Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)
Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)
E58-SVK.svg
E77-SVK.svg
E571-SVK.svg
E572-SVK.svg


Mapa
Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)
 v prevádzke       v pláne
Základné údaje
Správca: Národná diaľničná spoločnosť
a. s. (štát) 
Ďalší správcovia: Granvia Construction (PPP) 
Celková dĺžka: 262,267 km 
  z toho v prevádzke: 170,027 km 
  z toho v pláne: 92,24 km

Kraj:

Bratislavský kraj
Trnavský kraj
Nitriansky kraj
Banskobystrický kraj
Žilinský kraj 
Výjazdy Výjazd (mimoúrovňové kríženie na diaľnici) 41 (v prevádzke) 
Diaľničné križovatky Diaľničná križovatka 1 (v prevádzke) 
R1a v Nitre
R1a v Nitre 

Rýchlostná cesta R1 (R1) je rýchlostná cesta na Slovensku, ktorá po svojom dokončení bude spájať mestá Bratislava, Trnava, Sereď, Nitra, Žarnovica, Žiar nad Hronom, Zvolen, Banská Bystrica a Ružomberok. Pôvodne bola plánovaná ako diaľnica D65, no po neschválení diaľničnej kategórie D22,5 v roku 1999 bola zmenená na cestu pre motorové vozidlá (rýchlostnú cestu). R1 je súčasťou európskych ciest E58, E77, E571 a E572. Celková plánovaná dĺžka je plánovaná na 262,267 kilometrov, z ktorých je v súčasnosti v prevádzke 170,027 km a v štádiu príprav 92,24 km.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavba rýchlostnej cesty R1 sa začala už v 70. rokoch. Vtedy sa nezávisle od seba začala prestavba úsekov ciest I/51 (Trnava - Báb) a I/66 (Banská Bystrica - Kováčová). V tom čase sa však neuvažovalo o zriadení kategórie rýchlostných ciest a preto boli aj tieto nové úseky kategorizované ako cesty I. triedy.

V 80. rokoch bol vystavaný úsek Šášovské Podhradie - Budča. Úsek Trnava - Báb bol vybudovaný len v polovičnom profile, preto sa v polovici 90. rokov začalo s dobudovávaním na štvorprúdovú cestu. Celý 23,2 km dlhý úsek kompletne sprejazdnili 15. júla 2000.

Koncom 90. rokov sa začala výstavba aj na Pohroní. Ešte v roku 1996 sa začala výstavba obchvatu Žarnovice. Ten sa staval v dvoch etapách, pričom ho kompletne sprevádzkovali 25. októbra 2006. 10. decembra 1997 sa začalo s etapovitou výstavbou úseku Tekovské Nemce - Rudno nad Hronom, ktorý bol dokončený 28. októbra 2003. Úsek Rudno nad Hronom - Žarnovica bol vo výstavbe v období od 7. júla 2004 do 25. októbra 2006 a úsek Budča - Kováčová od 1. júla 2001 do 5. novembra 2004. V marci 2008 začali stavať chýbajúci úsek Žarnovica - Šášovské Podhradie, ktorý mal byť pôvodne dokončený v júni 2010, ale otvorený bol až 20. januára 2011.

Úseky medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami a obchvat Banskej Bystrice sú súčasťou takzvaného druhého balíka PPP-projektov. Koncesná zmluva s dodávateľom stavby a budúcim správcom postavenej rýchlostnej cesty bola podpísaná v apríli 2009. Vtedy sa začali aj prvé prípravné práce súvisiace s výrubom drevín a čiastočnými prekládkami inžinierskych sietí. 27. augusta 2009 došlo k finančnému uzatvoreniu výstavby, takže výstavba rýchlostnej cesty bude financovaná za pomoci súkromného kapitálu. Spoločnosť GRANVIA, a.s., je ako koncesionár poverená naprojektovaním, výstavbou a prevádzkovaním tohto úseku rýchlostnej cesty R1 počas 30 rokov. Úsek Nitra - Tekovské Nemce stál 800 miliónov €.[1]

V roku 2009 sa takisto začalo uvažovať o možnom predĺžení rýchlostnej cesty ďalej cez masív Nízkych Tatier až po Ružomberok, kde by sa napojila na diaľnicu D1. Boli vypracované aj predbežné plány, ktoré počítajú s viacerými mostami a tunelmi, takže výstavba úseku Banská Bystrica - Ružomberok si vyžiada nemalé finančné investície. Podľa ministra dopravy, Jána Počiatka (2012) by sa tento takmer 55-kilometrový úsek mohol tiež stavať ako PPP-projekt. Viac informácií malo byť známych na jeseň 2012, kedy mal rezort predstaviť svoj plán výstavby diaľnic a rýchlostných ciest.[1]

