Katedrála svätého Martina (Spišská Kapitula)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové dedičstvo UNESCO
Celkový pohľad na katedrálu

Katedrála svätého Martina je románsko-gotická katedrála na Slovensku v Spišskej Kapitule postavená v prvej tretine 13. storočia ako trojloďová románska pseudobazilika s jednou priečnou loďou.

Kostol počas svojej existencie prechádzal stavebnými úpravami. Rozsah stavebných prác z 15. storočia možno pozorovať aj dnes, vtedy kostol nadobudol svoj súčasný vzhľad. V roku 1478 boli pri posviacke kostola posvätené aj všetkých jedenásť oltárov.[1]

V súvislosti so vznikom biskupstva v roku 1776 kostol prešiel stavebnými úpravami, ktoré zanechali významnú stopu na interiéri.

V roku 2003 boli v katedrále uložené telesné pozostatky biskupa Jána Vojtaššáka.

Katedrála je zapísaná v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Stavebný vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Biskupská katedrála je ústrednou budovou Spišskej Kapituly. Ide o pamiatku, v ktorej sa snúbi románsky sloh s neskorogotickým. Bola postavená v neskororománskom slohu v rokoch 12451273 na mieste staršieho kostola z 12. storočia.

Stavbu katedrály možno zaradiť do troch hlavných stavebných fáz, aj navonok dobre viditeľných v architektúre stavby. Prvou fázou bola románska bazilika, ktorú začali stavať v prvej polovici 13. storočia. Vnútorný priestor pozostával z troch lodí s rôznou výškou, ale s rovnakou šírkou jednotlivých lodí, pričom stredná loď bola dvojnásobne vyššia a mala bazilikárne osvetlenie. Každá loď mala dve klenbové polia – travé a bola ukončená polkruhovou apsidou. K zadnej časti chrámu prilieha empora a západnému priečeliu dominujú dve románske veže. Prízemie empory má masívne románske krížové klenby spočívajúce na bohato tvarovaných románskych stĺpoch. Nad prízemím je samotná empora s chórom. Z románskej stavby sa zachovala severná stena so vstupným portálom a úzkym oknom, a časť východného múra s románskym víťazným oblúkom. Západný románsky portál bol obnovený v neorománskom štýle v 19. storočí. Stavba románskej baziliky bola dokončená v roku 1273, keď bola postavená druhá veža.

Po dvesto rokoch už bazilika nestačila svojou veľkosťou zvýšenému počtu veriacich a bola značne schátraná. V roku 1433 bol kostol dokonca poškodený a preto v roku 1462 začala jeho prestavba pod vedením Jána Stocka. Po jeho úmrtí v oku. 1464 viedol stavbu nový spišský prepošt Caspar Beck. V tomto období bolo postavené nové gotické presbytérium a bočné lode boli prevýšené na úroveň hlavnej lode, čím sa z pôvodnej baziliky stal trojloďový halový kostol. Bočné lode dostali hviezdicovú klenbu. V roku 1478 bol kostol slávnostne vysvätený. O dokončení v roku 1497 vypovedá svorník severnej klenby s erbom prepošta Caspara Becka.

Na sklonku 15. storočia (1488 – 1493) sa majiteľom Spišského hradu a neskôr aj županmi Spiša stal rod Zápoľských, ktorí si postavili v kostole sv. Martina novú gotickú kaplnku. Zápoľského kaplnka bola postavená na mieste menšej kaplnky Božieho Tela (z roku 1382). Štýlovo napodobňuje kaplnku v Spišskom Štvrtku, ale nedosahuje jej architektonickú dokonalosť, štíhlosť a krásu. Pravdepodobne ju stavali košickí majstri, ktorí sa podieľali na stavbe Dómu sv. Alžbety v Košiciach. Priestor kaplnky je spojený s kostolom dvoma otvorenými arkádami. Vyznačuje sa vysokými gotickými oknami a jemnou sieťovou klenbou. Kaplnka má dve samostatné sakristie, ako aj vlastnú emporu s neskorogotickou kružbou v zábradlí.

