Liptovský Mikuláš

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°05′03″S 19°36′08″V / 49.084167°S 19.602222°V / 49.084167; 19.602222
Liptovský Mikuláš
mesto
LiptovskyMikulas11Slovakia28.JPG
Centrum mesta, v pozadí je možné vidieť Západné Tatry.
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Liptovský Mikuláš
Región Liptov
Rieka Váh
Nadmorská výška 577 m n. m.
Súradnice 49°05′03″S 19°36′08″V / 49.084167°S 19.602222°V / 49.084167; 19.602222
Rozloha 70,11 km² (7 011 ha) [1]
Obyvateľstvo 31 772 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 453,17 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1286
Primátor Ján Blcháč[3] (SMER-SD, SNS, SDS, SZ)
PSČ 031 01
ŠÚJ 510262
EČV LM
Tel. predvoľba +421-44
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Liptovský Mikuláš
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.liptovskymikulas.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál
Kostol sv. Mikuláša
Námestie osloboditeľov

Liptovský Mikuláš (v minulosti slov. Liptovský Svätý Mikuláš, maď. Liptószentmiklós, nem. Liptau-Sankt-Nikolaus, poľ. Liptowski Mikołaj) je okresné mesto na severe Slovenska, centrum stredného Liptova.

Charakteristika a poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto Liptovský Mikuláš leží v centrálnej časti geomorfologického podcelku Liptovská kotlina, je obklopené pohoriami Západné Tatry na severe, Nízke Tatry na juhu a Chočské vrchy na severozápade. Intravilán mesta sa rozprestiera prevažne na pravom brehu rieky Váh (okrem mestských častí Andice, Benice, Bodice, Demänová a Palúdzka), priamo pri jeho vtoku do vodnej nádrže Liptovská Mara. Mesto je rozložené v rovnobežkovom smere (východ – západ), centrum mesta leží v nadmorskej výške 577 m n. m. (je teda 10. najvyššie položeným mestom na Slovensku). Je sídlom okresu Liptovský Mikuláš, prirodzeným centrom regiónu stredný Liptov a zároveň najľudnatejším sídlom Liptova. Z hľadiska počtu obyvateľov je na 21. mieste medzi mestami na Slovensku (r. 2009), kým z hľadiska hustoty zaľudnenia na 59. mieste (465,83 obyv./km²).

Katastrálne územie[upraviť | upraviť zdroj]

Katastrálne územie mesta zaberá plochu 6 996 800 m² a je súborom jedenástich katastrálnych území: Benice, Bodice, Demänová, Iľanovo, Liptovská Ondrašová, Liptovský Mikuláš, Okoličné, Palúdzka, Ploštín, Ráztoky a Svätý Štefan. Medzi mestami Slovenska mu z hľadiska veľkosti katastrálneho územia patrí 24. miesto.

Katastrálne územie Benice v západnej časti mesta zaberá mestské časti Benice, Andice a tiež katastrálne územie zaniknutej osady Čemice. Katastrálne územie Ráztoky v severozápadnej časti mesta je územím zaniknutej rovnomennej obce a v súčasnosti sa tu nachádza Aquapark Tatralandia. Katastrálne územie Liptovská Ondrašová tiež v severozápadnej časti mesta zahŕňa rovnomennú mestskú časť a od katastrálneho územia južnejšie ležiacej Palúdzky ho oddeľuje rieka Váh. Katastrálne územie vlastného mesta Liptovský Mikuláš sa nachádza v centrálnej časti celého územia a zahŕňa obvody Staré mesto a Nábrežie. Južnejšie ležia tri katastrálne územia mestských častí Iľanovo (pričom katastrálne územie vytvára úzky klin smerujúci ďaleko na juh do Nízkych Tatier), susedného Ploštína a tiež Demänovej. V juhozápadnej časti územia mesta sa nachádza katastrálne územie bývalej obce Bodice. Napokon vo východnej časti mesta leží katastrálne územie Okoličné, na území ktorého ležia mestské časti Okoličné, Stošice, Vitálišovce a taktiež sídlisko Podbreziny. Súčasťou mesta je aj katastrálne územie Svätý Štefan (vzniklo oddelením z katastrálneho územia Okoličné, v minulosti označované ako Okoličné II), ktoré však územne nesúvisí so zvyškom územia a je obklopené katastrálnymi územiami obcí Smrečany, Žiar, Veterná Poruba, Liptovský Ondrej, Konská a Jamník. Okrem týchto obcí susedí mesto ešte s katastrálnym územím 9 obcí: Trstené, Bobrovec, Liptovský Trnovec, Galovany, Svätý Kríž, Pavčina Lehota, Demänovská Dolina, Závažná Poruba a Beňadiková.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

