Eleonóra Akvitánska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Eleonóra Akvitánska
Eleonóra Akvitánska
francúzska, anglická kráľovná a akvitánska vojvodkyňa

Narodenie okolo 1122
Bordeaux, Francúzsko
Úmrtie 31. marec 1204
Fontevraud-l’Abbaye, Francúzsko

Eleonóra Akvitánska (Aliénor) (* okolo 1122, Bordeaux, Francúzsko – † 31. marec 1204, Fontevraud-l’Abbaye, Francúzsko), jediná dedička akvitánskeho vojvodu Viliama X., bola akvitánska vojvodkyňa, grófka z Poitou. Svojimi sobášmi sa stala najskôr francúzskou (1137 – 1152) a neskôr anglickou kráľovnou (od 1154).

Obsah

Eleonóra a Francúzsko [upraviť]

V roku 1137 sa Eleonóra vydala za sedemnásťročného francúzskeho kráľa Ľudovíta VII. Manželstvo nebolo práve šťastné, kráľ síce bol do Eleonóry zamilovaný, ale bol "skôr mních než kráľ", ako hovorila sama kráľovná.

V rokoch 1147 – 1149 sa s ním zúčastnila druhej križiackej výpravy, na ktorej sa jasne prejavili rozpory medzi manželmi. Eleonóra počas nej údajne prežila škandálny milostný románik so svoji strýkom, antiochejským kniežaťom Raimondom z Poitiers a odmietala sa vrátiť do Francúzska, takže sa nakoniec kráľovský pár plavil na dvoch lodiach. Na tejto výprave vraj medzi nimi prišlo k dohode, že ak Eleonóra neporodí (po dvoch dcérach) v krátkej dobe syna, príde k rozvodu, čo sa aj stalo v marci 1152.

Eleonóra a Anglicko [upraviť]

Eleonóra a Henrich II. na náhrobku vo Fontevrault

Dva mesiace po rozvode sa vydala za devatnásťročného Henricha Plantageneta, ktorý sa o dva roky stal anglickým kráľom. Prekážkou sobášu nebola ani vekový rozdiel, ani pokrvné príbuzenstvo[pozn. 1], ani Eleonórina údajná neplodnosť z ktoej bola obviňovaná. S manželstvom nesúhlasil Henrichov otec Geoffroy V. z Anjou, ktorý ako kráľovský senešal na Eleonóru uvalil interdikt. Dôvodom otcovho nesúhlasu so sobášom bol nilen Henrichov lenný záväzok k Ľudovítovi, ale najmä to, že Geoffroy sám mal údajne s Eleonórou už predtým sexuálny pomer. A spať s partnerkou vlastného otca bolo považováné za „incest druhého typu“, ktorý bpl prísne odsudzovaný.[1] Geoffroy V. z Anjou však zomrel náhle v septembri 1151 a Henrich zdedil grófstvo Anjou, Maine a normandské vojvodstvo.. Manželstvu tak nič nestálo v ceste. Eleonórinym najobľúbenejším sídlom sa stalo Angers.

Henrich bol známy svojimi milostnými dobrodružstvami. Jeho najznámejšou milenkou bola, asi od roku 1166, „krásna Rosamunda“ (Fair Rosamund), dcera normanského rytiera Waltera z Cliffordu. Pretože Eleonóra neskôr podnecovala vzburu ich dospelých synov proti otcovi, nechal ju Henrich II. uväzniť a v domácom zajatí bola ďalších pätnásť rokov až do manželovej smrti v roke 1189, kedy na trón nastúpil jej milovaný syn Richard.

Po prepustení sa k Eleonóre zasa priklonilo šťastie. V rokoch 1190 – 1194 vládla v Anglicku za Richarda, ktorý sa účastnil križiackej výpravy a potom bol v zajatí. Dojednala pre Richarda svadbu s princeznou Berengáriou Navarrskou, dožila sa Richardovej smrti v roku 1199 a sama zomrela až o päť rokov vo fontevraultskom kláštore, kde bola aj pochovaná.

Eleonóra bola jedna z najpozoruhodnejších žien stredoveku, dvor v Poitiers bol strediskem rozvoja juhofrancúzskej kultúry, najmä trubadúrskej poézie.

Deti [upraviť]

22. júla 1137 sa v Bordeaux vydala za francúzskeho kráľa Ľudovíta VII. (* 1120 – † 1180). Manželstvo bolo rozvedené 21. marca 1152, mali dve dcéry:

18. mája 1152 sa v Bordeaux vydala za budúceho anglického kráľa Henricha II. Plantageneta (* 1133 – † 1189), mali osem detí:

Poznámky [upraviť]

  1. Henrich bol asi o 10 rokov mladší a okrem toho boli novomanželia v rovnakom stupni príbuzenstva ako s exmanželom Ľudovítom VII.

Referencie [upraviť]

  1. Vznešené paní 12. století, s. 18-19

Iné projekty [upraviť]

Externé odkazy [upraviť]

Zdroj [upraviť]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Eleonóra Akvitánska na českej Wikipédii.