Ďalšie stavebné zásahy mali len druhoradý význam. Začiatkom 18. storočia, v roku 1706, bola pristavaná baroková sakristia. V rokoch 1777 – 1779 kostol renovovali a v rokoch 18731889 bola katedrála pod vedením F. Storna regotizovaná a rozšírená o južné bočné prístavby. Západný a severný portál boli obnovené v neorománskom slohu.

Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

Katedrála svätého Martina

Katedrála sv. Martina spája viaceré architektonické slohy z rôznych období, ktoré počas stavebných etáp a vývoja stavby dopĺňali jej súčasnú architektonickú podobu a jej historickú, umeleckú a dokumentačnú hodnotu. V stavbe prevažuje románsky a gotický sloh, ktoré sa dokonale dopĺňajú. Medzi hlavné románske znaky patrí pôvodný západný chór, podklenutý šiestimi poľami krížovej rebrovej klenby zbiehajúcej sa pomocou nábežných štítkov na bohato vytvarované románske piliere. Stĺpové hlavice sú bohato zdobené bobuľovým a akantovým vzorom a poukazujú na taliansky vplyv a možného talianskeho autora baziliky. Z pôvodného južného portálu sa zachovala socha kamenného leva, ktorá bola súčasťou dolnej časti ostenia. Pôvodné románske dvojvežie (westwerk) je členené horizontálnym zuborezom a oblúčkovým vlysom, veže majú zdvojené okná so stredným stĺpikom s kockovou a bobuľovitou hlavicou. Západný portál sa skladá z troch pravouhlých ústupkov do ktorých sú vložené stĺpiky nesúce polkruhovú archivoltu, a je riešený vo forme plochého rizalitu s trojuholníkovým štítom a oblúčkovým vlysom. Vzhľad tohto portálu bol pozmenený rekonštrukciou v 19. storočí, kedy bola pridaná aj jeho neorománska edikula.

Gotické presbytérium s pretiahnutým polygonálne ukončeným pôdorysom je zaklenuté sieťovou klenbou s profilovanými rebrami, podobne ako nová gotická klenba hlavnej lode, priečne regotizované lode halového kostola majú majstrovskú hviezdicovú klenbu. Presbytérium vybavili vzácnym kamenným pastofóriom, so zachovanou pôvodnou kovovou mrežou. Do lode je otvorené triumfálnym víťazným oblúkom zachovaným z románskeho obdobia a dvoma bočnými oblúkmi vo východnej stene do bočných lodí. K južnej stene pristavali poschodovú stavbu sakristie s knižnicou na poschodí. Prístup do knižničného archívu je cez kruhové schodisko vybudované do prístavku v nároží severnej lode so vstupným neskorogotickým portálom.
Zápoľského kaplnka pristavaná k južnej strane kostola má obdĺžnikový, polygonálne uzavretý pôdorys a jemnú sieťovú rebrovú klenbu. Je postavená v neskorogotickom štýle, čo dokazuje aj neskorogotická kamenná kružba na balustráde hudobného chóru na západnej strane. Typické sú tiež vysoké neskorogotické okná pripomínajúce kaplnku v Spišskom Štvrtku podľa ktorej bola Zápoľského kaplnka navrhnutá.
Baroková úprava sa sústredila najmä na obnovenie omietok a strechy, na vyhotovenie novej dlažby a na odstránenie protestantských epitafov. Z tohto obdobia je aj baroková sakristia zo severnej strany gotického presbytéria s pruskými klenbami. V roku 1630 vybavili loď aj lavicami ktorých poprsnice nesú vyrezávané reliéfy neuveriteľne vysokej umeleckej úrovne. Na stenách môžeme obdivovať pohrebné štíty – montuáriá – významných osobností 17. storočia.

Pri regotizácii pod vedením Františka Storna boli vyhotovené nové omietky a nové gotické prvky ako balustráda medzi vežami a včlenenie nových prístavieb, bola položená nová dlažba a v roku 1880 zasklili okná podľa návrhu Alberta Jeleho, a dohotovili nové portály. Severný portál napodobňuje architektúru západného portálu, ktorý bol doplnený o nové pseudorománske prvky, ostatné portály boli regotizované (bratia Hennelovci). Mreže medzi presbytériom a loďou vyhotovili podľa návrhu arch. J. Lipperta. Výmaľbu dokončil F. Dabert a J. Hanula v roku 1888. Súčasne obnovili oltáre a vnútorné zariadenie v duchu puristickej regotizácie – pôvodné barokové zariadenie odstránili, oltáre dostali nové gotické skrine a štíty (okrem oltára korunovania Panny Márie). Reštaurátorský purizmus však silne zasiahol aj do vzácnej gotickej fresky nad severným portálom v interiéri, ktorej historický námet neodborne doplnili. V súčasnosti je pamiatka Spišskej Kapituly v zachovalom stave a je jednou z najkrajších dominánt kultúrnej krajiny na území Slovenska.