Najväčšou vodnou plochou v meste je Liptovská Mara, ktorej východná časť je súčasťou katastrálneho územia. Na brehu priehrady, medzi priehradou a železničnou traťou, sa nachádzajú tri štrkoviská, dve západne od Palúdzky a jedno severne od Beníc. Okrem toho tesne za východnou katastrálnou hranicou, južne od Stošíc na pravom brehu Váhu, ležia dva rybníky, ktoré sú hojne využívané obyvateľmi východnej časti mesta v lete (rybolov) i v zime (korčuľovanie).

Mestské časti[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa štatútu mesta je Liptovský Mikuláš tvorený 16 mestskými časťami [4]: Andice, Benice, Bodice, Demänová, Iľanovo, Liptovská Ondrašová, Nábrežie-Vrbica, Okoličné, Palúdzka, Ploštín, Podbreziny, Ráztoky, Staré Mesto, Stošice, Svätý Štefan, Vitálišovce

Podľa ÚGK SR je Liptovský Mikuláš tvorený 12 časťami mesta [5]: Andice, Benice, Bodice, Demänová, Iľanovo, Liptovský Mikuláš, Palúdzka, Liptovská Ondrašová, Okoličné, Stošice, Vitálišovce, Ploštín

V Liptovskom Mikuláši existujú nasledujúce menšie územia:

Mestská časť Počet obyvateľov ku 30. júlu 2009
Andice 145
Benice 155
Bodice 428
Demänová 1 009
Iľanovo 499
Liptovská Ondrašová 1 695
Nábrežie-Vrbica 8 535
Okoličné 1 118
Palúdzka 3 200
Ploštín 481
Podbreziny 9 272
Staré Mesto 5 820
Stošice 104
Vitálišovce 132
Spolu 32 593

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1286. Mesto nesie názov po svojom patrónovi svätom Mikulášovi. Mesto vtedy tvoril len rímskokatolícky kostol a pár domov okolo neho. V prvej polovici 14. storočia mal Liptovský Mikuláš významné obchodné postavenie, od roku 1424 mal výsadu organizovať trhy dvakrát ročne. Od roku 1677, kedy sa mesto stalo aj sídlom okresu, bol sídlom Liptovskej stolice, neskôr župy. V meste zasadali okresné stretnutia a súdy. V roku 1713 tu bol odsúdený a popravený legendárny slovenský zbojník Juraj Jánošík. V roku 1848 tu boli podpísané tzv. Žiadosti slovenského národa. 1. mája 1918 sa tu uskutočnila v budove Čierneho orla robotnícka manifestácia. V roku 1923 bolo k vtedajšiemu Liptovskému Svätému Mikulášu pripojené susedné mestečko Vrbica, ktoré s ním už úplne územne splynulo. Cez druhú svetovú vojnu bolo mesto počas bojov na začiatku roku 1945 takmer celkom zničené v priebehu tzv. bitky o Liptovský Mikuláš. V 60. a 70. rokoch sa súčasťou mesta stali ďalšie dovtedy samostatné obce.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V meste žijú prevažne obyvatelia slovenskej národnosti. Počet príslušníkov iných národnostných menšín je veľmi nízky. Po náboženskej stránke majú veľké zastúpenie príslušníci evanjelickej cirkvi a. v. Mesto bolo dôležitým centrom protestantizmu na severnom Slovensku a rekatolizácia v tomto regióne nebola veľmi úspešná. Preto je aj dnes okolie Liptovského Mikuláša charakteristické početným zastúpením evanjelikov a. v.

