Ľudovít IX. (Francúzsko)

Ľudovít IX.
	; francúzsky kráľ
Narodenie	25. apríl 1214; Poissy Yvelines
Úmrtie	25. august 1270 (56 rokov); Tunis
	Pozri aj Biografický portál

Ľudovít IX., známy ako Svätý Ľudovít (* 25. apríl 1214 alebo 1215, Poissy – † 25. august 1270, Tunis) bol francúzsky kráľ v rokoch 1226 až 1270. Patril do hlavnej línie Kapetovcov.

[upraviť] Životopis

Bol synom francúzskeho kráľa Ľudovíta VIII. (1187 – 1226) a Blanky Kastílskej (1188 – 1252), dcéry kastílskeho kráľa Alfonza VIII.

Ľudovít bol starším bratom sicílskeho a neapolského kráľa Karola I. (1227 – 1285), grófa z Anjou a Provence.

Ľudovít mal iba 12 rokov, keď ho 29. novembra 1226 v Remeši biskup zo Soissons, Jacques de Bazoches, pomazal a korunoval za kráľa. Regentkou sa stala jeho matka, Blanka Kastílska. Vládla pomerne dlho, do roku 1242.

Trináste storočie sa v histórii zapísalo ako "zlaté storočie Svätého Ľudovíta". Francúzsko počas neho dosiahlo rovnako politický ako ekonomický vrchol. Ľudovít vytvoril najväčšiu armádu a riadil najväčšie kráľovstvo Európy. Centrom umenia a inteligencie sa stala, medzi inými, Sorbonna. Od jej vzniku je známa svojou svätosťou a spravodlivosťou vďaka čomu pravidelne slúži ako arbiter v sporoch medzi európskymi veľmocami. Kráľ je považovaný za primus inter pares (prvý medzi rovnými).

Mesto Saint-Louis-de-France v Québecu, Saint Louis v USA a jazero Saint-Louis v Québecu sú pomenované podľa Ľudovíta IX.

[upraviť] Kresťanský kráľ

Silno veriaci Ľudovít chcel urobiť z Francúzska "staršiu sestru cirkvi" a z Paríža ohnisko kresťanstva. 26. augusta 1248 tu slávnostne otvoril Sainte Chapelle (Svätú kaplnku) na île de la Cité.

Modernizoval justíciu a správu. Prenasledoval sudcov, ktorí zneužívali svoju moc a vytvoril neskorší Dvor grófov.

Snažil sa upokojiť blízke konflikty. V roku 1229, ukončil križiacku výpravu podpísaním Dohody z Paríža s grófom Raymondom VII. z Toulouse. V roku 1258, Ľudovít upevnil južné hranice kráľovstva podpísaním Dohody z Corbeil s kráľom Jakubom I. Aragónskym.

4. decembra 1259 v Paríži podpísal mierovú zmluvu s Anglickom, ktorá predstavovala koniec storočnej vojny medzi týmito dvoma krajinami.

Aby priviedol svoju krajinu ku spáse, Svätý Ľudovít zakázal hry, prostitúciu a kruto trestal rúhanie sa. V snahe vytvoriť vrcholne kresťanské kráľovstvo vydal diskriminačné nariadenia proti Židom:

V roku 1242 dal spáliť všetky výtlačky Talmudu v Paríži.
V roku 1254 vykázal z Francúzska všetkým Židov, ktorí odmietli konvertovať na katolicizmus (dekrét, ktorý bol o niekoľko rokov neskôr zrušený výmenou za obrovskú sumu peňazí v kráľovskom trezore).
V roku 1269, na radu 4. lateránskeho koncilu (1215), prikázal Židom nosiť rozlišovacie znaky na odeve. Pre mužov to bol krúžok zo žltej látky, medailón, na hrudi, a pre ženy špeciálna čiapka. Tieto znaky ich umožnili odlíšiť od ostatných ľudí a vyhnúť sa tak miešaným manželstvám.

[upraviť] Nešťastný križiak

V roku 1244 Ľudovít vážne ochorel a sľúbil že sa vydá na križiacku výpravu podľa toho, kde sa bude bojovať. Keď vyzdravel, rozhodol sa podporiť orientálne kresťanské kráľovstva v ich problémoch.

Siedma križiacka výprava (1248 – 1254). Výprava, ktorá skončila úplnou porážkou, vyrazila z nového prístavu Aigues-Mortes v južnom Francúzsku a zamierila do Egypta. V máji 1250, keď sa Ľudovít dostal zo zajatia, rozhodol sa, že si predĺži pobyt vo zvyšku latinských štátov. Do Francúzska poslal Alfonza z Poitiers a Karola z Anjou, aby podporili Blanche Kastílsku, ktorá ostala sama, aby vládla krajine. V rokoch 1250 až 1253 prestaval križiacke pevnosti v Akre, Cézarei a Sidóne.
V roku 1270 začala ôsma križiacka výprava (posledná), počas ktorej Ľudovít zahynul. Dúfal, že tuniský sultán konvertuje na kresťanstvo a postaví sa proti egyptskému sultánovi. Križiaci sa ľahko zmocnili Kartága, no nakoniec padli za obeť epidémii dyzentérie. Ľudovít na ňu zomrel 25. augusta 1270 za hradbami Tunisu. Podľa tradície umrel na mor, no táto choroba sa na východe objavila až v roku 1347.

Časť jeho pozostatkov bola pochovaná v Tunise, kde ešte aj dnes môžeme navštíviť jeho hrobku. Urna s druhou časťou pozostatkov bola umiestnená v bazilike v Palerme. Jeho telo umiestnili do baziliky Sv. Denisa odkiaľ zmizlo počas cirkevných vojen. Zachoval sa iba jediný prst, ktorý ostal v bazilike Sv. Denisa. Pozostatky z Palerma neskôr preniesli späť do Tunisu, kvôli vysviacke Katedrály Sv. Ľudovíta Kartágskeho na konci 19. storočia. Po vyhlásení nezávislosti Tuniska boli pozostatky vrátené a uložené do Sv. Kaplnky v Paríži.

V roku 1297 pápež Bonifác VIII. vyhlásil Ľudovíta IX. za svätého.

[upraviť] Rodina

27. mája 1234 v katedrále v Sens sa oženil s Margarétou Provensálskou (1221 – 1295), dcérou provensálskeho grófa Raimunda Berengera IV. a Beatrix Savojskej. Mali 11 detí: