Milan Richter

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Milan Richter
slovenský básnik, dramatik, prekladateľ a publicista
Narodenie25. júl 1948 (75 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko

Milan Richter (* 25. júl 1948, Bratislava), je slovenský básnik, dramatik, prekladateľ, publicista a knižný vydavateľ (MilaniuM).

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v rodine Lea Richtera a jeho manželky Eriky rodenej Grimmovej. Pochádza z rodiny poznačenej holokaustom za 2. svetovej vojny. Detstvo prežil v dedinke Unín na Záhorí. V r. 1963 – 1967 študoval na Strednej ekonomickej škole, odbor zahraničný obchod v Bratislave, kde pokračoval v štúdiách na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (1967 – 1972). Vyštudoval germanistiku a anglistiku a absolvoval časť štúdia nordistiky. V r. 1985 získal titul PhDr.

Pracoval ako jazykový redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ (1972 – 1975) a ako odborný redaktor v redakcii beletrie Nakladateľstva Pravda (1975 – 1981). Ďalších jedenásť rokov sa venoval literatúre (najmä prekladaniu) profesionálne, pričom od leta 1988 do leta 1989 pracoval na polovičný úväzok v novozaloženom časopise pre mladú literatúru Dotyky. Na jeseň 1992 nastúpil na Federálne ministerstvo zahraničných vecí v Prahe a koncom decembra odcestoval do Osla, kde sa od 1. 1. 1993 stal Chargé d’affaires a.i. Slovenska v Nórsku, akreditovaný aj pre Island. Počas jeho pôsobenia v diplomatických službách sa uskutočnila prvá štátna návšteva severskej hlavy štátu (prezidentky Islandu) na Slovensku v máji 1994. Od jesene 1995 pracoval v Národnom literárnom centre (NLC) v Bratislave, v ktorom založil sekciu SLOLIA, šíriacu slovenskú literatúru v zahraničí, a časopis Slovak Literary Review/Revue der slowakischen Literatur, ktorého bol šéfredaktorom až do odchodu z Literárneho centra. V školskom roku 1997/1998 vyučoval externe na Filozofickej fakulte UK v Bratislave modernú severskú poéziu (s ťažiskom "švédska poézia 20. storočia"). Koncom roku 2000 si založil vydavateľstvo MilaniuM a od konca roku 2002 sa venuje výlučne vydávaniu kníh vo svojom vydavateľstve.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Svoju prvú poviedku publikoval v Mladej tvorbe na jar 1969. Svoje prvé básne publikoval v moravskom časopise Host do domu, redigovanom J. Skácelom v lete 1969 a v Slovenských pohľadoch na jeseň 1969. Jeho prvé preklady boli uverejnené v Revue svetovej literatúry na jeseň 1970 (miniantológia švédskej poézie). Jeho básne uverejnil v zahraničí po prvý raz mníchovský časopis Akzente vo februári 1990, kým knižne vyšli v zahraničí prvý raz v antológii Stemmer, 18 slovakiske digtere (kodaňské vydavateľstvo Brøndum) na jar 1990. Odvtedy boli jeho básne (a eseje, resp. prejavy, rozhovory a pod.) preložené a uverejnené v 34 jazykoch vo viac než 80 denníkoch, časopisoch, na sociálnych sieťach, v antológiách, zborníkoch vo svete (najmä v USA, Rakúsku a Nemecku, ale aj v Poľsku, Maďarsku, Škandinávii, Bulharsku, Rumunsku, Portugalsku, v Mexiku, Číne, na Taiwane, v Indii, Bielorusku, Rusku, Arménsku, Taliansku, Mongolsku, Japonsku, Bangladéši a inde).