Národnostné zloženie obyvateľstva[6][upraviť | upraviť zdroj]

(národnosti podľa údajov Sčítania obyvateľstva z roku 2011)

  • slovenská – 87,90 %
  • rómska – 2,00 %
  • česká – 1,44 %
  • maďarská – 0,21 %
  • rusínska – 0,09 %
  • poľská – 0,06 %
  • nemecká – 0,05 %
  • ukrajinská – 0,04 %
  • nezistené – 7,93 %
  • a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva[7][upraviť | upraviť zdroj]

(podľa údajov z roku 2011)

  • rímskokatolíci – 30,04 %
  • protestanti (hl. evanjelici a. v.) – 22,93 %
  • gréckokatolíci – 0,80 %
  • pravoslávni – 0,19 %
  • bez vyznania – 29,86 %
  • nezistené - 13,78 %
  • a iní

Kultúrne pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kostol sv. Mikuláša je najznámejšou dominantou mesta. Stojí v južnej časti Námestia osloboditeľov. Bol postavený okolo roku 1280 v gotickom slohu na mieste staršieho objektu. V priebehu 15. storočia bol stavebne upravený, rozšírený a zaklenutý, v 18. storočí barokovo upravený. Ďalšej obnovy sa dočkal v roku 1883, opravovaný bol aj v rokoch 1940 – 1943 a v roku 1965. V interiéri sú zachované stredoveké architektonické detaily, maľby pochádzajú zo začiatku 20. storočia od J. Hanulu a J. Škorvánka. Hlavný oltár je neogotický z obdobia rokov 1500 – 1510, bočný oltár pochádza z 1470 – 1480. Kamenná krstiteľnica je z druhej polovice 14. storočia.
Evanjelický kostol
  • Evanjelický kostol stojí na Tranovského ulici v susedstve bývalej evanjelickej fary a galérie. Bol postavený ako tolerančný kostol v klasicistickom slohu v rokoch 1783 – 1785. Fasáda je neorománska, kostol bol opravovaný v rokoch 1883 – 1885. Oltár je neskorobarokový, v jeho strede sa nachádza obraz Ježiša na kríži z 19. storočia. Klasicistická kazateľnica pochádza z 19. storočia.
Synagóga
  • Židovská synagóga sa nachádza na Hollého ulici pri Dome kultúry. Súčasný klasicistický objekt pochádza z rokov 1842 – 1846, je vystavaný na mieste staršej synagógy. V synagóge je umiestnený tetragrammaton JHVH[8].
  • Pongrácovská kúria v juhozápadnej časti Námestia osloboditeľov vznikla pôvodne v renesančnom slohu. V roku 1713 bola stavebne upravená, v roku 1961 kompletne zrenovovaná. V 17. a začiatkom 18. storočia bola budova sídlom Liptovskej župy.
  • Čierny orol je budova so štvorcovým pôdorysom s centrálnym nádvorím a nachádza sa na rohu ulíc 1. mája, Bellova a Garbiarska. Budova je národnou kultúrnou pamiatkou, na priečelí sa nachádza bronzová tabuľa L. Majerského z roku 1928. Na nádvorí Čierneho orla sa 1. mája 1918 uskutočnila manifestácia robotníkov, na ktorej bola po prvýkrát verejne proklamovaná požiadavka vytvorenia československého štátu.
  • Bývalý Katolícky dom stojí v severnej časti Belopotockého ulice v blízkosti kostola sv. Mikuláša. Do užívania ho odovzdali v decembri roku 1929 a slúžil pre kultúrne potreby rímskokatolíckej cirkvi v meste. Na jeho mieste stála stará katolícka fara ako aj rodný dom J. Levoslava Bellu. Na priečelí budovy sú umiestnené pamätné tabule J. L. Bellu a J. Bartoša.
Pešia zóna
  • Meštianske domy na Námestí osloboditeľov a na priľahlých uliciach (najmä Štúrova, 1. mája) pochádzajú z obdobia renesancie, baroka i klasicizmu. Sú to pôvodne obytné budovy mikulášskych mešťanov, ktoré sú zväčša dvojposchodové.

Parky[upraviť | upraviť zdroj]

V meste absentuje centrálny mestský park na väčšej ploche. Parkmi menších rozmerov sú Park M. R. Martákovej pri svetelnej križovatke na Rachmaninovom námestí, Park Martina Rázusa pri mestskom úrade s pamätníkom Martina Rázusa a Park mládeže (Rohonciho záhrada) za Domom služieb. Ďalšími plochami parkového charakteru sú nepomenované parky pri autobusovej stanici, parky pri kaštieli Vranovo a na Parkovej ulici v Palúdzke, park pri kaštieli v Okoličnom (dnes súkromný pozemok), park v Demänovej a iné.

