Diaľnica D3 (Slovensko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Diaľnica D3 (Slovensko)
Diaľnica D3 (Slovensko)
E75-SVK.svg


Mapa
Diaľnica D3 (Slovensko)
 v prevádzke    vo výstavbe    v pláne
Základné údaje
Správca: Národná diaľničná spoločnosť
a. s. (štát) 
Výstavba: 1996-2018 
Celková dĺžka: 60,8 km 
  z toho v prevádzke: 13,7 km 
  z toho vo výstavbe: 15,4 km 
  z toho v pláne: 31,7 km

Kraj:

Žilinský kraj 
Výjazdy Výjazd (mimoúrovňové kríženie na diaľnici) 5 (v prevádzke) 
Tunely: 1 (v prevádzke) 
D3 pri Dolnom Hričove (cca 4. kilometer)
D3 pri Dolnom Hričove (cca 4. kilometer) 

Diaľnica D3 (D3, Kysucká diaľnica, v minulosti Diaľnica D18) je čiastočne sprevádzkovaná, 60,8 kilometra dlhá diaľnica na Slovensku, ktorá po dokončení spojí Žilinu a hraničný priechod Skalité do Poľska. Diaľnica bude súčasťou európskej cesty 75 a VI. paneurópskeho dopravného koridoru.

Diaľnica D3 je vo výstavbe od 24. apríla 1996[1], keď sa začali stavebné práce na čadčianskom obchvate, ktorý je súčasťou úseku Oščadnica-Čadca. V súčasnosti je prevádzke 13,7 kilometra diaľnice D3, z toho 7,53 km na úseku Hričovské Podhradie-Žilina,Strážov, 5,971 km na obchvate Čadce (úsek Oščadnica-Čadca) a približne 200 metrov neďaleko poľskej štátnej hranice, ako súčasť nedostavaného úseku Skalité-štátna hranica. Národná diaľničná spoločnosť odhaduje v súčasnosti dokončenie celej diaľnice na rok 2018[2][3].

Na diaľnici sa bude nachádzať spolu päť tunelov, z ktorých jeden, Tunel Horelica je už v prevádzke. Ďalšími tunelmi budú: Tunel Považský Chlmec, Tunel Kysuca, Tunel Svrčinovec a Tunel Poľana.

Hričovské Podhradie - Žilina, Strážov[upraviť | upraviť zdroj]

Trasa úseku Hričovské Podhradie - Žilina, Strážov sa začína v budúcej diaľničnej križovatke Hričovské Podhradie, kde sa diaľnica D3 bude napájať na diaľnicu D1. Diaľnica odtiaľ vedie severovýchodným smerom a na 2. kilometri sa nachádza výjazd na žilinské letisko. Cesta ďalej prechádza okolo obce Dolný Hričov a estakádou okolo Horného Hričova sa dostáva do bezprostrednej blízkosti rieky Váh a cesty I/18. Po 7,53 km sa úsek končí v napojení na I/18 západne od centra Žiliny[4].

Úsek Hričovské Podhradie - Žilina, Strážov bol vo výstavbe od 7. októbra 2005[5]. Jeho kategorizácia je podľa STN 736101 D26,5/100, teda šírka telesa cesty je 26,5 metra a návrhová rýchlosť 100 km za hodinu[4]. Výnimku tvorí len 200 metrov dlhý úsek na km 6,650 až 6,850, kde je teleso diaľnice užšie o dva metre (kategória D24,5/100)[4]. Súčasťou stavby je spolu 21 mostných objektov v celkovej dĺžke 4786,8 metra, z toho 9 leží priamo na diaľnici a tieto dosahujú spoločnú dĺžku 2601 metrov[4].

Úsek bol daný do prevádzky čiastočne v polovičnom profile v dĺžke 4 km dňa 12. januára 2007[4]. Zvyšok cesty, ako aj druhý profil skôr vybudovanej časti otvorili 6. júna 2008[6]. Stavebné náklady na výstavbu sa vyšplhali na hodnotu 6 miliárd slovenských korún[6].

Žilina, Strážov - Žilina, Brodno[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek Žilina, Strážov - Žilina, Brodno je 4,25 km dlhý úsek, ktorý vytvorí západný diaľničný obchvat mesta Žilina. Začínať sa bude v križovatke Žilina, Strážov, západne od centra mesta, odkiaľ sa trasa diaľnice stočí na sever a prekoná plochu Vodného diela Hričov. Za ním bude nasledovať Tunel Považský Chlmec a následne výjazd Žilina, Brodno na cestu I/11, kde sa úsek skončí.

Úsek Žilina, Strážov - Žilina, Brodno je navrhnutý podľa STN 736101 v kategórii D24,5/80 s telesom cesty širokým 24,5 metra a návrhovou rýchlosťou 80 km za hodinu. Na úseku bude vybudovaný dvojrúrový Tunel Považský Chlmec a celkovo štyri mostné objekty, z toho dva v dĺžke 2089 metrov priamo na trase diaľnice a ďalšie dva mimo diaľnice so spoločnou dĺžkou 229 metrov. Národná diaľničná spoločnosť odhaduje stavebné náklady ma sumu 257,9 milióna . V súčasnosti prebieha tender na zhotoviteľa a začiatok výstavby je plánovaný na rok 2014.