Poézia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Večerné zrkadlá (1973)
  • Korbáče (1975)
  • Peľ (1976)
  • Bezpečné miesto (1987)
  • Korene vo vzduchu (1992)
  • Spoza zamatových opôn (1997)
  • Anjel s čiernym perím (2000)
  • Vo mne zbúraný chrám (2002)
  • Tajomstvá dokorán (vybrané básne a nový cyklus "Poďte, vyrážame!"), 2008
  • Storočie, kruté stoočie (Príbehy zo súkromných dejín 20. storočia), 2019

Preklady básní do iných jazykov (knižné vydania)[upraviť | upraviť zdroj]

Die Wurzeln in der Luft (1992), Horn, RakúskoRøter i lufta (1996), Oslo, NórskoFive Seasons of Life (1998 – vydanie v 6 jazykoch), BratislavaVremeto, koeto razdava udari (1999), Sofia, Bulharsko; Pět ročních období (2002), Praha, ČeskoMasaker v Bejrúte (2002 – výber protirežimných básní v arabčine), Homs, SýriaPar-dessus l´épaule du poeme (2005), Esch-sur-Alzette, LuxemburskoAnjel s čiernymi krídlami (2005), Jeruzalem, IzraelEl silencio de los árboles en Hyde Park (2007), Barcelona, ŠpanielskoŽivé kamene z jazerného dna (2010), Tchaj-pej, TaiwanAnjel s čiernym perím (2010), Struga, Severné Macedónsko (2010); Sealed with Ashes (2012), poems in 7 languages; Vidjeno u snegu (2018), Belehrad, Srbsko; Smrť na dlhej návšteve (2019), Tchaj-pej, Taiwan.

Dráma[upraviť | upraviť zdroj]

  • Z Kafkovho Pekloraja (2006) – hra uvedená v rámci "Kafkovho divadelného týždňa" v Trnave (február 2007, scénické čítanie); druhé dejstvo, ktoré sa odohráva v Tatranských Matliaroch, bolo uvedené v T. Lomnici a v L. Mikuláši v máji 2007, ako aj v Poprade (gymnázium) v júni 2008; hru preložili do nemčiny, angličtiny, španielčiny, nórčiny, turečtiny, bieloruštiny a bulharčiny (preklad D. Stefanova publikoval na jar 2011 bulharský časopis); hru (spolu s "Kafkovým druhým životom", citátmi z Richterových básní a štúdiou) publikoval madridský divadelný časopis ADE Teatro na jar 2009 (v preklade R. Bojničanovej a S. Alvarada) a srbský časopis Naš trag (2010) v preklade Z. Valent-Belićovej. Táto hra spolu s hrou Kafkov druhý život vyšla r. 2013 knižne v srbskom preklade Z. Valent-Belićovej v B. Petrovci (Srbsko) pod názvom Kafka & Kafka.
  • Kafkov druhý život (2007) – hra uvedená v rámci "Kafkovho divadelného týždňa" v Trnave (február 2007, scénické čítanie) a úryvky z nej v Prahe na knižnom veľtrhu Svět knihy v máji 2013; hru preložili do angličtiny, nemčiny, španielčiny, turečtiny, bieloruštiny a srbčiny a publikovali v srbskom časopise Naš trag (2009) v preklade Z. Valent-Belićovej. "Kafkov druhý život" spolu s hrou "Z Kafkovho Pekloraja" a s doslovom I. Čičmanca vyšiel v júni 2014 v tureckom preklade M. Senola v ankarskom vydavateľstve Bencekitap pod názvom "Kafka ve Kafka". Obe hry vyšli knižne v slovenčine v r. 2016 pod názvom "Kafka a Kafka".
  • Krátky nešťastný život Marilyn Monroe (2013) – divadelná hra o MM a vyšetrovaní jej záhadnej smrti. Postavami v hre sú okrem MM aj jej alter ego Norma Jeane, milenci John F. Kennedy, Robert F. Kennedy, manžel (a neskôr exmanžel) Joe DiMaggio, psychoanalytik Ralph Greenson a vyšetrovateľ David Diamant. Hra bola preložená do angličtiny, turečtiny (knižné vydanie v r. 2015), rumunčiny (knižné vydanie v r. 2016) a srbčiny (knižné vydanie v r. 2018). V novembri 2016 mal v rumunskom meste Bistrita svetovú premiéru fragment z tejto hry v rumunčine - scéna s MM a JFK. Hra vyšla knižne v slovenčine na jar 2017.
  • Kto zabil Marilyn Monroe? (2013) – rozhlasový triler, vysielaný 19. januára 2014 na Rádiu Slovensko (réžia T. Tadlánková)
  • Nechcený hrdina Alfréd Wetzler (2018) - rozhlasový dokument k storočnici A. Wetzlera, autora knihy "Čo Dante nevidel"
  • Dobré činy zachraňujú svet (2018, premiéra február 2019 v Bratislave) - dokumentárno-edukačná divadelná hra o Bjørnstjernem Bjørnsonovi