Úsek Dĺžka Začiatok výstavby Koniec výstavby
Most pri Bratislave - Sereď 41 km 2019 2023
Trnava - Sereď 13,1 km 1983 15. júl 2000
Sereď - Báb 10,100 km 1983 15. júl 2000
Báb - Nitra 18,600 km 197? 1980
Nitra - Selenec 12,589 km apríl 2009 28. október 2011
Selenec - Beladice 18,967 km apríl 2009 28. október 2011
Beladice - Tekovské Nemce 14,310 km apríl 2009 28. október 2011
Tekovské Nemce - Rudno nad Hronom 13,300 km 10. december 1997 28. október 2003
Rudno nad Hronom - Žarnovica 5,485 km 7. júl 2004 25. október 2006
Žarnovica, obchvat 5,500 km 10. december 1997 25. október 2006
Žarnovica - Šášovské Podhradie 18,047 km marec 2008 január 2011
Šášovské Podhradie - Budča 17,200 km 198? 198?
Budča - Kováčová 2,855 km 1. júl 2001 5. november 2004
Kováčová - Banská Bystrica 18,200 km 197? 198?
Banská Bystrica - obchvat 5,672 km[2] apríl 2009 júl 2012

Úseky Rýchlostnej cesty 1[upraviť | upraviť zdroj]

Most pri Bratislave - Sereď[upraviť | upraviť zdroj]

Tento plánovaný úsek s dĺžkou 41 km predstavuje trasu prepojenia diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R1. Začiatok úseku je na diaľnici D4 pri obci Most pri Bratislave a koniec na rýchlostnej ceste R1 v križovatke Sereď-západ. Trasa vedie prevažne rovinatým územím. Detaily projektu sú v procese posudzovania vplyvov navrhovaných činností na životné prostredie a začiatok výstavby je plánovaný na rok 2019.

Nitra[upraviť | upraviť zdroj]

Obchvat Nitry

Úsek tvorí južný obchvat krajského mesta Nitra, čím výrazne odľahčuje dopravnú situáciu v meste. Jeho dĺžka je 12 km, stavba sa uskutočnila od augusta 2010 do októbra 2011. Podľa plánov z roku 2006 mali byť náklady na výstavbu 17 056 894,38 € (513 856 000 Sk) pri financovaní zo štrukturálneho fondu, štátneho rozpočtu a Národnej diaľničnej spoločnosti[3]. Súčasťou úseku je aj privádzač Selenec, ktorý bude vytvorený odbočkou z I65. Na úseku sa bude nachádzať mimoúrovňová križovatka.

Nitra - západ - Selenec[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek R1 s dĺžkou 12,589 km bol budovaný od roku 2009 v rámci PPP projektu spoločnosťou Granvia a do užívania bol odovzdaný 28. októbra 2011. Plánované náklady z roku 2007 boli 196 971 054,90 € (5 933 950 000 Sk) pri financovaní zo štrukturálneho fondu, štátneho rozpočtu a zdrojov Národnej diaľničnej spoločnosti[4]. Na úseku sa nachádza 12 mostov, 2 mimoúrovňové križovania, investícia si vyžiada, preloženie najmä ciest II. a III. triedy, miestnych komunikácií a poľných ciest.

Selenec - Beladice[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek s dĺžkou 18,967 km, ktorý spája Nitru a Beladice, bol budovaný od roku 2009 v rámci PPP projektu spoločnosťou Granvia a do užívania bol odovzdaný 28. októbra 2011. Podľa plánov z roku 2007 by mala výstavba stáť 275 084 378,94 € (8 287 192 000 Sk)[5]. Na úseku bude 18 mostov, dve mimoúrovňové križovania a stredisko správy a údržby rýchlostných ciest. Investícia si vyžiada preloženie inžinierskych sietí, ciest I. a III. triedy.

Beladice - Tekovské Nemce[upraviť | upraviť zdroj]

14,31 km dlhý úsek bol budovaný od roku 2009 v rámci PPP projektu spoločnosťou Granvia a do užívania bol odovzdaný 28. októbra 2011, napája na R1 Zlaté Moravce. Podľa plánov z roku 2007 by mala výstavba stáť 96 193 387,77 € (4 897 922 000 Sk)[6] pri financovaní zo štrukturálneho fondu, štátneho rozpočtu a Národnej diaľničnej spoločnosti. Nachádza sa tu 20 mostov, dve mimoúrovňové križovatky, obojstranné odpočívadlo Tekovské Nemce. V rámci investície boli preložené cestné komunikácie.

