Miestna časť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Miestna časť je všeobecné pomenovanie sídelnej lokality, ktorá má svoj vžitý alebo verejnou správou schválený názov.
Pojem „miestna časť“ sa v súčasnosti používa:

Pojem „miestna časť“ vo význame „časť obce ležiaca oddelene, ktorá má vlastný názov“[4] sa v minulosti používal pri sčítaní ľudu podľa zákona č. 47/1927 do roku 1940. Pojmy miestne časti – izolované obydliamajere, hospodárske dvory, mlyny, hájovne atď., rovnako ako pojmy osada a samota dnes už nie sú v rámci súčasného štatistického zisťovania v sídelnej terminológii platnými jednotkami.[5]

Pojem v štandardizácii názvoslovia a v GIS[upraviť | upraviť zdroj]

Z hľadiska štandardizácie geografického názvoslovia realizovanej podľa zákona 215/1995 o kartografii a geodézii Úradom geodézie, kartografie a katastra SR (ÚGKK) je miestna časť geografický sídelný (miestny) názov (ojkonymum)[1] objektu na území Slovenskej republiky.[2] Názvy sídelných objektov, ktoré nemajú charakter správnej jednotky (miestne časti obcí a základné sídelné jednotky), sa štandardizujú (píšu) ako názvy nesídelných objektov, napr. Horný mlyn (nie Horný Mlyn).[6]
V Katalógu objektov ZB GIS (Základná báza údajov pre Geografický informačný systém) vydanom ÚGKK SR v roku 2008 je pojem „miestna časť“ uvedený v zozname „CAT – Kategória štandardizovaného geografického názvu – Používané (povolené) hodnoty atribútu“ v položke 41, v ktorej sa uvádza: „majer, osada, samota, miestna časť.“[7] Je zrejmé, že pri tomto použití pojmu ide o všeobecné pomenovanie, ktorým sa označuje určitý druh sídelného objektu spravidla mimo intravilánu obce či mesta.

Pojem v zákone o obecnom zriadení[upraviť | upraviť zdroj]

V zákone č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení sa pojem „miestna časť“ spomína iba v súvislosti so vznikom názvu obce: „Názov novej obce a jej časti sa určuje spravidla podľa názvu časti obce, názvu miestnej časti, podľa pomenovania významného prírodného útvaru, javu alebo historickej udalosti súvisiacej s územím obce alebo nežijúcej významnej osobnosti.“[8]

Vžitý význam pojmu[upraviť | upraviť zdroj]

V hovorovej reči je „miestna časť“ všeobecným pomenovaním spravidla osídlenej časti územia obce alebo časti obce, mesta alebo jeho mestskej časti, ktoré má historicky alebo ľudovo vžitý názov a ktoré sa nemusí kryť s ich správnym, katastrálnym územím a nemusí byť ani súčasťou ich intravilánu.

Príklady a podobné pojmy[upraviť | upraviť zdroj]

Príklady: miestna časť Hlinené v Turzovke, miestna časť Kramáre v Bratislave, miestna časť Vydrovo v Čiernom Balogu a pod.
Príklad použitia pojmu na rozličné druhy sídelných lokalít: „Detva má 8 miestnych častí: Detva, Detva-sídlisko, Kostolná, Krné, Piešť I., Piešť II., Skliarovo, Zapriechody. Miestne časti Detva a Detva-sídlisko majú charakter kompaktnej zástavby. Miestne časti Kostolná, Skliarovo, Piešť I., Piešť II, Zapriechody majú rozptýlené osídlenie.“ [9]
Podobné pojmy ako „miestna časť“ v hovorovej reči sú sídlisko, štvrť, časť mesta, časť intravilánu alebo extravilánu obce, mesta, samota, osada, lazy či kopanice.

Iné pojmy[upraviť | upraviť zdroj]

Iný pojem je časť obce, ktorý vymedzuje zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.
Dopravná značka „Miestna časť obce“ (č. IS 36c),[3] ktorá sa umiestňuje na pozemné komunikácie pri vstupe do obcí, sa týka názvu „časti obce“ (v zmysle zákona o obecnom zriadení), nie „miestnej časti.“
Iný pojem je aj mestská časť, ktorý určuje zákon o obciach a zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislava. V Bratislave bežne dochádza k zamieňaniu správneho pojmu „mestská časť“ za nesprávny pojem „miestna časť,“ čo je ovplyvnené oficiálnymi názvami samosprávnych a výkonných orgánov v zákone o hl. m. SR Bratislava, ako „miestne orgány“, „miestne zastupiteľstvo“, „miestna rada“ či „miestny úrad.“[10]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Inštrukcia ÚGKK SR č. 984 600 I-1/96, § 4, ods. 3, písm. c).
  2. a b Inštrukcia ÚGKK SR č. 984 600 I-1/96, § 5 a § 8, písm. a).
  3. a b Vyhláška č. 9/2008, § 4 Informatívne smerové značky, ods. 41.
  4. Sčítanie ľudu 1930: Bytový list, 1930 [online]. [cit. 7. 2. 2010] Dostupné na internete: [1].
  5. Zápisnica z 3. zasadnutia PS GIS, 2005.
  6. Inštrukcia ÚGKK SR č. 984 600 I-1/96. Príloha č. 1, čl. 6, ods. 11.
  7. Katalóg objektov ZB GIS, 2008.
  8. Zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, § 1a Názov obce.
  9. Všeobecná charakteristika a miestne časti [online]. In: Mesto Detva [cit. 30. 1. 2009]. Dostupné na internete: [2].
  10. zákon SNR č. 377/1990 Zb. o hl. m. SR Bratislava, Štvrtá časť – Postavenie miestnych orgánov.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Inštrukcia č. 984 600 I-1/96 na štandardizáciu geografického názvoslovia Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky + Príloha č. 1. Čl. 6 Zásady úpravy a spôsobu písania geografického názvoslovia [online]. Bratislava, 1996. In: ÚGKK SR Bratislava [cit. 31. 1. 2010]. Dostupné na internete: [3], [4].
  • Katalóg objektov ZB GIS. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. (c) ÚGKK SR a TOPÚ Banská Bystrica. Verzia 2008. Kolektív autorov. Dostupné na internete: [5].
  • Vyhláška č. 9/2008 MV SR z 20. decembra 2008, ktorou sa vykonáva zákon 8/2009 o cestnej premávke, § 4 Informatívne smerové značky, ods. 41 [online]. [cit. 31. 1. 2010]. In: Zbierka. Dostupné na internete: [6], [7].
  • Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. zo 6. septembra 1990 o obecnom zriadení [online]. Združenie miest a obcí Slovenska [cit. 6. februára 2010]. Dostupné na internete: [8].
  • Zápisnica z 3. zasadnutia PS GIS, konaného 16. marca 2005 [online]. Pracovná skupina pre Geografické informačné systémy v štátnej správe. [cit. 6. februára 2010]. Dostupné na internete: [9].