Martin (mesto na Slovensku)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°04′00″S 18°55′21″V / 49.066733°S 18.92245°V
Martin
mesto
Martin-20.jpg
Historické centrum mesta
Flag of Martin (Slovakia).svg
Vlajka
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Martin
Región Turiec
Rieka Turiec
Nadmorská výška 394 m n. m.
Súradnice 49°04′00″S 18°55′21″V / 49.066733°S 18.92245°V
Rozloha 67,74 km² (6 774 ha)
Obyvateľstvo 57 300 (31. 12. 2011) [1]
Hustota 845,88 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1264
Primátor Mgr. art. Andrej Hrnčiar[2] (NEKA)
PSČ 036 01
ŠÚJ 512036
EČV MT
Tel. predvoľba +421-43
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Martin
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.martin.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál
Centrum mesta
Martin, východný pohľad z Martinských hôľ
Budova Tatra banky
Budova vydavateľstva Neografia

Martin (do roku 1950: Turčiansky Svätý Martin, maď. Turócszentmárton, nem. Turz-Sankt Martin, lat. Sanctus Martinus / Martinopolis) je mesto na severe Slovenska. Nachádza sa asi 25 kilometrov juhovýchodne od Žiliny a 170 kilometrov severovýchodne od Bratislavy, v Žilinskom kraji. Leží v Turčianskej kotline na rieke Turiec, pod výbežkami Malej Fatry. Je to historické centrum Turca a okresné mesto.

Obsah

História [upraviť]

Prvá písomná zmienka je z roku 1284, a to v donácii uhorského panovníka Ladislava IV.[3] 3. októbra 1340 panovník Karol Róbert povýšil Martin na mesto. V stredoveku bola pre Martin výhodná geografická poloha. V 19. storočí sa mesto stalo centrom slovenskej kultúry.

Od 17. storočia do roku 1922 sa mesto stalo centrom Turčianskej župy. Ku koncu 19. storočia tu začalo Slovenské národné obrodenie, sídli tu aj Matica slovenská (od roku 1863). V roku 1866 bolo v meste založené Slovenské patentálne gymnázium. Medzi ostatné významné spolky založené v meste patrí aj prvý ženský spolok Živena (1869), Slovenský spevokol (1872) ale aj Dobrovoľný hasičský spolok (1873).

30. októbra roku 1918 sa práve Martinskou deklaráciou pripojilo Slovensko k Česku a vznikla Československá republika. Na konci 2. svetovej vojny bol Martin oslobodený Červenou armádou, 11. apríla 1945. 24. augusta 1994 bolo mesto Martin zákonom vyhlásené za národné kultúrne centrum Slovákov.

Obyvateľstvo [upraviť]

Etnické zloženie obyvateľstva (podľa údajov z roku 2001)
Slováci - 94,93 %, Česi - 1,61 %, Rómovia - 0,45 %, Maďari - 0,22 %, Nemci - 0,06 %, Poliaci - 0,08 %, Ukrajinci - 0,05 %, Rusíni - 0,05 % a iní [4]
Náboženské zloženie obyvateľstva
rímski katolíci - 41,11 %, bez vyznania - 33,21 %, protestanti (hl. evanjelici a. v.) - 19,25 %, grécki katolíci - 0,56 %, pravoslávni - 0,17 % a iní[4]

Priemysel [upraviť]

Martin bol v dobe ČSSR významným strediskom ťažkého a zbrojárskeho strojárstva. Dnes sa v meste vyrába papier, nábytok. V Martine a okolí pôsobia významní zamestnávatelia: PREFA Sučany, Volkswagen Slovakia, HBM Pharma, ŽOS Vrútky. V meste pôsobí tlačiareň Neografia. V oblasti turistického ruchu je populárne stredisko Martinské hole.

Doprava [upraviť]

Cestná doprava [upraviť]

V Martine sa stretávajú dve cesty prvej triedy - cesta I/65 a I/18. Cesta I/65 tvorí obchvat Martina. Vďaka obchvatu sa v meste tvoria dopravné zápchy iba výnimočne. V budúcnosti bude Martinom prechádzať diaľnica D1 a rýchlostná cesta R3.

Železničná doprava [upraviť]

Martinom prechádza železničná trať 170, vedúca zo Zvolena do Vrútok. V meste sa nachádza železničná stanica.

Autobusová doprava [upraviť]

Autobusová stanica je v blízkosti železničnej stanice. Premávajú z nej len prímestské autobusové linky, diaľková doprava premáva zo zastávky na ulici Jesenského.

MHD prevádzkuje spoločnosť SAD Žilina a zabezpečuje 24 liniek. Väčšina začína / končí v centre Martina (zastávky MHD Prior, Biotika, SAD, Ľadoveň, Hotel Turiec). V Martine je 102 zastávok.

Cestovný lístok je možné zakúpiť u vodiča v hotovosti, z dopravnej karty alebo z mestskej karty. Premáva tu 50 autobusov, z toho 24 je typu Irisbus Crossway LE, 15 typu Irisbus Citelis 12M, 8 typu Karosa B952E a 1 typu Karosa B932.

Mestskej hromadnej doprave v Martine konkurujú takzvané Martinské strely - minibusy, ktoré sú u ľudí obľúbené vďaka nižšiemu cestovnému oproti klasickej MHD a tiež aj rýchlejším presunom z jednej časti mesta do druhej.[5]

Letecká doprava [upraviť]

V Tomčanoch, mestskej časti Martina, sa nachádza športové letisko. Najbližšie medzinárodné letisko je v Žiline.

Erb [upraviť]

V modrom štíte na striebornom koni sediaci striebornoodetý zlatovlasý rytier (sv. Martin). Ľavicou si pridržiava červený plášť, v pravici drží zlatý meč. Pred koňom kľačí strieborný zlatovlasý žobrák. Symbol mesta Martina, ktorý ako sídlisko nesporne existoval už v 11. storočí, bol po prvý raz doložený na pečati pripojenej k písomnosti z 20. marca 1375.

Kultúrne pamiatky [upraviť]

pre kompletný zoznam kultúrnych pamiatok pozrite Zoznam kultúrnych pamiatok v Martine

Časti mesta [upraviť]

  • Mestské časti:
  1. Ľadoveň-Jahodníky-Tomčany,
  2. Stred,
  3. Sever,
  4. Košúty,
  5. Priekopa,
  6. Záturčie,
  7. Podháj-Stráne

Osobnosti [upraviť]

Šport [upraviť]

Partnerské mestá [upraviť]

Galéria [upraviť]

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Referencie [upraviť]

  1. Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
  2. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Mgr. art. Andrej Hrnčiar je v zozname. Dostupné online.
  3. Prvé zmienky [online]. www.martin.sk, [cit. 2006-06-02]. Dostupné online.
  4. a b Ščítanie, obyvateľov, domov a bytov 2001 [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, [cit. 2009-06-02]. Dostupné online.
  5. http://www.martinskastrela.sk/

Pozri aj [upraviť]

Iné projekty [upraviť]

Externé odkazy [upraviť]