Preklady[upraviť | upraviť zdroj]

Richter preložil 61 kníh a 16 divadelných hier z nemčiny, angličtiny, švédčiny, nórčiny, dánčiny, češtiny a (v jazykovej spolupráci) zo španielčiny a čínštiny. Okrem toho preložil básne, prózy a eseje ďalších desiatok autorov (napr. L. Ferlinghetti, A. Ginsberg, D. Levertovová, J. Updike, S. Heaney, P. Celan, F. Mayröckerová, A. Kolleritsch, W. Kirsten, P. Bichsel, A. Koltzová, Bo Carpelan, S. Dagerman, M. Larsenová, T. Viljálmsson, M. Johannesen), ktoré publikoval v slovenských denníkoch, literárnych týždenníkoch, časopisoch, zborníkoch, antológiách, ako aj v rozhlase a televízii, prípadne ktoré odzneli na literárnych podujatiach na Slovensku. Básne viacerých autorov (najmä nemeckých a severských) preložil aj do češtiny a publikoval v r. 1979-1981 v Světovej literature (pod pseudonymom Norbert Vančata) a v literárnej prílohe týždenníka Tvorba. Niekoľko básní T. Tranströmera, nového laureáta Nobelovej ceny za literatúru, preložil spolu s J. Žáčkom do češtiny a publikoval v Literárních novinách a v Lidových novinách. Verše viacerých slovenských básnikov (aj niektoré vlastné básne) preložil do nemčiny a publikoval v časopisoch Akzente a Lichtungen.

Preklady / Poézia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Emily Dickinsonová: Monológ s nesmrteľnosťou (1983)
  • Artur Lundkvist: Nádhera sveta (1987)
  • Pablo Neruda: Plavby a návraty (1988) – časť Poézia; v jaz. spolupráci s M. Biskupičovou
  • Ernest Hemingway: 66 básní (1988)
  • Ernesto Cardenal: Meditácia v lietadle DC-3 (1990) – v jaz. spolupráci s M. Biskupičovou
  • Erik Lindegren: Zimné obete (1991)
  • Ernst Jandl: Žltý pes (1993)
  • Peter Paul Wiplinger: Znamenia života (1994)
  • Rolf Dieter Brinkmann: Určitý obraz niečoho (1996) – spolu s M. Hatalom
  • Tomas Tranströmer: Básne pre živých a mŕtvych (1996)
  • Knut Ødegård: Lososí skok (1996)
  • Kjell Espmark: Prvý tieň v múre (1998)
  • Gerhard Kofler: Dotyk spánku (1998)
  • Manfred Chobot: Bábkohry (1999) – spolu s M. Hatalom a L. Šimonom
  • Rainer Maria Rilke: Vysadený na vrchoch srdca (1999)
  • Germain Droogenbroodt: Ako čepeľ mrazu (2000) – preložené z autorizovaných nemeckých a anglických verzií básní
  • Östen Sjöstrand: Mor a veľké šťastie (2000)
  • Pia Tafdrupová: Tiché výbuchy (2000)
  • Maria Wineová: Ruka hnevu a lásky (2001)
  • Tomas Tranströmer: Medzi allegrom a lamentom (2001) – zobrané básne
  • Tuvia Rübner: Pamäť popola (2002) – preložené z autorových nemeckých verzií básní
  • Rainer Maria Rilke: Elégie a rekviem (2003)
  • Harry Martinson: Jazykmi mora a vetra (2004)
  • Jana Štroblová: Hoď vetru košeľu (2005)
  • Rainer Maria Rilke: Pieseň o láske a smrti korneta Krištofa Rilkeho (2006)
  • Edith Södergranová: Prešla som peši cestami sĺnk (2007)
  • Yu Hsi: Cesta (2008) – v jaz. spolupráci so sinologičkou Z. Krylovou
  • Chalíl Džibrán: Prorok a umenie pokoja (2008)
  • Emily Dickinsonová: Učili sme sa celú lásku / We Learned the Whole of Love (2009)
  • Knut Ødegård: Kvitne tak šialene (2010)
  • Volker Braun: Záhrada rozkoše (2012) – spolu s L. Šimonom
  • Rainer Maria Rilke: Smrť milenky (2012) – najobsiahlejší výber z Rilkeho lyrickej tvorby, vrátane Duinských elégií
  • Pia Tafdrupová: Tarkovského kone (2015)
  • Tomas Tranströmer: Přijde smrt a vezme ti míry (2015) – preklad do češtiny, spolu s Vítom Janotom
  • Chalíl Džibrán: Prorok, Prorokova záhrada (2016)
  • Eva Strömová: Temná abeceda (2017)
  • Emily Dickinsonová: Pre krásu umrela som / I Died for Beauty (2018)
  • Bjørnstjerne Bjørnson: Bergliot (Slovenská filharmónia, 2020)
  • Richard Pietrass: Odľahlá poloha (2021)
  • Paul Celan: Fúga smrti a iné básne (2023)
Preklady - básnické antológie
  • Tréning vzpriamenej chôdze (antológia mladšej poézie NDR – 1987) – spoluzostavil a preložil niekoľkých básnikov
  • Objaviteľovo oko (antológia 5 básnikov SRN: E. Meister, G. Herburger, N. Born, R. D. Brinkmann, M. Krüger – 1988) – zostavil a preložil
  • Čiary života (antológia súčasnej dánskej poézie – 1991) – spoluzostavil a preložil niekoľkých básnikov
  • Krajina s dvoma slnkami (antológia súčasnej nórskej poézie – 1992) – preložil niekoľkých básnikov
  • Hlasy a mlčania babieho leta (antológia švédskej poézie 20. storočia; 33 básnikov – 1999) – zostavil a preložil
  • Ostrými paprsky (antológia 6 švédskych básnikov v češtine: T. Tranströmer, K. Espmark, L. Gustafsson, E. Ström, K. Frostenson, E. Runefelt - 1999) – spoluzostavil a preložil spolu s D. Hartlovou
  • Otvorené brány v múre času (antológia súčasnej izraelskej poézie; 11 poetiek a básnikov – 2019) – zostavil a preložil (v jaz. spolupráci so S. Singerovou)
  • Nádhera a bolesť (2020) – antológia básnických prekladov (22 svetových básnikov v preklade M. Richtera)