Priemysel[upraviť | upraviť zdroj]

V meste je zastúpený priemysel kožiarsky s dlhoročnou tradíciou (Kožiarske závody), potravinársky (St.Nicolaus, Liptovská mliekáreň), strojársky (Liptovské strojárne - HACO), elektrotechnický (VEREX-ELTO), drevospracujúci (Linapo) i stavebných hmôt (tehelňa v Liptovskej Ondrašovej). Spoločnosť Quiltex vyrába antialergické posteľné prikrývky. Poľnonákup Liptov sa zaoberá spracovaním a predajom osív, sadív a krmív. Do r. 2009 tu existoval aj obuvnícky priemysel reprezentovaný firmou Gabor.

Priemyselný park sa nachádza na ľavom brehu Váhu, pri ceste z Okoličného do Závažnej Poruby. Hlavným podnikom je Swedwood Slovakia. Na priemyselnú zástavbu bola zároveň vyhradená plocha aj v priestore medzi pravým brehom Váhu a cestou č. 18, od Okoličného až k Uhorskej Vsi[9].

V roku 2006 bol zlikvidovaný areál bývalého závodu Maytex (v minulosti najväčší podnik v meste), na jeho mieste vznikli menšie prevádzky. Podobná situácia je s podnikom Glejona v Palúdzke, kde má vyrásť obytná štvrť[10]. Súčasným trendom v meste je vytláčanie priemyselných podnikov do okrajových častí a do priemyselného parku. V posledných rokoch došlo k postupnému prebudovaniu areálov bývalých podnikov na obchodné i obytné účely (napr. na mieste jednej z prevádzok Kožiarskych závodov na Garbiarskej ulici vzniklo nákupné centrum Nicolaus Shopping Center).

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží na hlavnej železničnej trati č. 180 Žilina – Košice. Južnou časťou mesta prechádza diaľnica D1 a mesto sa nachádza na križovatke ciest I/18 a II/584. Najbližšie letiská sú v Poprade a v Žiline. Na území mesta slúži motoristom 5 čerpacích staníc a ďalšie dve na zemný plyn. V septembri 2010 bol v meste odovzdaný do užívania prvý kruhový objazd na mieste dovtedy najviac dopravne vyťaženej svetelnej križovatky pri hoteli Jánošík. V súčasnosti je v meste 7 križovatiek riadených semafórmi: na diaľničnom privádzači pri obchodných domoch Tesco a Kaufland, na križovatke diaľničný privádzač – Garbiarska – Jánošíkovo nábrežie (pri obchodnom dome Hypernova), na križovatke Garbiarska – Hollého a na Rachmaninovom námestí (križovatka ul. 1. mája – kpt. Nálepku/J. Janošku), križovatka Garbiarska – Kollárova, ako aj križovatka Hollého – M. Martinčeka/Moyzesova z dôvodu regulácie dopravy od/k obchodnému domu Hypernova.

Cestná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

  • Diaľnica D1: Územím mesta vedie od západu na východ, tento úsek patrí medzi najstaršie vybudované diaľnice na Slovensku. Vedie z Ivachnovej pozdĺž južných brehov Liptovskej Mary a obchádza mesto z juhu po ľavom brehu Váhu. V súčasnosti je prístup do mesta z diaľnice možný na mimoúrovňovej križovatke Liptovský Mikuláš cez diaľničný privádzač, resp. do východnej časti mesta cez križovatku Liptovský Ján. V budúcnosti sa uvažuje s vybudovaním mimoúrovňovej križovatky Závažná Poruba[11][12].
  • Cesta I/18: Mestom prechádza tiež v smere západ-východ, pôvodná trasa viedla územím zaplaveným vodami Liptovskej Mary, ktorú v súčasnosti v úseku Ivachnová-Liptovský Mikuláš obchádza veľkým oblúkom z juhu. Na území Liptovského Mikuláša najprv prechádza okrajom mestských častí Andice a Benice, prechodne sa stáča na sever, križuje diaľnicu D1 a vstupuje do intravilánu mestskej časti Palúdzka, kde sa opätovne stáča na východ. Ďalej prekračuje rieku Váh, vedie okrajom centra mesta, následne okrajom miestnej priemyselnej zóny a mostom cez Smrečianku vstupuje do intravilánu mestskej časti Okoličné. Za odbočením do mestskej časti Stošice opúšťa územie mesta a ďalej smeruje do Liptovského Hrádku.
  • Cesta II/584: Cez mesto prechádza zo severu na juh, od Liptovského Trnovca smeruje na juhovýchod popri Aquaparku Tatralandia do mestskej časti Liptovská Ondrašová, stáča sa smerom na juh a vedie po pravom brehu Váhu. Ďalej mostom prekračuje rieku (diaľničný privádzač), križuje diaľnicu a cez mestskú časť Demänová vstupuje do Demänovskej doliny.
  • Cesty III. triedy:
    • III/018114: Odbočuje z cesty II/584 v Liptovskej Ondrašovej a ďalej smeruje do obcí Bobrovec a Jalovec.
    • III/018128: Odbočuje z cesty III/018114 v Bobrovci, prechádza cez Trstené a pokračuje po ulici Pod stráňami.
    • III/018124: Odbočuje z cesty I/18, prechádza mestskou časťou Benice a opätovne sa spája s cestou I/18.
    • III/018130: Odbočuje z cesty I/18 (ulica 1. mája), vedie cez Vrlíkovu ulicu a končí v mestskej časti Ploštín (dĺžka 3,761 km).
    • III/018131: Odbočuje z cesty III/018130 a končí v mestskej časti Iľanovo (dĺžka 2,430 km).
    • III/018132: Odbočuje z cesty I/18 v Okoličnom, prechádza cez sídlisko Podbreziny, okrajom mestskej časti Vitálišovce a ďalej pokračuje do obcí Smrečany a Žiar.
    • III/018133: Odbočuje z cesty III/01832 na sídlisku (horné) Podbreziny a končí v obci Veterná Poruba.
    • III/018134: Odbočuje z cesty I/18 v Okoličnom a pokračuje do obce Závažná Poruba.

