Jaroslav Vrchlický

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jaroslav Vrchlický
Jaroslav Vrchlický
český spisovateľ, básnik, dramatik a prekladateľ

Narodenie 17. február 1853
Louny
Úmrtie 9. september 1912 (59 rokov)
Domažlice

Jaroslav Vrchlický, vlastným menom Emil Frída (* 17. február 1853 – † 9. september 1912), bol český spisovateľ, básnik, dramatik a prekladateľ.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzal z Loun, jeho otec bol kupcom. Detstvo strávil v Ovčároch pri Kolíne. Gymnázium študoval v Slanom (od. roku 1862) v Prahe a Klatovoch, po jeho ukončení (1872) študoval, na želanie rodičov na bohosloveckej fakulte. Už v roku 1873 prestúpil na filozofickú fakultu v Prahe, kde študoval dejepis, filozofiu a francúzsku literatúru, ktorú neskôr prekladal.

Počas štúdií sa zoznámil s Winterom, Sládkom a Jiráskom a spolu založili skupinu Lumírovcov (Jirásek potom prešiel k Ruchovcom).

Od roku 1875 pracoval ako vychovávateľ a tajomník grófskej rodiny v Taliansku.

Po návrate pôsbil ako učiteľ a v roku 1877 bol vymenovaný za tajomníka na českej technike, neskôr sa stal profesorom moderných vied a získal čestný doktorát.

Roku 1879 sa oženil s Ludmilou Podlipskou, s ktorou precestoval takmer celú Európu.

V roku 1901 ho spolu s Antonínom Dvořákom, cisár vymenoval za člena Panskej snemovne ríšskej rady vo Viedni, kde vystupoval a obhajoval požiadavku všeobecného hlasovacieho práva. Ako človek bol nesmierne činný, okrem iného bol členom Kráľovskej akadémie v Padove, členom tovaryšstva poľského v Paríži a samozrejme čestným občanom mnohých českých miest. Na univerzite prednášal literatúru, bol jedným z prvých členov Českej akadémie vied. Bol nominovaný na Nobelovu cenu za literatúru.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchlického dielo obsahuje viac ako 200 zväzkov okrem iného (cez 80 básnických zbierok, 50 divadelných hier).

Jeho zbierky a drámy sa pomerne dobre čítajú. Vrchlický sa snažil dokázať, že čeština môže vyjadriť všetko, že sa to skutočne dá, ale niekedy tieto tvary pôsobia podivne a nepekne.

Neskoršou generáciou bol (generácia 90. rokov 19. storočia) veľmi kritizovaný až odsudzovaný. Proti jeho dielu vystúpil napríklad aj Tomáš Garrigue Masaryk. Nasledujúca generácia básnikov si uvedomila silu jeho diela a v súčasnosti je považovaný za jedného z najvýznamnejších českých básnikov.

Vrchlický svojim dielom pripravil pôdu pre symbolizmus. Jeho cieľom bolo vytvoriť poéziu, ktorá by sa vyrovnala európskemu básnictvu a stelesňovala harmonický ideál človeka. Zaujímali ho historické námety, predovšetkým vývoj ľudstva. Pokúšal sa vytvoriť zbierky, ktoré by zachytávali vývoj ľudstva. Inšpiráciu čerpal v Legende vekov od Victora Huga. Pri tomto mapovaní histórie nachádzal najväčšiu inšpiráciu v antike.

Básnické zbierky[upraviť | upraviť zdroj]

Lyrika

  • Z hlubin
  • Dědictví Tantalovo
  • Brevíř moderního člověka
  • Ekology a písně – osobná lyrika
  • Poutí k Eldorádu – milostná a prírodná lyrika
  • Dojmy a rozmary – láska k žene, prírode a ľuďom
  • Hudba v duši
  • Moje sonáta
  • Zlatý prach
  • Okna v bouři – písané v kríze, v tom čase (90. roky) prebiehal spor s Ruchovcami a v súkromí prežíval manželskú krízu.
  • Meč Damoklův – písané v rovnakom čase ako Okna v bouři
  • Písně poutníka – písané v rovnakom čase Okna v bouři
  • Pavučiny – písané v rovnakom čase ako Okna v bouři.
  • Korálové ostrovy
  • Strom života (Co tkví v kořenech)
  • Co tkví v haluzích (Co zní v koruně)
  • Má vlast – vlastenecká lyrika
  • Mýty – spracováva legendu o svätom Prokopovi.
  • Sonety samotáře
  • Démon láska
  • Skvrny na slunci
  • Píseň klasů – báseň, v ktorej klasy rozprávajú, o živote chudobných vidieckých ľudí. Opisuje tu ich prácu na poli.
  • Motlitba na Řípu – v tejto básni sa sedliaci modlia k dedovi Čechov, aby dal otcom silu a deťom dobrý život. Aby svätý Juraj ochránil českú zem.

