Čadca

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°26′09″S 18°47′32″V / 49.435833°S 18.792222°V / 49.435833; 18.792222
Čadca
mesto
Cadca.jpg
Pohľad na mesto
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Čadca
Región Kysuce
Nadmorská výška 420 m n. m.
Súradnice 49°26′09″S 18°47′32″V / 49.435833°S 18.792222°V / 49.435833; 18.792222
Rozloha 56,79 km² (5 679 ha) [1]
Obyvateľstvo 24 739 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 435,62 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1598
Primátor Milan Gura[3] (SMER-SD, KDH, SNS, SIEŤ, NOVA, SaS, SDKÚ-DS, KDS)
PSČ 022 01
ŠÚJ 509132
EČV CA
Tel. predvoľba +421-41
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Čadca
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.mestocadca.sk
Freemap.sk: mapa
Demonym: Čadčan[4]
Portal.svg Slovenský portál

Čadca ( do roku 1927 slov. Čaca), je okresné mesto v Žilinskom kraji.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Čadca leží pri severozápadných hraniciach s Českom a Poľskom na sútoku rieky Kysuca a jej prítoku Čierňanky. Obklopujú ju pohoria Javorníky, Kysucké Beskydy a Turzovská vrchovina. Mesto je vzdialené približne 30 km na sever od Žiliny.

Dejiny[5][upraviť | upraviť zdroj]

Mesto vznikalo z malých osád valašského osídľovania v 16. storočí, ktoré bolo vyvolané nedostatkom ornej pôdy, no bohatstvom okolitých lesov a množstvom pasienkov. Dobré podmienky na chov dobytka a oviec, no aj množstvo kvalitného dreva na stavbu obydlí i obchod podnietil rýchle osídľovanie dovtedy riedko obývaných horských oblastí. Okolie Čadce patrilo do chotára Krásna nad Kysucou, ktoré podliehalo Strečianskemu panstvu, ktoré však viedlo o túto oblasť časté spory s Budatínskym panstvom.

V 16. storočí ešte nebola ustálená hranica medzi Uhorskom a Sliezskom a preto dochádzalo k sporom i medzi tamojšími osadníkmi, ktorým sa nepáčilo prenikanie Valachov na sever. Jedna z najstarších písomných zmienok o osade dorf Tzaczka pochádza z roku 1565 a spomína práve územný spor. Názov zrejme pochádza od činnosti miestnych osadníkov, ktorí vypaľovaním získavali pasienky a ornú pôdu, pri čom sa „čadilo“. Tento názor potvrdzuje i existencia názvov okolitých osád Žarec, Čadečka a Horelica. Rokmi sa používali názvy Chatcha, Czacza, Szattcza, Chatcza, Čatca, Czača a od roku 1918 už dnešná podoba Čadca.

Počet obyvateľov Čadce rýchlo rástol a už v roku 1676 tu vznikla rímsko - katolícka farnosť a bol postavený drevený kostol. Obec sa stala centrom oblasti. Od 17. storočia vzniká mnoho kopaničiarskych usadlostí, dodnes typických pre celé Kysuce, no rozvíjali sa i obce a mestečká, centrá obchodu a remesiel. V mestečku začiatkom 18. storočia vznikla pobočka žilinskej poštovej stanice, bol vybudovaný nový kostol sv. Bartolomeja (1734 - 35) a v roku 1751 sa už spomína miestna škola. Vzostup významu Čadce nastal po roku 1773, kedy sa stanovila hranica a vtedy ešte obec sa stala centrom kysuckého dištriktu Strečianskeho panstva. Zmena výsad nastala 9. januára 1778, kedy kráľovná Mária Terézia udelila obci "Csatza" mestské výsady s jarmočným právom.

Počas nepokojných revolučných rokov obsadili mesto 4. decembra 1848 cisárske vojská a slovenskí dobrovoľníci a zdržiavali sa tu Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a vojenskí velitelia povstalcov F. Zach a B. Bloudek. Práve v Čadci vydala Slovenská národná rada 6. decembra 1848 výzvu s cieľmi a požiadavkami, namierenými proti maďarskému útlaku. Kysucké mesto sa týmto stalo na pár dní fakticky hlavným mestom Slovenska. Tejto udalosti je dnes venovaný pamätník na námestí Slobody. Neskôr tu v rokoch 1854-58 ako súdny úradník pôsobil aj významný štúrovský básnik Janko Kráľ.

Dôležitou udalosťou v dejinách mesta bola výstavba košicko-bohumínskej železnice, ktorá v roku 1871 dopravne spojila Čadcu s priemyselným Sliezskom i Považím. V roku 1884 bola vybudovaná trať Skalité – Zwardoň, spájajúca Kysuce s Poľskom. Zlepšenie dopravy podnietilo hospodársky rozvoj a v meste a okolí vzniklo niekoľko parných píl a v roku 1903 aj Hornouhorská textilná továreň. Od roku 1912 boli ulice osvetlené elektrickým osvetlením a 9. júla 1914 bola otvorená aj železničná trať Čadca – Makov.

