Martin Toursky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
El Greco: Svätý Martin sa delí so žobrákom o plášť
Katedrála Svätého Martina v Bratislave je zasvätená Martinovi Tourskemu

Svätý Martin Toursky [vyslov: túrsky] (iný názov: (svätý) Martin z Tours; na kresťanskom Východe: Martin Milosrdný; lat. Martinus; * 316 alebo 317, Sabaria (dnes Szombathely) – † 8. november 397, Candes-Saint-Martin) je jeden z najznámejších a najpopulárnejších svätcov rímskokatolickej cirkvi. Bol synom pohanského rímskeho dôstojníka, mníchom a neskôr biskupom v Tours.

Život sv. Martina[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Panónii (v dnešnom Maďarsku). Otec mu dal meno po starorímskom bohu Marsovi - boh vojny. Po stopách svojho otca rovnako vstúpil do armády. Pravdepodobne bol iba brancom medzi 15. - 17. rokom života. Od mladosti chcel byť kresťanom, zapísal sa medzi katechumenov a bol presvedčený, že oddanosť Bohu mu bráni, aby mohol byť zároveň kresťanom a slúžiť aj ako vojak. Za tieto myšlienky si „vyslúžil“ väzenie, a neskôr ho prepustili. Krst neprijal hneď, biskup sa bál nepríjemností zo strany jeho otca preto Martin pristupuje k sviatosti neskôr pravdepodobne na Veľkú noc v roku 339.

Vojenský plášť[upraviť | upraviť zdroj]

Po prepustení sa mu stala známa príhoda v Amiens, ktorú umelci znázorňujú vo svojích dielach. Martin mečom rozrezal svoj vojenský plášť, aby ochránil polonahého žobráka pred zimou. V noci sa mu vo sne zjavil Kristus zaodetý polovicou plášťa, ktorú daroval Martin žobrákovi.

Život mnícha[upraviť | upraviť zdroj]

Po tomto sne sa Martin stal žiakom sv. Hilária v Poitiers a prijal krst a stáva sa pustovníkom v Ligugé v prvom kláštore na území Galie. Už po prvých mesiacoch svojím životom oslovoval ľudí tak, že sa k nemu pridávali ďalší a Martin sa tak stal „priekopníkom západného mníšského stavu“ až do roku 372, keď ho vymenovali za biskupa v Tours.

Život biskupa[upraviť | upraviť zdroj]

Keďže videl veľkú potrebu zasväteného života, ako prostriedok pokresťančovaní vidieckych oblastí, založil niekoľko kláštorov. Dovtedy bolo kresťanstvo sústredené predovšetkým v mestách.

Martinovi sa pripisuje ničenie pohanských chrámov a posvätných stromov. Rovnako jemu sa pripisujú prvé „vizitácie“ diecéz. Jeho 25-ročná biskupská služba sa vyznačovala slávou, ktorá vyšla z dogmatických debát (debaty sa týkali prisciliánov), zo zázračných uzdravení malomocných, a dokonca sa vraví, že vzkriesil mŕtveho k životu.

Koniec života[upraviť | upraviť zdroj]

Martin tušil čas blížiacej sa smrti a prosil svojich spolubratov, aby mohol zomrieť v kláštore medzi nimi. Zomrel 8. novembra v Candes-Saint-Martin a pochovali ho 11. novembra 397 v Tours.

Uctievanie sa po smrti veľmi rýchlo šírilo nielen vďaka jeho zázrakom za života a po smrti, ale aj vďaka životopisu, ktorý napísal Sulpicius Severus. Tento životopis sa stal najobľúbenejším v stredoveku a vzorom pre všetkých vtedy žijúcich hagiografov.

Jeho kult je veľmi rozšírený po celom svete. Dosvedčuje to 500 dedičských a 4 000 farských kostolov, ktoré sú zasvätené sv. Martinovi, iba vo Francúzku. Jeho hrob sa stal hlavným pútnickym miestom Frankov. Onedlho boli vysvätené nové kostoly na jeho počesť v Ríme, Ravenne a v Canterbury. Vo veľkej úcte ho mali v Španielsku, Nemecku a Holandsku. Okolo roku 1800 už 173 starobylých kostolov nieslo jeho meno.

Život Martina v umení[upraviť | upraviť zdroj]

ikona sv. Martina Tourskeho

Najobľúbenejším výjavom je scéna, keď Martin je na bielom koni a delí sa o svoj plášť so žobrákom. Je ešte veľa ďalších zobrazení v knihách a vitrážach v Tours, Chartres, Beauvais a Bourges.

Jeho atribútom je buď ohnivá guľa, ktorá sa zjavila nad jeho hlavou, keď slúžil sv. omšu, alebo hus (z 15 stor.) - lebo sťahovanie husí súvisí s jeho sviatkom.

„Leto sv. Martina“ - krátke obdobie, ktoré sa niekedy vyskytuje okolo jeho sviatku.

Sviatok[upraviť | upraviť zdroj]

Rímskokatolícka cirkev jeho sviatok slávi 11. novembra. Gréckokatolícka a pravoslávna cirkev si ho pripomína 12. októbra.[1]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • "11. november : Sv. MARTIN z Tours, biskup." In: Daniel Dian - Viliam Judák: Každý deň so svätými : II. diel. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2007. s. 147. ISBN 978-80-7162-679-4
  • "11. novembra : Sv. Martin Tourský, biskup (316? — 397)." In: Rajmund Ondruš S.J.: Blízki Bohu i ľuďom : Životopisy svätých usporiadané podľa liturgického kalendára. Na Slovensku prvé vydanie. Bratislava : Vydavateľstvo Tatran, š. p., 1991 ako záujmová publikácia pre Spolok svätého Vojtecha. s. 611-615. ISBN 80-222-0277-0

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Православный Церковный календарь: Святитель Мартин Милостивый - Житие

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]