Železničná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží na hlavnom železničnom ťahu Žilina – Košice, na železničnej trati č. 180, ktorá je dvojkoľajná a elektrifikovaná. Trať obchádza mesto zo západu a severu (severne od trate ležia mestské časti Liptovská Ondrašová, Podbreziny, Vitálišovce a Stošice). Na miestnej železničnej stanici zastavuje okrem osobných vlakov a rýchlikov, taktiež vlaky kategórie Ex, IC a EC. Liptovský Mikuláš má priame spojenie do Bratislavy, Košíc, Humenného, Čadce, Chebu a Prahy. Na železničnej zastávke Okoličné zastavujú všetky osobné vlaky a zastávka slúži predovšetkým obyvateľom mestských častí Okoličné a Podbreziny.

Mestská hromadná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Autobusová stanica sa nachádza v tesnej blízkosti železničnej stanice na Štefánikovej ulici. Je rozdelená na dva nástupné ostrovčeky so 16 nástupnými stanovišťami a dvomi stanovišťami na vystupovanie. Súčasťou celého areálu stanice je aj parkovisko, stanovište taxi, čerpacia stanica.

V meste premáva MHD s 13 linkami (k 13. 12. 2009):

  • Linka č. 1 Aquapark Tatralandia – Liptovská Ondrašová – autobusová stanica – centrum – Nábrežie – Kožiarske závody – Liptovská mliekáreň – (Okoličné)
  • Linka č. 2 Andice – Benice – Palúdzka – autobusová stanica – centrum – Nábrežie – Okoličné – Stošice
  • Linka č. 3 autobusová stanica – centrum – Ploštín
  • Linka č. 4 Palúdzka – autobusová stanica – centrum – Ploštín – Iľanovo
  • Linka č. 5 autobusová stanica – centrum/Palúdzka – Demänová – Bodice
  • Linka č. 6 autobusová stanica – centrum – Alexyho – Priemyselná
  • Linka č. 8 (Palúdzka) – autobusová stanica – centrum – Okoličné – Podbreziny
  • Linka č. 9 (Palúdzka) – autobusová stanica – centrum – Nábrežie – Priemyselná – Okoličné – Podbreziny
  • Linka č. 10 autobusová stanica – Podtatranského/Čsl. brigády – Okoličné – Podbreziny
  • Linka č. 11 (Palúdzka) – autobusová stanica – centrum – Nábrežie – Okoličné – Podbreziny
  • Linka č. 12 Vojenská akadémia – centrum – Nábrežie – Okoličné – Podbreziny
  • Linka č. 13 Aquapark Tatralandia – Liptovská Ondrašová – autobusová stanica – centrum – Nábrežie – Okoličné – Podbreziny (letná sezóna)
  • Linka č. 14 Tesco – autobusová stanica – centrum – Nábrežie – Okoličné – Podbreziny (bezplatná linka, zabezpečuje Tesco)

K 13. 12. 2010 bola zrušená linka č. 7 (premávala po trase: Andice – Benice – Palúdzka – autobusová stanica – centrum – Nábrežie – Okoličné – Stošice).

