Vladislav Vančura

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vladislav Vančura
Vladislav Vančura
český spisovateľ

Narodenie 23. jún 1891
Háj u Opavy
Úmrtie 1. jún 1942 (50 rokov)
popravený v Prahe (časť Kobylisy

Vladislav Vančura (* 23. jún 1891, Háj u Opavy – † 1. jún 1942, popravený v Prahe (časť Kobylisy) počas heydrichiády) bol český spisovateľ, dramatik, filmový režisér, pôvodným povolaním lekár.

Pracoval ako lekár na Zbraslavi (od roku 1974 časť Prahy).

Bol členom a prvým predsedom Devětsil (1920), prívrženecom poetizmu. Od roku 1919 publikoval v mnohých časopisoch – Červen, Kmet, Host, Panorama.

Bol predsedom českej filmovej spoločnosti.

Počas okupácie viedol spisovateľskú sekciu "Výboru inteligence" – ilegálna odbojová organizácia pri Národnom revolučnom výbore. V máji 1942 bol zatknutý a 1. júna popravený.

Literárne dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho prozaické dielo je ovplyvnené prvou svetovou vojnou, expresionizmom, obsahuje celý rad experimentov – hľadá nové spôsoby umeleckého vyjadrenia. Pre jeho diela je typický špecifický jazyk a sloh, ktorý napodobňuje vetnú stavbu starej češtiny, usiluje sa o zvukomaľbu. Vančurov literárny jazyk je celkovo bohatý.

  • Amazonský proud1923
  • Dlouhý, Široký a Bystrozraký
  • Pekař Jan Marhoul1924, realistický román so sociálnym zameraním. Hlavná postava je láskavý a dobrý pekár. Jeho dobrota sa prejavuje presne podľa socialistických predstáv – dáva ľuďom na dlh, pomáha všetkým. Nakoniec skrachuje a nikto mu nepomôže. Pred smrťou Marhoulovi syn sľubuje, že dokončí štúdia a stane sa dekanom. Dej je zasadený do Benešova. Toto dielo je akási oslava chudoby.
  • Pole orná a válečná1925. V tomto románe V. Vančura začal experimentovať s jazykom, čo sa miestami podpísalo pod nižšiu čítanosť diela. Román, ktorý je ovplyvnený prvou svetovou vojnou, nemá jednotný dej, ale skladá sa z epizód, ktoré nemajú vecnú ani inú súvislosť. Vytvoril tu dva svety, ktoré postavil do protikladu – mierový dedinský a vojnový. Vančura chcel ukázať ako vojna mení životy ľudí, že aj malý zlodej a naničhodník sa môže stať hrdinom (neoslavuje jeho hrdinstvo, vyzdvihuje fakt, že je oslavovaný naničhodník).
  • Rozmarné léto1926, sfilmovené. Na prvom mieste diela nie je samotný dej, ale jazyk. Pokúša sa vystihnúť atmosféru malých kúpeľov na rieke Orši. Do Krokových Varov prichádza kúzelník so svojou asistentkou, ktorú sa snažia získať všetci traja hrdinovia a to aj za cenu veľkých zmien v živote. Ani jeden nie je úspešný a tak sa po kúzelníkovom odchode všetci vrátia do starých zabehaných koľají. Slohom možno toto dielo označiť za humoresku ovplyvnenú poetizmom.
  • Poslední soud – román z roku 1929, ktorý konfrontuje prostredie Prahy a Zakarpatskej Ukrajiny. Je to súperenie prírody a civilizácie, fikcie a reality. Je v ňom zrejmé Vančurove okúzlenie Prahou a jeho záujem o Podkarpatskú Rus. Jazykovo sa toto dielo vyznačuje veľkou metaforickosťou, syntaktickou a kompozičnou zložitosťou. V roku 1935 Vančura dielo prepracoval, dôvodom bol jeho odklon k realizmu.
  • Hrdelní pře anebo přísloví1930, Zaoberá sa problematikou viny a trestu. Niekoľko priateľov sa snaží odhaliť starú vraždu, záver je otvorený – víťazia hodnoty plného a radostného života. Dielo je oslavou života, v štýle „víno, ženy, spev“. Zároveň obsahuje kritické výpady proti vtedajšej spoločnosti. Po jazykovej stránke je tu charakteristická veľká frekvencia ľudových porekadiel a prísloví.
  • Markéta Lazarová1931, sfilmované. V tomto diele je dôraz kladený na jazyk a atmosféru, až potom na dej. Ide o vystihnutie atmosféry a vyrozprávanie príbehu prudkej lásky. Dejovým pozadím je stredovek 15. storočia, nepriateľstvo dvoch rodov Lazarov a Kozlíkov (lupič). Markéta sa zamiluje do Mikuláše Kozlíka a z tejto lásky sa nakoniec obe rody spoja.

Vančura napísal ešte niekoľko próz tohoto typu:

  • Útěk do Budína1932, námetom je tragická láska Češky a Slováka, ktoré Vančurovi umožňujú konfrontovať národné povahy Čechov a Slovákov.
  • Luk královny Dorotky – sfilmované, súbor poviedok
  • Konec starých časů1934, sfilmované. Poviedka, ktorej dej sa odohráva po prvej svetovej vojne. Na zámok neurodzeného zbohatlíka prichádza údajné ruské knieža (bielogvardejský utečenec). Nikto o ňom nič nevie, ale každý mu verí, práve on symbolizuje staré časy (myslené šľachtické). Nakoniec tento podvodník utečie a tým končia staré časy.
  • Tři řeky – román z roku 1936. V tomto románe sa Vančura začína zaoberať súčasnosťou. Opisuje život dedinského syna Jana Kostky od 90. rokov 19. storočia až po prvú republiku. V tomto diele je hlavná pozornosť venovaná deju, nie jazyku. Román je silne protivojnový.
  • Rodina Horváthova (1938), dielo malo byť prvou časťou k pripravovanej trilógii Koně a vůz. Napísal iba tento 1. diel.
  • Obrazy z dějin národa českého – (1939-1940), dielo nedokončil, druhý diel vyšiel v roku 1948. Nie je to súvislé rozprávanie, ale štylizované príbehy slávnych osobností (Kosmas, Přemysl Otakar II., ...). Začína sa pri praotcovi Čechovi a končí sa na konci 13. storočia.

Poviedkové knihy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Občan Don Quijote – Zborník
  • Kněz Gudari – robotnícka ročenka
  • Kosmas
  • Učitel a žák
  • Kubula a Kuba Kubikula (1931) kniha určená deťom o medvediarovi, medveďovi a medveďom strašidle.

Dráma[upraviť | upraviť zdroj]

  • Jezero Ukureve1935, dej sa odohráva pravdepodobne v Afrike, vyjadruje tu myšlienky proti kolonizácii.
  • Josefína1941, variácie na Pygmalion G. B. Shawa, barová speváčka Josefína sa spoznáva s profesorom z konzervatória, ktorý ju chce učiť a urobiť z nej speváčku. Ona zo začiatku chce, ale neskôr uteká naspäť, pretože sa jej nepáči pretvárka, intrigy, malomeštiactvo. Hra bola prvý raz uvedená až v roku 1957.

Filmové dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Režíroval tieto filmy:

  • Marijka nevěrnice – scenár Ivan Olbracht
  • Na sluneční straně
  • Naši furianti
  • Před maturitou
  • Nikola Šuhaj lupežník – snažil sa zachytiť predovšetkým atmosféru Podkarpatskej Rusi.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]