V ťažkých medzivojnových časoch bol zásluhou miestneho odboru Matice slovenskej v rokoch 1926-28 vybudovaný zo zbierky obyvateľov Palárikov dom, ktorý sa stal miestom kultúrno-výchovnej činnosti. Výrazne sa realizovalo aj miestne ochotnícke divadlo, ktoré v meste vzniklo už v roku 1898. V rokoch 1932-35 v centre mesta pribudli aj budovy dnešného mestského a okresného úradu.

Zlepšenie ekonomickej a sociálnej situácie obyvateľov nastal až po oslobodení 1. mája 1945 a konci druhej svetovej vojny. V roku 1946 bola obnovená výroba v miestnej textilke, ktorá sa stala závodom podniku Slovena. V 40. rokoch sa rozbehla i výroba hasiacich zariadení, ktorá sa neskôr zmenila a vo vniknutom závode Tatra boli vyrábané komponenty pre túto automobilku. Špecifickým a svetoznámym podnikom sa stalo družstvo Okrasa, ktoré desaťročia vyrába sklenené vianočné ozdoby.

Mestské časti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mesto má 9 mestských častí: Čadečka, Drahošanka, Horelica, Milošová, Podzávoz, Rieka, U Hluška, U Sihelníka, Vojty.
  • Sídliská: Kýčerka, Sídlisko III, Žarec.
  • Osady: Bargarovci, Bazgerka, Belajka, Belešovci, Brehy, Bryndzárovci, Bukov, Burdovci, Butovci, Capkov, Črchľa, Dejovka, Drlákovci, Dytkovci, Ďadíkovci, Gáborovci, Griečovci, Hapčákovci, Harvanovci, Hlubinovci, Hľúzovci, Huľanovci, Husárikovci, Chylkovci, Jamky, Jankovci, Janščovci, Jurošovci, Kadlubovci, Kešňakovci, Kliešťovci, Klimkovci, Kotyrovci, Kráľovci, Krkoškovci, Kultánovci, Kýčera, Kýčerka, Kykula, Kyzkovci, Liškovci, Mančovci, Matluchovci, Megonky, Michalinovci, Muchovci, Muňákovci, Murčovci, Na Brehu, Najdkovci, Nemčákovci, Polákovci, Prívarovci, Ramšovci, Sedliakovci, Sventkovci, Ščúrovci, Ševcovci, Šimčiskovci, Škrabákovci, Škradné, Špindlovci, Tomalovci, U Mravca, Úskulovci, Veščarovci, Vilčovci, Vlčákovci.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie obyvateľstva
Národnosť  %
Slováci 96,14
Česi 1,07
Rómovia 0,13
Maďari 0,05
Ukrajinci 0,02
Nemci 0,01
Náboženské zloženie obyvateľstva
Náboženstvo  %
Rímsko katolícke 91,48
Bez vyznania 3,99
Evanjelická cirkev a. v. 0,46
Grécko katolícke 0,10
Pravoslávie 0,04

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V meste je rímskokatolícky kostol sv. Bartolomeja apoštola z roku 1734 a na sídlisku Kýčerka je kostol sv. Jozefa Robotníka dokončený v roku 2002, taktiež rímskokatolíckej cirkvi.

Kino[upraviť | upraviť zdroj]

V kultúrnom dome na Matičnom námestí sa nachádza kino, ktoré bolo v roku 2012 zmodernizované. Premieta sa v 2D digitálnej podobe, plánuje sa aj rozšírenie pre 3D premietanie [6]

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kysucký maratón – druhý najstarší maratón na Slovensku.
  • FK Čadca – futbalový klub.
  • HBK Čadca Lions - hokejbalový klub[7]
  • MHK Čadca - hádzaná ženy

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Zoznam stredných škôl[8][upraviť | upraviť zdroj]

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Významní rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

  • Karol Kállay (* 1926 - † 2012) – slovenský fotograf a dokumentarista.
  • František Jurga (* 1909 – † 1963) – slovenský matematik.
  • Jaroslav Klemeš (* 1922) – veterán československého zahraničného odboja za II. svetovej vojny.
  • Ľubomír Michalík (*13. augusta 1983, Čadca) – slovenský futbalový reprezentant

Čestné občianstvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Eugene Andrew Cernan – americký kozmonaut, veliteľ posádky Apollo 17, starí rodičia sa narodili vo Vysokej nad Kysucou
  • Carlo Vender – taliansky občan, čestné občianstvo mu bolo udelené trvalú podporu Miešaného speváckeho zboru Kysuca a Folklórneho súboru Kelčovan a za šírenie kysuckej a slovenskej kultúry v zahraničí.
  • Ján Chryzostom kardinál Korec – nitriansky diecézny biskup.
  • Doc. PaedDr. Mgr. Art. Vojtech Diti – hudobný skladateľ, dirigent
  • JUDr. Anton Blaha, CSc. – advokát, správca Kysuckej kultúrnej nadácie, čadčiansky rodák.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Čadčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. História mesta na mestocadca.sk
  6. http://www.mestocadca.sk/novinky-z-mesta/cadcianske-kino-je-zdigitalizovane.html
  7. http://www.hbkcadca.sk/
  8. http://www.stredneskoly.sk/zoznam-skol/zilinsky-kraj/cadca/

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]