Plány[upraviť | upraviť zdroj]

V rámci schváleného Generelu dopravy[13] a Územného plánu mesta[14][15] je naplánovaná preložka štátnej cesty č. 18, ktorá bude viesť súbežne s diaľnicou a mesto obíde z juhu (tzv. Južná komunikácia), podobne je schválená aj preložka železničnej trate, pričom na uvoľnenom mieste sa ráta s vybudovaním cestnej komunikácie, ktorá obíde mesto zo západu (prepojenie ciest I/18 a II/584, tzv. Západná komunikácia) a severu (prepojenie cesty II/584 so Žiarskou ulicou, tzv. Severná komunikácia), jej súčasťou bude aj nový most cez Váh. Železničná trať bude viesť južným okrajom mesta v koridore súbežne s diaľnicou, pričom nová železničná stanica (a autobusová stanica) vyrastie v predĺžení súčasnej Vrlíkovej ulice. Taktiež bude zrušená železničná zastávka Okoličné, mestská časť bude obsluhovaná novou železničnou zastávkou Závažná Poruba.

Cestovný ruch[upraviť | upraviť zdroj]

Liptovský Mikuláš je významným strediskom cestovného ruchu. Je prirodzeným východiskom do Nízkych Tatier (Demänovská dolina), ale aj do Západných Tatier a Chočských vrchov. V meste je viacero ubytovacích zariadení, hotely Jánošík, Elan, Palazzo, Villa Bianca v centre mesta, hotel Bocian v Palúdzke, hotel Pyramída v Liptovskej Ondrašovej, hotely Cestár a Stavoindustria na Ulici 1. mája (tzv. Textilka), hotel Lodenica na Nábreží, Športhotel Tatran na Podbrezinách, viaceré penzióny a priváty prevažne v mestských častiach, atď. Stravovacie zariadenia reprezentujú reštaurácie Liptovská izba, Atlas, Gurmán, Rotunda, Route 66, Ohnivý drak, Soda club (Bellova ul.) a v lokalite Kamenné pole prevádzka rýchleho občerstvenia McDonald's. Na katastrálnom území mesta sa nachádza Aquapark Tatralandia v lokalite Ráztoky.

Obchod[upraviť | upraviť zdroj]

Nákupné centrá[upraviť | upraviť zdroj]

Nicolaus Shopping Center je nákupné centrum v Liptovskom Mikuláši. Bolo to prvé nákupné centrum v meste. Nachádza sa v centre mesta na Garbiarskej ulici pri hlavnom cestnom ťahu Žilina – Poprad. Pôdorys nákupného centra má tvar písmena „U“ otvoreného ku Garbiarskej ulici a obklopuje parkovisko v jeho vnútri. Jeho súčasťou je supermarket Billa, Tatrabanka, lekáreň a viaceré značkové obchodné prevádzky (napr. predajňa s obuvou Gabor, predajňa s hračkami a iné). Okrem obchodných prevádzok sú v komplexe aj kancelárske priestory, ambulancia lekára, pizzéria a podobne.

Nákupné centrum RGB (predtým Liptov a Idea) je obchodné centrum v Liptovskom Mikuláši. Bolo otvorené v roku 2009. Je lokalizované na okraji mesta pri diaľničnom privádzači na ulici Kamenné pole, oproti obchodnému domu Kaufland. Bolo postavené pri hypermarkete Tesco, vedľa stoja obchodné domy Nay a Decodom. V dvojpodlažnej budove sú lokalizované viaceré značkové predajne, napr. predajňa obuvi spoločnosti Baťa, obchod s hračkami Dráčik, prevádzka odevnej značky Gate, ale tiež pobočka mBank a bankomat Slovenskej sporiteľne. V pasáži susediaceho hypermarketu Tesco sa nachádza napr. lekáreň a pošta (PSČ 031 06). Pri obchodnom centre stojí aj čerpacia stanica Tesco. K nákupnému centru premáva linka č. 14 miestnej MHD. Od 6. decembra 2013 je súčasťou nákupného centra aj Multikino Golden Apple Cinema.

