Henrich III. (Francúzsko)

Henrich III.
	; francúzsky a poľský kráľ
Narodenie	13. apríl 1519;
Úmrtie	2. august 1589;
Podpis
	Pozri aj Biografický portál

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Prejsť na: navigácia, hľadanie

Henrich III. (* 19. september 1551, Fontainebleau, Francúzsko – † 2. august 1589, Saint-Cloud) bol francúzsky kráľ, ktorý vládol od roku 1574 do roku 1589.

[upraviť] Život

Narodil sa 19. septembra 1551. Bol štvrtým synom francúzskeho kráľa Henricha II. a Kataríny Medicejskej.

V mladosti bol vojvodcom francúzskej kráľovskej armády. Dosiahol viacero víťazstiev a pomáhal matke aj počas vraždenia v Bartolomejskej noci. V roku 1573 sa stal poľským kráľom. Vládol len do roku 1574 a po smrti brata Karola IX. Poľsko urýchlene opustil, aby sa stal francúzskym kráľom.

Celú jeho vládu sprevádzala náboženská neznášanlivosť a neustále náboženské konflikty. V čase jeho nástupu na trón bolo Francúzsko v hlbokej ekonomickej kríze. Pokladnica bola úplne prázdna. Henrich však nebol typ, ktorý by nastolil autoritu. Bol vysoký, štíhly a elegantný, no zároveň zženštilý, rád sa pekne obliekal, voňavkoval, nosil šperky, povestné náušnice, s ktorými sa nechával aj malovať. Pri báloch a karnevaloch sa rád obliekal ako žena, čo bolo vo veľkom protiklade s dobou, plnou krutých bojov. Obliekanie do ženských šiat mu vyslúžilo aj prezývku "princ sodomský", čo nebolo aj ďaleko od pravdy, nakoľko bol údajne homosexuálne orientovaný. Po úteku Navarrského potvrdil hugenotom viaceré práva. (1576) Mohli sa zhromažďovať, mohli vykonávať ľubovoľné zamestnanie a mohli slobodne vyznávať svoje náboženstvo. To sa nepáčilo Katolíckej lige na čele s vojvodom de Guisom. Napätie vzrástlo ešte viac roku 1584. Vtedy totiž zomrel posledný kráľov brat, vojvoda z Anjou. Henrich III. nemal a bolo jasné, že ani nebude mať deti. Podľa starodávnych zákonníkov, ktorými sa tak obratne oháňali právnici, mal nárok na trón Henrich Navarrský. Henrich III. navyše rázne presadzoval Navarrského nárok, no žiadal, aby opäť konvertoval na katolícku vieru. To katolíci nemohli pripustiť a hľadali vhodného kráľovského kandidáta. Schyľovalo sa k ďalšej vojne.

Roku 1585 Henricha III. prinútili zakázať a netolerovať protestantizmus. V Paríži to vrelo. Kráľ zakázal vojvodovi Henrichovi de Guise vstup do mesta. Ten sa aj napriek tomu odvážil vojsť do mesta a dokonca iba s malým sprievodom. Parížania ho pompézne privítali. Kráľ vpochodoval do mesta s vojskom, no v Paríži okamžite narazil na odpor. Guise, ktorý kontroloval situáciu ho nechal ujsť do Blois, čo neskôr kruto oľutoval. Giuse sa cítil taký mocný, že dokonca prijal pozvanie na rokovanie v Blois. Tam ho však po príchode okamžite zavraždili. Paríž povstal a katolícka liga hovorila o Henrichovi ako o bývalom kráľovi. Henrich sa stiahol do Tours a okamžite k sebe povolal Navarrského. Spoločne tiahli na Paríž a čoskoro začali vyhrávať. Ale situácia sa obrátila. Tentoraz katolíci otvorene vyzvali k vražde kráľa. Vo všeobecnom fanatizme to nebol problém. Fanatický dominikánsky mních Jacqus Clément 1. septembra 1589 kráľa prebodol dýkou. Kráľom sa stal protestant Henrich Navarrský.

[upraviť] Manželstvo

15. februára 1575 sa stala jeho manželkou Lujza Lotrinská (* 1551 – † 1601).

Napriek tomu, že svoju ženu miloval, mal množstvo milencov. Je to snáď najznámejší francúzsky homosexuál na tróne. Jeho obľúbenci boli šľachtici ako René de Villequier alebo vojvoda ďEpernon.