Preklady / Próza[upraviť | upraviť zdroj]

Rex Stout: Zlaté pavúky (1972), M. Sjöwallová-P. Wahlöö: Smejúci sa policajt (1974), Ray Rigby: Pahorok (1977), Sigrid Undsetová: Ida Alžbeta (1978), Artur Lundkvist: Fantázia o Goyovi (1979), Hanns Cibulka: Kniha Rút (1980), John Cheever: Kronika rodu Wapshotovcov (1981), Peter Härtling: Oneskorená láska (1982), Robert Walser: Súrodenci Tannerovci (1983), Helmut Zenker: Slávnosť žiab (1984), Rolf Hochhuth: Láska v Nemecku (1984), Lars Gustafsson: Včelárova smrť (1987), Artur Lundkvist: Babylon, neviestka bohov (1988), Artur Lundkvist: Bojovníkova pieseň (1988), Dag Hammarskjöld: Smerovníky životom (1997), Jostein Gaarder: Vita brevis (1999), Franz Kafka: Aforizmy a iné kruté rozkoše / Aphorismen und andere grausame Wonnen (2003), Per Wästberg: Brázda za loďou (2005), P. O. Enquist: Kniha o Blanche a Marii (2008), Franz Kafka: Premena a iné poviedky (2023) a iné.

Preklady / Knihy pre deti[upraviť | upraviť zdroj]

Wolfgang Tilgner: Rytier, smrť a diabol (1983), Oscar Wilde: Šťastný princ (1988, 1998, 2015), Hans Christian Andersen: Rozprávky (1997), Jostein Gaarder: V zrkadle, v záhade (1998), Hans Christian Andersen: Divé labute (2002), Rozprávky Hansa Christiana Andersena (2005), Rozprávkarov bazár (so vstupnými esejami M. Richtera – 2005), Jostein Gaarder: Knižka otázok (2013), Maureen Wrightová: Snehuliak Kýchalko (2020).