Jasná Shopping City je obchodné centrum v Liptovskom Mikuláši. Stojí na Garbiarskej ulici v centre mesta. Prvá etapa obchodného centra bola dokončená v auguste 2008, má výmeru 4 260 m², z čoho je 2 600 m² určených na prenájom. Súčasťou je 90 miest na parkovanie. V budove obchodného centra sídlia pobočky bánk Slovenská sporiteľňa a VÚB. Prvá časť vyrástla na mieste bývalého evanjelického gymnázia, ktorého budova bola zakomponovaná do obchodného centra. Druhá časť mala byť vybudovaná na území asanovaného podniku Liptov (bývalý výrobca nábytku) a tzv. Domu zeleniny a okrem obchodnej bude mať tiež zábavnú funkciu. V súčasnosti (r. 2014) sa od tohto zámeru z dôvodu nedostatku financií nateraz upustilo.

Občianska vybavenosť[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto je sídlom pobočiek 8 bánk s hustou sieťou bankomatov. Slovenská pošta zabezpečuje poštové služby prostredníctvom piatich pôšt (1 – hlavná pošta, 3 – Nábrežie, 4 – Podbreziny, 5 – Liptovská Ondrašová, 6 – Kamenné pole, pasáž Tesco). Na Jánošíkovom nábreží je pôvodná budova polikliniky (v súčasnosti sa jednotlivé ambulancie presúvajú do susednej budovy bývalej Stavoindustrie na Jilemnického ulici) a v Palúdzke nemocnica s moderným chirurgickým pavilónom. Zdravotnícke služby dopĺňa sieť lekární (Ambra, Apia, Avicena, Dr. Max, Podbreziny, Pri Bille, Sabadilla, Schneider, Slnko, Sunpharma, Tilia a ďalšie).

Mnohé služby sú koncentrované v Dome služieb na Námestí mieru, ktorý bude do r. 2020 výrazne obnovený[16]. V centre mesta stojí najstarší obchodný dom – Prior-Stred, okrem toho v meste vyrástli viaceré supermarkety a hypermarkety (Billa (jeden na Garbiarskej ulici ako súčasť obchodného centra Nicolaus, druhý na sídlisku Podbreziny je súčasťou obchodného centra Verimex a tretí v budove Prioru), Hypernova (budúce Terno), Kaufland, Lidl). Pred vstupom do mesta (od diaľnice) je nákupné centrum Liptov s hypermarketom Tesco a obchodnými domami Nay a Decodom v lokalite Kamenné pole (diaľničný privádzač). Na Garbiarskej bola koncom roka 2008 dokončená prvá časť obchodného centra Jasná Shopping City, kým na konci r. 2010 bolo otvorené plošne najväčšie obchodné centrum Stop.Shop v areáli bývalej fabriky na výrobu nábytku.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Predškolskú výchovu zabezpečujú detské jasle a 11 materských škôl (1 súkromná, 1 spojená so ZŠ Demänová).
  • V meste sídli osem základných škôl: Palúdzka, Demänová (ZŠ s materskou školou), Čsl. brigády, Dr. A. Stodolu, 4. apríla, Okoličné,ZŠ-Janka Kráľa, evanjelická ZŠ biskupa J. Janošku (ako evanjelická spojená škola).
  • Stredné školstvo reprezentuje štvorročné a osemročné Gymnázium M. M. Hodžu, Obchodná akadémia, Dievčenská odborná škola, Združená hotelová škola, Združená stavebná škola, Stredná odborná škola Polytechnická (bývalá Združená stredná poľnohospodárska), Stredná zdravotná škola, Stredné odborné učilište (bývalé SOU kožiarske a textilné) a evanjelické gymnázium J. Tranovského (ako evanjelická spojená škola).
  • Sieť škôl dopĺňa vysoké školstvo, Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Demänovej a detašované pracovisko Elektrotechnickej fakulty Žilinskej univerzity v lokalite pod Hájom. V meste sídli aj regionálne konzultačné stredisko českej súkromnej vysokej školy Bankoví institut vysoká škola.
  • Mimoškolské aktivity pre deti a mládež zabezpečujú Základná umelecká škola J. L. Bellu a Centrum voľného času detí a mládeže.
  • Poradenské služby poskytuje Pedagogicko-psychologická poradňa v Okoličnom, Palkovo centrum na Školskej ulici a Detské integračné centrum na ulici Čsl. brigády.

