Ľudovít XVIII.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ľudovít XVIII.
Ľudovít XVIII.
francúzsky kráľ

Narodenie 17. november 1755
Zámok Versailles, Francúzsko
Úmrtie 16. september 1824 (68 rokov)
Paríž, Francúzsko

Ľudovít XVIII. (* 17. november 1755 – † 16. september 1824) bol francúzsky kráľ, vnuk Ľudovíta XV., brat popraveného Ľudovíta XVI. a jeho nástupca Karola X., príslušník kráľovského rodu Bourbonovcov.

Obsah

[upraviť] Životopis

Vyrastal vo Versailles na dvore Ľudovíta XV. v tieni svojho brata, následníka trónu, Ľudovíta XVI. Po narodení dostal titul vojvoda z Provence a po smrti svojho starého otca Ľudovíta XV. dostal titul „Monsieur“, ktorý patrí najstaršiemu kráľovmu bratovi. Patril ku konzervatívnej skupine monarchistov, ktorí si nepriali, aby Ľudovít XVI. ustupoval zástancom ústavy. V roku 1789 sa dokonca zaplietol do prípravy štátneho sprisahania, ktoré chcelo zosadiť umierneného Ľudovíta XVI. z kráľovského trónu. Vojvoda z Provence mal následne vládnuť Francúzsku ako regent. Sprisahanie však bolo odhalené. Vojvoda utiekol v roku 1791 z Francúzska a cestoval po celej Európe, kde hľadal spojencov v boji proti revolúcii. Zdržiaval sa v Vestfálsku, Verone, ale aj v Rusku a v Anglicku. Po smrti svojho kráľovského brata sa najprv prehlásil za následníka trónu a uznal nárok kráľovho syna, desaťročného Ľudovíta XVII. na trón, a po jeho smrti v roku 1795 sa prehlásil za kráľa Ľudovíta XVIII. Republikánska vláda Francúzska však jeho nároky neuznala.

Diplomatickými cestami sa zapojil do bojov proti Francúzskej republike a následne proti Napoleonovi Bonaparte. Po prvej porážke cisára Napoleona I. sa stal oficiálne na niekoľko mesiacov kráľom. Následne sa Bonaparte vrátil z Elby a Ľudovít utiekol do Gentu. Po Napoleonovej porážke v bitke pri Waterloo sa vrátil na svoj túžobne očakávaný trón.

Počas svojej vlády v rokoch 1815 – 1824 najprv nevystupoval ako konzervatívny monarchista. Do svojich služieb povolal napríklad bývalého Napoleonovho ministra zahraničia Talleyranda. Následne však reštauroval monarchiu do podoby pred revolúciou v roku 1789. Politikov, ktorí v Konvente hlasovali v roku 1793 pre smrť kráľa, poslal do vyhnanstva. Opustiť vlasť museli napríklad bývalí konzulovia J. E. Sieyes alebo R. Ducos.

Po jeho smrti v roku 1824 sa vlády ujal jeho brat Karol X.

[upraviť] Genealógia

Predkovia Ľudovíta v troch generáciách
Ľudovít XVIII. Otec:
Ľudovít Ferdinand Francúzsky
Starý otec:
Ľudovít XV.
Prastarý otec:
Ľudovít Francúzsky
Prastará matka:
Mária Terézia Habsburská
Stará matka:
Mária Leszczyńska
Prastarý otec:
Stanislav I. Leszczyński
Prastará matka:
Katarína Opalińska
Matka:
Mária Jozefa Saská
Starý otec:
August III.
Prastarý otec:
August II.
Prastará matka:
Kristína Eberhardína Brandenburská
Stará matka:
Mária Jozefa Habsburská
Prastarý otec:
Jozef I.
Prastará matka:
Amália Vilhelmína Brunšvicko-lüneburská

[upraviť] Literatúra

  • Otakar Dorazil: Vládcové nového věku 3, Praha 1993

[upraviť] Iné projekty

[upraviť] Zdroj

  • Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Ludvík XVIII. na českej Wikipédii.


Ľudovít XVIII.
Vladárske tituly
Predchodca
de iure Ľudovít XVII.

de facto Napoleon I.

kráľ
de iure 8. jún 179516. september 1824
de facto 6. apríl 181420. marec 1815 a 8. júl 181516. september 1824
Nástupca
Karol X.

Osobné nástroje
Menné priestory

Varianty
Operácie
Navigácia
Tlačiť/exportovať
Nástroje
V iných jazykoch