Turčianske Teplice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°51′32″S 18°51′49″V / 48.858889°S 18.863611°V / 48.858889; 18.863611
Turčianske Teplice
mesto
Turčianske Teplice - modry kupel.jpg
Modrý kúpeľ z roku 1885
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Turčianske Teplice
Región Turiec
Nadmorská výška 518 m n. m.
Súradnice 48°51′32″S 18°51′49″V / 48.858889°S 18.863611°V / 48.858889; 18.863611
Rozloha 33,48 km² (3 348 ha) [1]
Obyvateľstvo 6 570 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 196,24 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1281
Primátor Mgr. Michal Sygút[3] (NEKA)
PSČ 039 01
ŠÚJ 512729
EČV TR
Tel. predvoľba +421-43
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Turčianske Teplice
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.turciansketeplice.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Turčianske Teplice sú mesto ležiace v Žilinskom kraji, historické centrum Horného Turca a okresné mesto.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto sa nachádza v južnej časti Turčianskej kotliny, približne 25 km južne od Martina. Východne od mesta sa dvíha podhorie Veľkej Fatry, západne sa nachádza úpätie Žiaru, mesto samotné však leží v rovinatej časti kotliny.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Mestom preteká rieka Teplica (miestne nazývaná aj Žarnovica).

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Turčianske Teplice patria medzi najstaršie kúpeľné mestá Slovenska. Prvá písomná zmienka o meste, resp. o teplých prameňoch pochádza z roku 1281, kedy vtedajší kráľ Ladislav IV. darovacou listinou poručil hájske panstvo a na jeho západnej časti ležiace teplé pramene grófovi Petrovi.

V roku 1533 sa Turčianske Teplice stali majetkom mesta Kremnice. Kremnica sprístupnila pramene všetkým vrstvám spoločnosti a začala kúpele nielen využívať, ale aj budovať. Aj keď boli teplické liečivé pramene známe a navštevované, predsa sa túžby Kremnice, postaviť v Turčianskych Tepliciach vhodné budovy na ubytovanie hostí, splnili až v 19. storočí. Postupne sa začali budovať a rozrastať. Po februári 1948 boli Štubnianske Teplice premenované na Turčianske Teplice a druhýkrát v histórii sa stali sídlom okresu. Dňa 20. februára 1949 sa Kremnica vzdala svojich práv na kúpele a vznikli Československé štátne kúpele a žriedla.

V Turčianskych Tepliciach sa ako v jediných kúpeľoch na Slovensku liečia choroby obličiek a močových ciest. S úspechom sa tu liečia i choroby pohybového ústrojenstva, najmä stavy po reumatických zápaloch kĺbov, degeneratívne chronické ochorenia, ochorenia bedrových, kolenných kĺbov, chrbtica, poúrazové deformácie a pooperačné stavy pohybového ústrojenstva. Okrem dospelých sa tu od roku 1993 liečia aj deti. Kúpele ponúkajú aj liečebné a rehabilitačné pobyty pre široký okruh záujemcov.

Na liečebné účely sa využívajú horúce pramene liečivých vôd, ktorých teplota sa pohybuje od 38 do 46 stupňov C. Síranovo-hydrouhličitanová vápenato-horečnatá hypotonická voda sa využíva v bazénových a vaňových procedúrach. Pri chorobách obličiek a močových ciest sa predpisuje liečba pitnými kúrami. K týmto procedúram sa pridružujú masáže, suché zábaly, individuálna pohybová liečba, rehabilitačné cvičenia, vodoliečba, fyzikálna liečba, elektroliečba, sauna a terénna liečba. V roku 1996 sa Turčianske Teplice stali tretíkrát okresným mestom, ktorého budúcnosť je úzko spojená s rozvojom cestovného ruchu, kúpeľníctva, ale aj s budovaním turistických zaujímavého čistého zdravého mesta.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria Mikuláša Galandu

Parky[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa tu jeden z najstarších a najrozľahlejších kúpeľných parkov na Slovensku, v ktorom rastie mnoho cudzokrajných drevín, v tomto čase /2012/ značne dendrologicky zanedbaný a javí známky pustnutia. Posledná zásadná údržba parku bola vykonaná pred cca 10 – 15 rokmi. Park nie je priebežne obnovovaný ani rekonštruovaný. Posledná známa plošnejšia výsadba nových drevín bola v 80 rokoch 20 storočia keď bola vykonaná menšia rekonštrukcia parku.

Kúpele[upraviť | upraviť zdroj]

História kúpeľov v Turčianskych Tepliciach siaha až na koniec 13. storočia, ide o jedny z najstarších termálnych kúpeľov na Slovensku a v Európe.

V dnešnej dobe kúpele pozostávajú z liečebných domov Veľká Fatra***, ktorý bol zrekonštruovaný v roku 2004 a ďalej Aqua**, Malá Fatra* a Kollár*. V roku 2006 bol v areáli postavený akvapark a do budúcna sa plánujú ďalšie investície.

Zo siedmich termálnych prameňov za sekundu vyvrie na povrch 30 l síranovo-hydrouhličitanovej, vápenato-horečnatej, hypotonickej vody s obsahom vyše 1500 mg rozpustených minerálnych látok v 1 litri.

Sírany, hydrouhličitany, vápnik, horčík, železo a ďalšie pôsobia liečivo na množstvo chorôb. Pre vysoký obsah vápnika, horčíka a fluóru je minerálna voda z Turčianskych Teplíc veľmi vhodná aj na pitné kúry, ktoré pôsobia proti osteoporóze a viacerým typom obličkových kameňov ako aj pri žlčníkových a črevných ťažkostiach. Bohato mineralizovaná termálna voda z turčianskych kúpeľov má dokázateľne liečivé účinky na ochorenia pohybového aparátu, urologické, nervové a gynekologické ochorenia.

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží na železničnej trati Vrútky – Zvolen a východným okrajom prechádza cestná komunikácia I/65 na Kremnicu a Banskú Bystricu. Cez Diviaky sa pripája cesta z Nitrianskeho Pravna a obce Budiš.

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Mgr. Michal Sygút je v zozname. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]