Preklady / Dráma[upraviť | upraviť zdroj]

Lope de Vega: Záhradníkov pes (TV 1981), Ferdinand Bruckner: Napoleon I. (1984), Rolf Hochhuth: Smrť lovca (TV 1986, SRo 1987), P. O. Enquist: Zo života dážďoviek (1988, TV 1989), Ödön von Horvath: Historky z Viedenského lesa (1991), Elias Canetti:Svadba (1993), J.W.Goethe: Faust a Margaréta (knižné vydanie 2000, DJP Trnava 2005, Divadlo a.ha.: Prafaust 2005), Nikoline Werdelinová: Milovníci (2003), P. O. Enquist: Obrázkari (2005), P. O. Enquist: Noc tribádok (2008 – uvedená v Divadle a.ha ako Noc lesbičiek), J. W. Goethe: Faust I, II (takmer celý I. diel a časti II. dielu pre účely SND v Bratislave; premiéra september 2010), P. O. Enquist: Hry (Divadelný ústav, 2012 – Noc tribádok, Pre Faidru, Zo života dážďoviek, Magický kruh, Sestry), Elfriede Jelinek: Rechnitz (Anjel skazy) - in Hry, Divadelný ústav, 2014), J. W. Goethe: Malý Faust (Prafaust/Faust a Margaréta a kľúčové scény z Fausta I., 2015)

Preklady / Opera[upraviť | upraviť zdroj]

Richard Wagner: Lohengrin (libreto) – pre SND v Bratislave (premiéra máj 2013)

Editorská činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

  • 2019 - Milan Rúfus: Prameň (výber z básnického diela M. Rúfusa, kalendárium, doslov "Básnik celistvého bytia" – I. zväzok, vyd. Ikar)
  • 2020 - Milan Rúfus: Studňa (výber z básnického diela M. Rúfusa, kalendárium, doslov "Zo studne čoraz cudzejšieho sveta" – II. zväzok, vyd. Ikar)
  • 2021 - Milan Rúfus: Studnička (výber z básnického diela M. Rúfusa pre deti, kalendárium, doslov "Piť zo studničky detstva – a rozprávky" - III. zväzok, vyd. Ikar)

Kultúrno-organizačná činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1984 – Goetheho štipendista vo Weimare
  • 1987 – člen Zväzu slovenských spisovateľov (vystúpil z neho r. 1992)
  • 1989 – 1992 člen Slovenského centra PEN, z ktorého na protest proti nečinnosti organizácie vystúpil
  • 1996 – člen Klubu nezávislých spisovateľov
  • 1997 – člen rakúskej spisovateľskej organizácie Grazer Autorenversammlung
  • 1998 – zorganizoval z poverenia WAAC 18. svetový kongres básnikov v Bratislave
  • 1999 – 2011 člen výkonného výboru WAAC (World Academy of Arts and Culture), v r. 2001 – 2011 druhý a neskôr prvý viceprezident WAAC
  • 1999 – 2003 predseda Slovenskej spoločnosti prekladateľov umeleckej literatúry
  • 2000 – 2011 organizoval Medzinárodný literárny festival Jána Smreka v Bratislave, Trnave, Pezinku, Skalici, Senici a Nitre
  • 2000 – 2002 podpredseda Slovenského centra PEN
  • 2002 – 2005 člen Rady FIT (Fédération Internationale des Traducteurs)
  • 2004 – 2005 člen poroty IMPAC International Dublin Literary Award
  • 2004 – člen Akadémie na hraniciach (združenia stredoeurópskych intelektuálov, so sídlom vo Viedni)
  • 2005 – člen Akadémie Bjørnstjerne Bjørnsona ("Nórskej akadémie literatúry a slobody prejavu") v nórskom Molde
  • 2006 a 2007 – Rilkeho štipendista vo švajčiarskom Rarone (1+2 mesiace)
  • 2007 – stály člen Európskej akadémie poézie so sídlom v Luxemburgu (až do jej zániku v r. 2011)
  • 2007 – 2009 z poverenia Klubu nezávislých spisovateľov organizoval Festival Kafkove Matliare (vo V. Tatrách, Poprade, Kežmarku, L. Mikuláši a Bratislave)
  • 2011 – Goetheho štipendista vo Weimare. Člen Goetheho spoločnosti vo Weimare (prednášky o svojich prekladoch Fausta, Duinských elégií a o F. Kafkovi vo Weimare, Ulme, Rosenheime (Nemecko) a v Bratislave
  • 2013 - od októbra 2013 do november 2016 – predseda Klubu nezávislých spisovateľov (ukončil členstvo v KNS v marci 2019)
  • 2014 - z poverenia Klubu nezávislých spisovateľov organizoval Festival Kafkove Matliare (vo V. Tatrách, Bratislave, Viedni a v Prahe)
  • 2017 - od januára 2017 do septembra 2020 predseda Slovenského centra PEN
  • 2018 - od apríla 2018 predseda Výboru Sekcie pre umelecký preklad pri Literárnom fonde
  • 2018 - od júla člen obnovenej Európskej akadémie poézie (so sídlom v Londýne)
  • 2018 - riaditeľ Medzinárodného festivalu Jána Smreka (PEN Poetry Festival Slovakia), ktorý organizuje Slovenské centrum PEN
  • 2019 - riaditeľ Medzinárodného festivalu Jána Smreka (PEN Poetry Festival Slovakia), ktorý organizuje Slovenské centrum PEN
  • 2022 - riaditeľ Medzinárodného festivalu Jána Smreka (PEN Poetry Festival Slovakia), ktorý organizuje Slovenské centrum PEN