Epika

  • Duch a svět – kolísanie medzi optimizmom a pesimizmom. Dáva tu do súvislosti umenie a rozum, Staroveké Grécko je symbolom optimizmu. Volá po harmónii s prírodou. Verí v ľudské poznanie a silu rozumu.
  • Zlomky epopeje – cyklus epických alebo lyricko-epických básni
  • Nové zlomky epopeje
  • Kytka balad
  • Fresky a gobelíny
  • Selské balady – sociálna balada podľa skutočných udalostí z prelomu 17. a 18. storočia (gróf Breda). Zachytáva ľudovú vzburu. Vrchlický zachytáva predovšetkým prelomové okamihy. Ídea tohto diela je v myšlienke, že človek nikdy nesmie vzdať svoj boj, musí si stáť za svojimi názormi. Zo zbierky vyplýva, že každé zlo musí byť potrestané. Chce vzbudiť národ na boj za svoje práva.

Zbierky reagujúce na politiku

  • Panteon
  • Hlasy v poušti

Próza[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho poviedky sú ironické a sentimentálne.

  • Barevné střepy – román, obsahuje mnoho autobiografických prvkov
  • Loutky
  • Povídky ironické a sentimentální

Divadelné hry[upraviť | upraviť zdroj]

Divadelné hry písal pre Národné divadlo

  • Trilógia
    • Drahomíra
    • Bratři
    • Knížata
  • V sudu Diogenově
  • Soud lásky
  • Noc na Karlštejně – komédia z českého prostredia, postava Karla IV. Vrchlický tu použil historku, že Karol IV. staval Karlštejn ako hrad, kde nemali prístup ženy. Táto historka sa medzi ľuďmi udomácnila, ale nie je pravdivá. Dielo bolo úspešne sfilmované.
  • Smrt Odyssea
  • Hippodamie – trilógia, zhudobnil ju Zdeněk Fibich
  1. Smrt Hippodamie
  2. Smír Tantalův
  3. Námluvy Pelopovy
  • Svatá Ludmila

Literárna kritika[upraviť | upraviť zdroj]

  • Básnické profily francouzské
  • O poezii Jana Nerudy
  • Poezie francouzská nové doby

Zachovala sa korešpondencia s jeho ženou – Ludmilou Podlipskou, z čias jeho pobytu v Taliansku, v ktorej vedie filozofické a literárne úvahy. Boli uverejnené až po jeho smrti, vydávajú sa ako literárne dielo.

Okrem toho sa zachoval celý rad článkov v mnohých časopisoch (Máj, Česká revue, Světozor, ...)

Preklady[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho preklady sú jedny z najlepších. Prekladal z 18 národných literatúr (najviac z francúzštiny, taliančiny a španielčiny) predovšetkým poéziu, klasickú taj modernú. (Victor Hugo, Dante Alighieri, Francesco Petrarca, Johann Wolfgang von Goethe, Friedrich Schiller, William Shakespeare, atď.). Dá sa o ňom povedať, že si na preklad vyberal náročné a kvalitné diela (Faust, básne V. Huga, Traja mušketieri, Andersenove rozprávky a iné).

Ukážka z diela[upraviť | upraviť zdroj]

"Za trochu lásky
Za trochu lásky šel bych světa kraj
šel s hlavou odkrytou a šel bych bosý
šel v lednu, ale v duši věčný máj
šel vichřicí, však slyšel zpívat kosy
šel pouští a měl v srdci perly rosy
za trochu lásky šel bych světa kraj.
Jak ten, kdo zpívá u dveří a prosí'."

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]