Interiér a ostatné zariadenie katedrály[upraviť | upraviť zdroj]

Nástenná maľba: V katedrále sa zachovala len jedna stredoveká nástenná maľba. Objavili ju v 50. rokoch 19. storočia a čiastočne ju zreštaurovali v duchu reštaurátorského purizmu. Mohutné dielo maľované temperou je umiestnené nad menším románskym portálom. Dal ho namaľovať v roku 1317 spišský prepošt Henrich. Maľba zobrazuje korunovanie Karola Róberta za uhorského kráľa.

Okná: Kamenné články gotických okien z 15. storočia sú dnes vyplnené vitrážami z konca 19. storočia vyhotovenámi v Innsbrucku. Znázorňujú život a činnosť sv. Martina a jeho patróna sv. Juraja, jedno okno má len tapetový vzor. Staršie okná sú v Zápoľského kaplnke. Všetky výjavy zobrazujú tématiku Najsvätejšej sviatosti oltárnej ktorej bola kaplnka odpočiatku zasvätená.

Oltáre[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasné oltáre pochádzajú z 15. storočia a s neskoršieho obdobia. Zariadenie pozostávalo z trinástich oltárov, neskôr pribudli ďalšie. Sú to skriňové oltáre zdobené súsošiami a tabuľovými obrazmi ktoré majú zo všetkého najväčšiu hodnotu. V 17. storočí boli (okrem oltára v Zápoľského kaplnke) oltáre barokizované, v 19. storočí pri radikálnej regotizácii zostalo len päť pôvodných oltárov, ktoré boli necitlivo premaľované, čím sa znížila ich umelecká hodnota.

Medzi súčasné oltáre patria:

  • Hlavný oltár – konsekrovaný v roku 1478, v 19. storočí regotizovaný. Z pôvodného oltára sa v originálnom stave zachovali len tabuľové maľby pohyblivých a pevných krídiel. Majú mimoriadne vysokú umeleckú hodnotu a sú dielom spišského majstra. Nachádzajú sa tu upravené ústredné sochy Panny Márie so sv. Martinom, radikálne prerezané a regotizované. Na štyroch tabuliach prednej strany sú po trojiciach zobrazené postavy kráľovských svätcov a svätíc, osem tabúľ zatvoreného oltára zasa zobrazuje Pašiový cyklus. Oltár dal zrejme vyhotoviť kráľ Matej Korvín, čo potvrdzuje symbol čierneho havrana s prsteňom v zobáku – symbol korvínovského rodu, ako aj sv. Osvalda.
  • Oltár poklony Troch kráľov – inštalovali ho v roku 1497. Zobrazuje poklonu Troch kráľov Ježišovi a svätej rodine. Kľačiaci kráľ Gašpar bozkáva nohu Ježiša a je zrejme obrazom prepošta Gaspara Becka. Na predele je zobrazený Kristus vychádzajúci z hrobu s Pannou Máriou, evanjelistom Jánom a anjeli, na okolitých maľbách rozliční svätci.
  • Oltár smrti Panny Márie – vyhotovený v rokoch 1470 – 1478 zobrazuje Pannu Máriu upadajúcu do mdlôb v náručí sv. Jána Evanjelistu, obklopenú apoštolmi. Napriek premaľbe si oltár zachoval citovú naliehavosť a hĺbku posolstva. Výjav pokračuje pod kružbovou clonou postavou Krista nesúcou dušu Panny Márie spolu s dvomi anjelmi. Alegóriu dopĺňa súsošie korunovania Panny Márie na neogotickom nadstavci. Tabuľové obrazy zobrazujú uhorských patrónov.
  • Oltár Korunovania Panny Márie – stojí v kaplnke Zápoľských od roku 1490. Oslava Kristovej matky sa koncentruje na pozlátené súsošie Panny Márie obklopenej svätou trojicou so vznášajúcou sa korunou nad jej hlavou. Oslavu Panny Márie dokresľuje na obrazoch Mariánsky cyklus, na ôsmich obrazoch zatvoreného oltára sú zasa zobrazené Kristove pašie. Celý oltár korunuje vzletný, čipkovo prevzdušnený baldachýnový nádstavec.
  • Oltár Piety – neogotický oltár na južnej stene Zápoľského kaplnky.
  • Oltár sv. Michala Archanjela – vznikol okolo roku 1470. Na ústrednej tabuli je archanjel Michal zobrazený ako vážič duší pri poslednom súde. Na krídlach oltára sú zobrazení cirkevní otcovia.
  • Oltár sv. Kríža – z roku 1629, umiestnený je v západne románskej časti chrámu pod južnou vežou. Patrí k vzácnym príkladom manieristických oltárov na Spiši. Trojdielny oltár vychádza ešte z gotickej koncepcie, zobrazuje ukrižovanie Krista a po bokoch anjelov držiacich nástroje umučenia. V nádstavci je pôvodný obraz zvestovania. V dolnej časti je ukladanie Krista do hrobu.
  • Oltár Božského srdca Ježišovho – najmladší oltár katedrály z roku 1902 nesie typické prvky neogotického štýlu zo začiatku 20. storočia. V strede je socha Ježiša Krista, naľavo od neho je malá Panna Mária a jej matka svätá Anna, vpravo je sv. Margita Mária Alacoque.