Kongresy, festivaly, semináre, autorské čítania, štipendiá[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1984 Goetheho štipendista vo Weimare (štúdium sekundárnej literatúry k Faustovi I.)
  • 1990 štipendista Fulbrightovej nadácie na UCLA (Los Angeles)
  • 2000 zúčastnil sa workshopu s T. Tranströmerom vo Visby na ostrove Gotland (7 prekladateľov T. Tranströmera a autor) – 2002 kniha Ett drömseminarium
  • 2006 a 2007 Rilkeho štipendista v Rarone, kanton Wallis (Švajčiarsko)
  • 2011 štipendista Goetheho spoločnosti vo Weimare, kde pracoval na svojom preklade Goetheho Fausta I.
  • od 1990 zúčastnil sa na desiatkach festivalov, kongresov, konferencií, seminárov, zasadnutí akadémií, prezentácií svojich kníh a autorských čítačiek vo svete, napr. vo Viedni, Los Angeles, Cambridge, Haife, Tchaj-pei, Lisabone, Sintre, Soule, Oslo, Štokholme, Kodani, Berlíne, Lübecku, Madride, Frankfurte, Londýne, Prahe, Liege, Paríži, Vancouveri, Amsterdame, Helsinkách, Jeruzaleme, Štrasburgu, Sofii, Valencii, Acapulcu, Janove, Berne, Dubline, Luxemburgu, Budišíne, Lipsku, Córdobe, Barcelone, Malmö, Ulanbátare, Budapešti, Sarajeve, Sibiu, Chennai (Madráse), v nikaragujskej Granade, nórskom Lillehammeri, Istanbule, v severocyperskom Iskele, v kosovskom mestečku Raholec, v Šanghaji a v Pekingu, v japonskom Kyóte a v Toronte, kde ho Slovenské torontské divadlo predstavilo ako básnika, dramatika, aj ako fotografa (výstava portrétov a postáv). Na prelome januára a februára 2016 sa zúčastnil v hlavnom meste Bangladéšu Dháka viacerých autorských čítaní na Kathak International Poets Summit 2016 a počas tamojšieho festivalu a mal na univerzite prednášku o svojej poézii. Koncom apríla 2016 čítal svoje básne na EuropeInVersi, festivale poézie v mestečku Como, Taliansko. V septembri a novembri 2016 sa zúčastnil na festivaloch poézie v rumunskom Iasi a v rumunskom meste Bistrita, kde mal svetovú premiéru fragment z jeho divadelnej hry o Marilyn Monroe. V máji 2017 čítal svoje verše na festivaloch poézie v Bologni a vo Frankfurte, v januári 2018 predstavil 6 slovenských básnikov v Tel Avive a čítal tam svoje verše, v apríli 2018 čítal svoje básne v Slovenskom inštitúte v Budapešti, v júni 2018 čítal svoje staršie a novšie básne na pôde Francúzskeho PEN v Paríži, v auguste 2018 čítal svoje básne na Veľvyslanectve SR v Osle, v októbri 2018 sa zúčastnil Festivalu poézie v Španielsku (Benidorm a Costa Blanca), v novembri 2018 sa zúčastnil na konferencii o poézii v tajwanskom meste Chualien. V máji 2019 mu v Tchaj-pej, Taiwan odovzdal bývalý prezident Taiwanu Medailu Medzinárodného fóra Crane Summit 21st Century za poéziu. V októbri 2019 sa zúčastnil Festivalu poézie v Belehrade, v novembri 2019 bol hosťom Kisufim konferencie v Jeruzaleme, kde (a tiež v Tel Avive) predstavil antológiu modernej izraalskej poézie v svojom pretlmočení do slovenčiny.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zlaté pero Milana Marečka - súťaž začínajúcích básníkov (1970)
