Bourbonovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bourbonovci
FranceRoyale.jpg

Krajina Francúzsko, Navarra, Španielsko, Luxembursko
Materská dynastia Kapetovci
Tituly Francúzsky kráľ

Navarrský kráľ
Španielsky kráľ
Orleánsky vojvoda
Vendômeský vojvoda
Bourbonský vojvoda
Parmský vojvoda
Kráľ Oboch Sicílii
Luxemburský veľkovojvoda

Sevilleský vojvoda
Zakladateľ Róbert, gróf z Clermontu
Rok založenia
dynastie
1272
Zosadenie dynastie
z trónu
1830 – Francúzsko a Navarra (Júlová revolúcia)

1859 – Parma (Pripojenie k Sardínskemu kráľovstvu)

1861 – Kráľovstvo Oboch Sicílií (Zjednotenie Talianska)
Posledný panovník Španielsko: Juan Carlos I.

Francúzsko a Navarra: Karol X.
Francúzsko (Orleáns): Ľudovít Filip Orleánsky
Parma: Róbert I.

Kráľovstvo Oboch Sicílií: František II.
Posledná hlava dynastie Francúzsko a Navarra: Karol X.
Parma: Róbert I.
Kráľovstvo Oboch Sicílií: František II.
Súčasná hlava dynastie Španielsko: Juan Carlos I.

Parma: Carlos Hugo

Luxembursko:Henrich
Štátna príslušnosť Francúzsko, Španielsko
Ďalšie vetvy dynastie

Bourbonovci je pôvodne francúzsky šľachtický rod, ktorý je doložený od 10. storočia.

Ako Bourbonovci v užšom zmysle sa spravidla označuje len jedna jeho vetva (presnejšie časť jeho kapetovsko-anjouvskej vetvy), ktorú založil Henrich IV. Navarrský v 16. storočí, a ktorá vládla/vládne v Navarre, Francúzsku, v Neapolsku a Sicílii, Parme, Španielsku a v Luxembursku.

Vývoj dynastie[upraviť | upraviť zdroj]

Znak pôvodného rodu Bourbonovcov

Pôvodní Bourbonovci[upraviť | upraviť zdroj]

Rod Bourbonovcov odvádza svoje meno od Bourbonska v strednom Francúzsku, ktorého centrom bol hrad Bourbon l' Archambault. Najstarším známym členom dynastie bol Aymar z Bourbonu (alebo Adhémar), pán Souvigny a Bourbonu, ktorý žil okolo roku 900 po Kr. Nasledujúci hlavní členovia tohto rodu pokračovali ako páni (sire) alebo dámy (dame) bourbonskí/-ké.

Dampierrovsko-bourbonská dynastia[upraviť | upraviť zdroj]

Táto dynastia vznikla roku 1186 manželstvom Guya II. Dampierrskeho, maršala champagnského, s Matildou I. (Mahaut I.), dámou bourbonskou. Nasledujúci hlavní členovia tohto rodu pokračovali ako páni (sire) alebo dámy (dame) bourbonskí.

Zásah Burgundovcov[upraviť | upraviť zdroj]

Do dampierrovsko-bourbonskej dynastie sa priženil Ján Burgundský, ktorý si vzal Agnešu, dámu bourbonskú a stal sa tak pánom bourbonským. Ich dcérou bola Beatrix (Burgundská a Bourbonská), dáma bourbonská.

Kapetovsko-bourbonská dynastia[upraviť | upraviť zdroj]

Dynastiu založil Róbert Kapet, gróf z Clermontu a syn francúzskeho kráľa Ľudovíta IX. Svätého, ktorý si roku 1276 vzal vyššie spomínanú Beatrix, dámu bourbonskú.

Kapetovsko-bourbonskú dynastiu v neskoršom období delíme takto:

  • vetva grófov z Marche (od 14. storočia):
    • vetva grófov z Vendôme (od 14. storočia):
      • vetva pánov (neskôr kniežat) z Carency (od 14. storočia)
      • vetva vojvodov z Montpensier (od 15. storočia)
      • vetva kniežat z Condé (od 16. storočia)
      • vetva francúzskych kráľovských Bourbonovcov (Bourbonovci v užšom zmysle) (od 16. storočia):
        • hlavná vetva francúzskych kráľovských Bourbonovcov
        • bourbonovsko-anjouovská vetva (=španielski Bourbonovci) (od 17. storočia), vrátane:
          • vetva kráľov Kráľovstva oboch Sicílií (neapolsko-sicílska vetva) (od 18. storočia)
          • vetva vojvodov z Parmy (parmská vetva, dynastia Bourbon-Parma) (od 18. storočia)
            • vetva luxemburských veľkovojvodov (od 20. storočia)
            • iné vetvy
          • iné vetvy
        • orléanská vetva (od 17. storočia)
        • iné vetvy
      • iné vetvy
    • iné vetvy
  • vetva grófov z Montpensier (od 15. storočia)
  • iné vetvy

Vláda v Navarre a vo Francúzsku[upraviť | upraviť zdroj]

Bourbonovci vládli v Navarre 1572 – 1789 (zlúčená s Francúzskom) a vo Francúzsku 1589 – 1792 (s prestávkami) a 1814 – 1830.

Do vetvy grófov z Vendôme patril aj – od roku 1572 navarrský kráľ – Henrich (ako navarrský kráľ Henrich III.), ktorý sa v roku 1589 stal francúzskym kráľom ako Henrich IV. po vymretí kráľovského rodu Valois a stal sa tak zakladateľom francúzskej kráľovskej bourbonskej dynastie (Bourbonovci v užšom zmysle). Vo Francúzsku jeho potomkovia vládli až do roku 1792, kedy bol kráľ Ľudovít XVI. zosadený a v roku 1793 popravený. Po páde Napoleona Bonaparteho sa v roku 1814 Bourbonovci znova dostali na trón (Ľudovít XVIII., brat popraveného Ľudovíta XVI.) V roku 1830 dynastiu na tróne vystriedala vedľajšia línia francúzskych kráľovských Bourbonovcov, ktorá panovala 18 rokov pod menom Orléans.

Vláda v Španielsku[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Bourbonsko-anjouovská dynastia


V Španielsku vládli 1700/1713 – 1808, 1814 – 1868, 1870 – 1873, 1874 – 1931 a od 1975 – súčasnosť

Vláda v Neapolsku, Sicílii a v Kráľovstve oboch Sicílií[upraviť | upraviť zdroj]

V Neapolsku a Sicílii vládli 1734 – 1805 a ako králi Kráľovstva oboch Sicílií 1816 – 1860.

Vláda v Parme[upraviť | upraviť zdroj]

Ako vojvodovia z Parmy vládli 1731 – 1735, 1748 – 1802 a 1847 – 1859.

Vláda v Luxembursku[upraviť | upraviť zdroj]

Luxemburskými veľkovojvodami sú od roku 1964.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]