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria Petra Michala Bohúňa
Budova Tatrín
  • Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva je jediným múzeom svojho zamerania na Slovensku. Má tri stále expozície: 1. Chránená príroda, 2. Kras a jaskyne Slovenska, 3. Minerály – výskyt, využitie a ochrana. Sídli na Školskej ulici, jedna z expozícií (Kras a jaskyne Slovenska) na ulici 1. mája.
  • Múzeum Janka Kráľa plní úlohu vlastivedného múzea mesta a regiónu stredného Liptova. Svoje zbierky má rozčlenené do štyroch stálych expozícií: 1. Kapitoly z histórie mesta Liptovský Mikuláš, 2. Tatrín a Žiadosti slovenského národa, 3. Rázusovie dom, 4. Židovská synagóga. Múzeum má sídlo na Námestí osloboditeľov v bývalom župnom dome (v tzv. Seligovskom dome), kde sídli aj expozícia Kapitoly z histórie mesta Liptovský Mikuláš. Expozícia Tatrín a Žiadosti slovenského národa sídli na starej evanjelickej fare na Tranovského ulici, Rázusovie dom vo Vrbici na Vrbickej ulici a synagóga stojí na Hollého ulici.
  • Galéria P. M. Bohúňa je treťou najstaršou galériou na Slovensku. Sídli na Tranovského ulici a zbierky sú rozdelené do troch stálych expozícií: 1. Staré umenie (gotika, renesancia, barok), 2. Slovenské výtvarné umenie 19. storočia s dôrazom na tvorbu P. M. Bohúňa, 3. Slovenské výtvarné umenie 20. storočia. Súčasťou galérie je aj vysunutá expozícia – Galéria Jana Hálu vo Važci.
  • Centrum Kolomana Sokola je stálou expozíciou diel Kolomana Sokola pod správou Galérie P. M. Bohúňa. Sídli v budove Pongrácovskej kúrie. V rámci expozície sú vystavené grafiky a kresby, doplnené dokumentačným materiálom, reáliami a fotografiami.
  • Dom fotografie je jediná špecializovaná inštitúcia svojho druhu na Slovensku. Podáva systematický prehľad historickej i súčasnej fotografie a usporadúva výstavy začínajúcich i uznávaných fotografov. Sídli v budove Galérie P. M. Bohúňa, pôvodne vznikla v Poprade v rámci Tatranskej galérie, od 1. marca 2006 je presunutá do Liptovského Mikuláša.
  • Čierny orol je sídlom Hornoliptovského kultúrneho centra a zároveň vysunutým pracoviskom Liptovského múzea v Ružomberku. Budova na ulici 1. mája je národnou kultúrnou pamiatkou. Uskutočňujú sa tu výstavy výtvarného umenia, vlastivedné a etnografické výstavy.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

V Liptovskom Mikuláši stojí zimný štadión kde hráva svoje domáce zápasy prvoligový klub MHk 32 Liptovský Mikuláš. Miestny futbalový klub MFK Tatran AOS Liptovský Mikuláš hrá od sezóny 2009/2010 v prvej futbalovej lige. V meste sa tiež nachádza najstarší areál vodného slalomu na Slovensku, Areál vodného slalomu Ondreja Cibáka na Váhu na južnom okraji mesta, kde sa v dňoch 14.-17. júna 2007 uskutočnili Majstrovstvá Európy vo vodnom slalome seniorov. V meste sídli aj kanoistický klub KTK Dukla Liptovský Mikuláš, z ktorého už vzišlo viacero úspešných športovcov.

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]

Na katastrálnom území mesta sa nachádzajú dve chránené územia. Obe ležia v južnej časti mesta v ochrannom pásme NAPANT-u. Prvým je chránený areál Bodický rybník s ochranou lúčnych a brehových porastov podhorskej krajiny na brehoch Demänovky. Druhým je prírodná rezervácia Jelšie, predmetom ochrany je súvislý komplex porastov jelše lepkavej ako najväčšieho zachovaného areálu tejto dreviny v Liptovskej kotline. V severnej časti mesta existoval tiež chránený areál Háj Nicovô s porastom smreka obyčajného v okolí miestneho pamätníka. Od 1. 12. 2001 bol zrušený z dôvodu zániku predmetu ochrany.

Mestské časti Andice, Benice, Bodice, Demänová, Iľanovo a Ploštín ležia v ochrannom pásme NAPANT-u, hranica prechádza po štátnej ceste I/18 a diaľnici D1.

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]