Ďalej sú v katedrále umiestnené rôzne voľné plastiky, obrazy, epitafy a montuáriá.

Ostatné zariadenie katedrály[upraviť | upraviť zdroj]

Dnešné zariadenie katedrály je z veľkej časti výsledkom regotizácie v 19. storočí. Z tohto obdobia pochádzajú kanonické lavice – štallá v sanktuáriu. Krstiteľnica je neogotická z roku 1879. Z rovnakého obdobia pochádzajú aj spovednice.

Zo staršieho obdobia sú lavice, ktoré sa nachádzajú v lodiach. Sú ranobarokové z roku 1630 a majú bohatú ušnicovú ornamentiku. V ich čelách sú vyrezávané reliéfy, ktoré zobrazujú: Narodenie Krista, Klaňanie sa Troch kráľov, Útek sv. Rodiny do Egypta a Kristus na Olivovej hore.

Kostol má dnes tri organy. Všetky majú novogotické skrine a nové, väčšinou riegerovské zariadenie. Vo svätyni je malý organ, ktorý slúžil kanonikom pri spievaní hodiniek, z roku 1891. Aj kaplnka Zápoľských má organ z roku 1873. Vo veži katedrály sa nachádza zvon Urban, ktorý je z roku 1426 od spišskonovoveského zvonolejára Jána Weygela. Výmaľba klenby sanktuária je z roku 1888 a je dielom Felixa Daberta.

Zvony[upraviť | upraviť zdroj]

Zvon Hmotnosť Priemer Tón Rok, lejár
1. Sv Martin 3200 kg 1570 mm 1937, Richard Herold
2. Urban 1600 kg 1310 mm dis´ 1426, Jan Weygel
3. Ján Krstiteľ 700 kg 1050 mm fis´ 1937, Richard Herold
4. Mikuláš 480 kg 930 mm ais´ 15.storočie, Jan Weygel
5. Jozef 300 kg 780 mm 1937, Richard Herold

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Mons. Viliam Judák: "Katedrála – matka chrámov v diecéze." In: Pútnik svätovojtešský 2011. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2010, s. 57. ISBN 978-80-7162-824-8

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mons. Viliam Judák: "Katedrála – matka chrámov v diecéze." In: Pútnik svätovojtešský : Kalendár na rok 2011. Zostavili Mária Vyskočová a Slavomír Ondica. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2010, s. 33-63. ročník 139 ISBN 978-80-7162-824-8 (s. 56-57: "Katedrála svätého Martina v Spišskej Kapitule")

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 49°00′02″S 20°44′27″V / 49.000485°S 20.740782°V / 49.000485; 20.740782