistické strany ani Čina členmi neboli. Španielska komunistická strana bola oficiálne zakázaná avšak Informbyro publikovalo materiály aj v španielčine. V apríly 1954 denník s názvom "Za večný mier, za ľudovú demokraciu!" (rusky За прочный мир, за народную демократию!) prestal vychádzať v prekladoch[2]. Po smrti Stalina sa novým sovietskym vodcom stal Chruščov, ktorý netrval tak nástojčivo na kopírovaní sovietskych vzorov, čo zmysel Infobyra oslabovalo až do tej miery, že bolo 17. apríla 1956 rozpustené.[3] Archív Informbyra je uložený v Ruskom štátnom archíve sociálno-politických dejín v Moskve.

Vplyv Komiterny a Infobyra[upraviť | upraviť zdroj]

Rozhodnutia Komiterny a Infobyra zásadným spôsobom ovplyvňovali, ba až určovali politiku členských strán. Napríklad rezolúcia Infobyra z júna 1948 s tézou "o prechode kliky Tita-Rankoviča od demokracie k buržoáznemu nacionalizmu" bola základom kampane proti takzvaným buržoáznym nacionalistom na Slovensku. [4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. MI5 History, The Inter-War Period
  2. Oznam v denníku «Правда» z 18 apríla 1954
  3. Dějiny evropské civilizace II.. Praha : Nakladatelství Paseka, 2002. 328 s. ISBN 80-7185-473-5. S. 249. (český)
  4. Michal Štefanský: Studená vojna (Slovensko 1946-1954), Vojenský historický ústav, Bratislava 2008

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Comintern na anglickej Wikipédii a Kominforma na českej Wikipédii.