Benešov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°46′58″S 14°41′19″V / 49.782778°S 14.688611°V / 49.782778; 14.688611
Benešov
mesto
Benešov náměstí3.jpg
Centrum mesta
Flag of Benesov.svg
Benesov CoA CZ.svg
Štát Česko Česko
Kraj (NUTS 3) Stredočeský (CZ020)
Okres (NUTS 4) Benešov (CZ0201)
Obec s rozš. pôs. Benešov
Poverená obec Benešov
Historická krajina Čechy
Nadmorská výška 360 m n. m.
Súradnice 49°46′58″S 14°41′19″V / 49.782778°S 14.688611°V / 49.782778; 14.688611
Rozloha 46,87 km² (4 687 ha)
Obyvateľstvo 16 541 (1. 1. 2013) [1]
Hustota 352,91 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1219
Starosta Ing. Jaroslav Hlavnička
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 256 01
Miestne časti 15
Zákl. síd. jednotky 24
Katastrálne územie 2
NUTS 5 (obec) CZ0201 529303
Adresa mestského
úradu
Městský úřad Benešov
Masarykovo nám. 100
256 01 Benešov
E-mailová adresa epodatelna@benesov-city.cz
Poloha mesta v Česku
Red pog.svg
Poloha mesta v Česku
Katastrálne územia Benešova
Katastrálne územia Benešova
Wikimedia Commons: Benešov
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.benesov-city.cz
Portal.svg Český portál

Benešov či Benešov u Prahy je mesto v Česku. Nachádza sa v Stredočeskom kraji, 37 km juhovýchodne od Prahy. Mesto má rozlohu 46,87 km² a žije tu 16 541 obyvateľov (1. január 2013).

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V 11. storočí za vlády Přemyslovcov prebiehala kolonizácia dovtedy neobývaných oblastí južne od Prahy. Prvé osídlenie Benešova je na mieste dnes zvanom Na Karlově, kde vznikol panský dvorec, kostol a okolo nich osada. Potom sa centrum presunulo výstavbou mestského trhu na dnešné Masarykove námestie. Na Karlove bol založený minoritský kláštor a majiteľom sa stal pražský biskup Tobiáš z Benešova, ktorý si skoro vybudoval nové sídlo – Konopište. Po vymretí Benešovcov sa majiteľmi stávajú Šternberkovci a po nich mestu zostal znak – osemcípa zlatá hviezda v modrom poli.

Ján Žižka z Trocnova vypálil kláštor, keď tade tiahol roku 1420 na Prahu, pretože Šternberkovci boli proti husitom.

Veľkou ranou pre mesto bola Tridsaťročná vojna a zvlášť obsadenie švédskym vojskom v roku 1648, z ktorého sa mesto dlho spamätávalo.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2013 (PDF; 543 KiB)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]