Žilina, Brodno - Kysucké Nové Mesto[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek Žilina, Brodno - Kysucké Nové Mesto bude 11,200 km dlhý úsek, ktorý povedie paralelne s trasou cesty I/11. Začínať sa bude v križovatke Žilina, Brodno, od ktorej bude pokračovať smerom na severovýchod obchádzajúc mestskú časť Brodno. Po dosiahnutí Kysuckej brány diaľnica mostom prekríži železničnú trať Žilina-Čadca a povedie paralelne s riekou Kysuca, ktorú bude križovať až pri mestskej časti Oškerda. Južne od Kysuckého Nového Mesta je navrhnutý rovnomenný výjazd a za ním sa cesta dostane do priestoru Tunela Kysuca. Za Budatínskou Lehotou sa diaľnica opätovne dostane na pravý breh Kysuce, po ktorom bude pokračovať až do konca úseku severne od Kysuckého Nového Mesta.

Úsek Žilina, Brodno - Kysucké Nové Mesto je navrhnutý podľa STN 736101 v kategórii D24,5/100 s telesom cesty širokým 24,5 metra a návrhovou rýchlosťou 100 km za hodinu. Na úseku bude vybudovaný dvojrúrový hĺbený Tunel Kysuca a celkovo 16 mostných objektov, z toho sedem v celkovej dĺžke 2547 metrov priamo na trase diaľnice. V súčasnosti prebieha proces územného konania a začiatok výstavby je plánovaný na rok 2016.[2]

Kysucké Nové Mesto - Oščadnica[upraviť | upraviť zdroj]

Kysucké Nové Mesto - Oščadnica je plánovaný úsek s dĺžkou 10,790 km, ktorý povedie paralelne s cestou I/11. Začínať sa bude na pravom brehu Kysuce v km 21,18 podľa staničenia diaľnice D3, v nadväznosti na predchádzajúce úseky navrhnutý ako štvorpruhový, v kategórii D24,5/100(80) podľa STN 736101[7]. Trasa diaľnice začne v ľavostrannom súbehu s I/11 severne od Kysuckého Nového Mesta až pod Ochodnicu. Odtiaľ bude pokračovať po pravej strane cesty I/11 cez katastrálne územia Kysuckého Lieskovca, Dunajova a Krásna nad Kysucou, kde je navrhnutá rovnomenná MÚK. Úsek bude ukončený neďaleko odbočky od Oščadnice, kde sa naň napojí v súčasnosti už čiastočne postavený úsek Oščadnica - Čadca, Bukov[7].

Súčasťou stavby bude aj veľké ľavostranné odpočívadlo Krásno nad Kysucou, veľké pravostranné odpočívadlo Oščadnica a Stredisko správy a údržby diaľnic Oščadnica. Okrem toho bude potrebné vybudovať 18 mostných objektov v celkovej dĺžke 1543,9 metra. V súčasnosti prebieha proces stavebného konania a začiatok výstavby je plánovaný na rok 2016.[7]

Oščadnica - Čadca, Bukov[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek Oščadnica - Čadca, Bukov, resp. Obchvat Čadce je 5,971 km dlhý úsek diaľnice D3, ktorý Slovenská správa ciest eviduje ako cesty I/11A a I/11B[8]. Je navrhnutý v kategórii D24,5/100(80), no vybudovaný je zatiaľ len jeho polovičný profil so šírkou telesa cesty 11,5 metra. Súčasťou stavby je Tunel Horelica s dĺžkou 605 metrov, 15 mostných objektov, MÚK Oščadnica a dve úrovňové križovatky, ktoré úsek dočasne napájajú na cestu I/11.

Výstavba obchvatu Čadce sa začala 25. apríla 1996[1] položením základného kameňa a cesta bola dokončená v roku 1998. Výstavba Tunela Horelica, ktorý je súčasťou úseku, sa však výrazne oneskorila, a preto bol obchvat Čadce odovzdaný do prevádzky až v apríli 2005.[9][10][11] Bez jeho existencie nemohol byť skôr dokončený úsek sprevádzkovaný.