  • Prémia vydavateľstva Slovenský spisovateľ (A. Lundkvist: Nádhera sveta) 1988
  • 2. cena Nezvalova Třebíč (1990) – súťaž o najlepšiu ešte nevydanú zbierku básní (Korene vo vzduchu)
  • Prémia Švédskeho literárneho fondu za preklady švédskej literatúry (1991)
  • Čestný doktorát literatúry (dr.h.c.) na Svetovom kongrese básnikov v Haife, Izrael (1992)
  • Čitateľská cena časopisu Prairie Schooner (USA) za r. 1992 – poézia
  • Prémia Literárneho fondu za preklad: E. Lindegren: Zimné obete (1992); R. M. Rilke: Vysadený na vrchoch srdca (2000); T. Tranströmer: Medzi allegrom a lamentom (2002), R. M. Rilke: Elégie a rekviem (2004)
  • Prémia ministra školstva a umenia Rakúska za preklady rakúskej literatúry (1993, 1996)
  • Prekladateľská cena Švédskej akadémie za rok 1999 (Svenska Akademiens tolkningspris)
  • Prémia v súťaži o Cenu Z. Jesenskej: antológia Hlasy a mlčania babieho leta (2000); R. M. Rilke: Elégie a rekviem (2004)
  • Cena Jána Hollého 2001 za preklad poézie a veršovanej drámy (J. W. Goethe: Faust a Margaréta /Prafaust/)
  • Cena Zory Jesenskej 2002 (T. Tranströmer: Medzi allegrom a lamentom)
  • Zlatý rad za zásluhy o Republiku Rakúsko (2002), udeľovaný spolkovým prezidentom Rakúska
  • Nórsky kráľovský rad za zásluhy – rytier 1. triedy (2008), udeľovaný nórskym kráľom
  • 1. cena v anonymnej súťaži o najlepšiu báseň v angličtine či preloženú do angličtiny (počas XXVIII. svetového kongresu básnikov v Acapulcu 2009)
  • Cena Jána Hollého 2009 za preklad poézie (Ch. Džibrán: Prorok a umenie pokoja)
  • Bjørnsonova cena 2010 za básnické dielo (udelená Akadémiou B. Bjørnsona v Molde, Nórsko)
  • Literárna cena Kathak 2016 (Kathak Literary Award 2016) udelená Literárnym združením Kathak, Dháka, Bangladéš
  • Prémia rakúskeho ministra kultúry (2016) za knižné vydanie prekladov poézie R. M. Rilkeho Smrť milenky
  • Cena AOSS 2017 za knihu Kafka a Kafka (divadelné hry Z Kafkovho Pekloraja; Kafkov druhý život)
  • Prémia Slovenského centra PEN 2018 za knihu/drámu Krátky nešťastný život Marilyn Monroe
  • Medaila a plaketa Medzinárodného fóra Crane Summit 21st Century za poéziu a za "významný vplyv v rozličných oblastiach umenia a kultúry", Tchaj-pej, Taiwan máj 2019
  • Cena Slovenského centra PEN 2020 za knihu básní Storočie, kruté stoočie (Príbehy zo súkromných dejín 20. storočia)
  • Zlaté pero Ikaru 2019 (udelené r. 2021 za knihu básní Storočie, kruté stoočie)
  • Cena Identifikačný kód Slovenska (Culture Code) 2023
  • Cena Blahoslava Hečka 2023 za celoživotné prekladateľské dielo

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]