PPP na úseku Nitra - Tekovské Nemce[upraviť | upraviť zdroj]

Za celý troj-úsek Nitra - Tekovské Nemce štát zaplatil spoločnosti Granvia okrem samotnej výstavby na údržbu cesty 130 miliónov €. Za 30 rokov tak celkovo zaplatí za viac než 46 kilometrový úsek takmer 4 miliardy €.[1] Otvorenie celého projektu pritom meškalo o mesiac, miesto v septembri sa otváral v októbri. Spoločnosť Granvia totiž nestihla odovzdať všetky dokumenty, napríklad požiarnej ochrany. Medzi koncesionárom (spoločnosťou Granvia) a rezortom dopravy pod vedením Jána Figeľa (KDH) nastali spory aj po otvorení. Ministerstvu sa nemali pozdávať sumy, ktoré Granvia vyžadovala.[1]

Výstavba križovatky R1 a R3 pri Šášovskom Podhradí

Obchvat Novej Bane[upraviť | upraviť zdroj]

Obchvat Novej Bane je tvorený 5,28 km dlhým úsekom R1, ktorý je v prevádzke od roku 2003. Staviteľom úseku bol Doprastav, a.s.

Rudno nad Hronom - Žarnovica[upraviť | upraviť zdroj]

Tento úsek R1 končí tesne pred Žarnovicou, pokračovaním bude obchvat Žarnovice. Dĺžka úseku je 9,955 km, v prevádzke je od októbra 2006. Celkové náklady na výstavbu dosiahli 73 579 394,31 € (2 216 652 833 Sk)[7]. Zhotoviteľom úseku bola firma Doprastav, a.s. a Strabag, a.s. Úsek je konštruovaný pre navrhovanú maximálnu rýchlosť 100km/h. Na úseku sa nachádza 7 mostov, odpočívadlo Voznica s parkoviskom.

Žarnovica - Šášovské Podhradie[upraviť | upraviť zdroj]

Tento úsek tvoriaci obchvat Žarnovice bol budovaný v dvoch etapách. Prvá s dĺžkou 9,675 km bola budovaná v rokoch 2008 - 2010, nachádza sa tu 11 mostov a dve mimoúrovňové križovatky. Druhá etapa dlhá bola budovaná v rozmedzí rokov 2008 - 2011, jej dĺžka je 8,372 km. Na úseku sa nachádza 10 mostov a jedna mimoúrovňová križovatka.

Budča - Kováčová[upraviť | upraviť zdroj]

Tento úsek s dĺžkou 2,855 km nahradil nevyhovujúcu cestu I. triedy v okolí Zvolena. Zhotoviteľom stavby bol Doprastav, a.s., výstavba prebehla v rokoch 2001 - 2006.

Obchvat Banskej Bystrice[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Severný obchvat Banskej Bystrice

Severný obchvat Banskej Bystrice je zatiaľ posledný úsek R1 smerom na Ružomberok, ktorý zároveň slúži ako severný obchvat Banskej Bystrice. Výstavba sa začala v roku 2009 a celý úsek bol odovzdaný do užívania 27. júla 2012.[8] Úsek je dlhý 5,140 km[2]

Banská Bystrica - Ružomberok[upraviť | upraviť zdroj]

Úvahy o pokračovaní R1 cez masív Nízkych Tatier smerom na Ružomberok existujú už niekoľko rokov. Jedným z hlavných problémov realizácie sú finančné prostriedky, ktoré budú musieť byť na projekt vyčlenené. V lete 2012 štát cenu odhadol na 1,6 miliardy €.[1] Diskusia sa vedia aj o spôsobe realizácie stavby. Hovorca ministra dopravy sa v júni 2012 vyjadril: "PPP sa vylúčiť nedá, ale zas je ešte veľmi skoro povedať, že to pôjde cez PPP."[1]Podľa informácií z augusta 2012 sa s pokračovaním R1 smerom na Ružomberok nepočíta, kedže projektová príprava nie je tak ďaleko, aby sa na stavbu mohli využiť prostriedky eurofondov na roky 2007 až 2013. O spôsobe financovania sa ešte nerozhodlo, ministerstvo dopravy však počíta s čerpaním eurofondov.[9]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f PORACKÝ, Marek. Počiatek vidí ďalšiu PPP cestu [online]. hn online, 10.07.2012, [cit. 2012-07-15]. Dostupné online.
  2. a b Stavby PPP [online]. Bratislava : Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2011-09-30]. Dostupné online.
  3. Nitra.
  4. Nitra, západ - Selenec.
  5. Selenec - Beladice.
  6. Beladice - Tekovské Nemce.
  7. Rudno nad Hronom - Žarnovica.
  8. Granvia Construction začala stavebné práce na R1 [online]. Bratislava : GRANVIA, 3.9.2009, [cit. 2011-09-30]. Dostupné online.
  9. DOPRAVA: S pokračovaním R1 smerom na Ružomberok sa najbližšie 4 roky nepočíta [online]. Bratislava : TASR, 18.8.2012, [cit. 2012-08-20]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]