Na dostavbu druhého profilu v súčasnosti prebieha proces stavebného konania a začiatok výstavby je plánovaný na rok 2018.[12]

Čadca, Bukov - Svrčinovec[upraviť | upraviť zdroj]

Na tento úsek D3 v súčasnosti prebieha proces stavebného konania a začiatok výstavby je plánovaný na rok 2015. Kategorizácia tohoto úseku je podľa STN 736101 D24,5(80). Plánované výdavky na výstavbu sú 195 102 683 eur bez DPH. Nachádzať sa tu bude 24 mostov a 2 mimoúrovňové križovatky. Úsek sa začína pravým pásom po napojení na predchádzajúci úsek pred križovatkou Čadca (Bukov). Časť ľavého pásu je od roku 2005 v prevádzke. Pokračuje povedľa železničnej traťe, mostom prekonáva miestnu časť Podzávoz a končí pred križovatkou nasledujúceho úseku D3 Svrčinovec – Skalité.[13]

Svrčinovec - Skalité[upraviť | upraviť zdroj]

Tento úsek s dĺžkou 12,280 km je momentálne v polovičnom profile vo výstavbe od roku 2013. Začínať sa bude za tunelom Svrčinovec, za križovatkou s R5. Bude sa tu nachádzať aj tunel Poľana a malé obojstranné odpočívadlo Čierne[14]. [15] Zhotoviteľom stavby je konzorcium Váhostav, Doprastav, Strabag a Metrostav.[15] Cena ponúknutá konzorciom bola 329,9 mil. €, štát predpokladal cenu 365,6 mil. €.

Zmluva o dielo na výstavbu bola uzavretá 28. júna 2013.[15] Výstavba polovičného profilu úseku diaľnice bola oficiálne spustená 25. októbra 2013 odovzdaním staveniska zhotoviteľovi, základný kameň stavby bol slávnostne položený 30. októbra 2013.[16] Stavebné práce na samotnom telese diaľnice boli predpokladané na nasledujúci rok.[17] Plánovaný termín dokončenia je v júni 2016.[18] Do prvého štvrťroku 2014 malo byť na stavbe nasadených do 200 pracovníkov, potom v časoch letnej špičky takmer 550.[17]

Skalité - hraničný priechod Skalité[upraviť | upraviť zdroj]

Tento úsek D3 je momentálne čiastočne vo výstavbe už od roku 1997. Vedie súbežne s I/12 okolo obce Skalité na poľskú štátnu hranicu. Kategorizácia podľa STN 736101 je D26,5/100, maximálna rýchlosť na úseku bude obmedzená na 100 km/h. Krátky úsek v okolí bývalého hraničného priechodu je v prevádzke od novembra 2007[19], zvyšok stavby je zakonzervovaný, pretože ho kvôli nezačatiu stavby Tunela Poľana a celého predošlého úseku nie je možné napojiť na už jestvujúcu cestnú sieť.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Vladimír Mečiar na kontrolnom dni [online]. Bratislava : Mesto.sk, Tlačová agentúra Slovenskej republiky, 25.4.1996, [cit. 2009-09-02]. Dostupné online.
  2. a b Žilina, Brodno - Kysucké Nové Mesto [online]. Bratislava : Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2010-12-28]. Dostupné online.
  3. Žilina, Strážov - Žilina, Brodno [online]. Bratislava : Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2010-12-27]. Dostupné online.
  4. a b c d e Hričovské Podhradie - Žilina, Strážov [online]. Bratislava : Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2010-12-27]. Dostupné online.
  5. Začala sa výstavba D3 Hričovské Podhradie-Žilina Strážov [online]. Mesto.sk, [cit. 2005-10-07]. Dostupné online.
  6. a b Otvorili zostávajúcu časť úseku diaľnice pri Žiline [online]. Mesto.sk, [cit. 2008-06-06]. Dostupné online.
  7. a b c Kysucké Nové Mesto - Oščadnica [online]. Bratislava : Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2010-12-28]. Dostupné online.
  8. Miestopisný priebeh cestných komunikácií [online]. Bratislava : Slovenská správa ciest, 01.01.2010, [cit. 2010-12-28]. Dostupné online.
  9. Oščadnica - Čadca, Bukov [online]. Bratislava : Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2010-12-27]. Dostupné online.
  10. Čadca - obchvat mesta, I. etapa [online]. Bratislava : Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2010-12-27]. Dostupné online.
  11. Čadca - obchvat mesta, II. etapa [online]. Bratislava : Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2010-12-27]. Dostupné online.
  12. http://www.ndsas.sk/dialnice/12328s?ids=12328&idc=12328&prm1=1&prm2=162 [online]. Bratislava : Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2010-12-27]. Dostupné online.
  13. Čadca, Bukov - Svrčinovec.
  14. Svrčinovec - Skalité.
  15. a b c KRAJANOVÁ, Daniela. Štát ide stavať diaľnicu, o ktorú súťažili podozrivo [online]. Petit Press, 28.06.2013, [cit. 2013-06-29]. Dostupné online.
  16. http://kysuce.sme.sk/c/6988485/v-skalitom-dnes-polozia-zakladny-kamen-vystavby-dialnicneho-useku.html
  17. a b Výstavba diaľnice Svrčinovec - Skalité sa oficiálne rozbehla [online]. pravda.sk, 25.10.2013, [cit. 2013-10-28]. Dostupné online.
  18. Na Kysuciach sa začne výstavba diaľnice D3, NDS podpísala zmluvu [online]. teraz.sk, 28.06.2013, [cit. 2013-10-25]. Dostupné online.
  19. Skalité - hranica SR/PR.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]