Filip VI. (Francúzsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Filip VI.
Filip VI. (Francúzsko)
francúzsky kráľ

Narodenie 1293
Úmrtie 22. august 1350
Coulombs, Francúzsko

Filip VI. (* 1293 – † 22. august 1350, Coulombs) bol francúzsky kráľ v rokoch 1328 – 1350.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v roku 1293. Bol synom Karola z Valois. Kým sa stal francúzskym kráľom patrili mu územia Anjou, Maine a Valois.
Keď v roku 1328 zomrel Karol IV. bez mužského potomka a vymrel rod Kapetovcov, objavili sa traja kandidáti na francúzsky trón. Eduard III., anglický kráľ, syn Izabely, sestry posledných troch kapetovských kráľov a vnuk Filipa IV. Pekného., Filip z Evreux, manžel Jany Navarrskej a zať Ľudovíta X., a napokon Filip z Valois, ktorý bol vnukom Filipa III. Súboj o nástupníctvo vyhral práve Filip, ktorý bol síce príbuzenský najvzdialenejší (bol bratancom posledných Kapetovcov), no ako jediný bol „muž zvnútra“. Eduard III. aj Filip z Evreux boli chápaní skôr ako cudzinci. Zdôvodnenie našli vtedy všemocní právnici opäť v starom zákone salských Frankov (Lex Salicum). Podľa neho ženy nemohli zasadnúť na trón, ani preniesť nástupníctvo na svojich potomkov. V podstate to bola iba zámienka. Kráľ musel byť Francúz a to bol iba Filip z Valois.

Filip bol korunovaný 27. mája 1328 v katedrále v Reims. Zmena panovníckeho rodu nepriniesla Francúzsku žiadny úžitok. Kapetovci boli predsa len lepší a obratnejší politici ako neskúsení prví panovníci z rodu Valois. Filip mal aj problém v tom, že kraje Champagne a Brie, ktoré vyženil Filip IV. Pekný, dedične náležali Navarrským. Aby udržal celistvosť svojej domény obratne vymenil tieto územia za obrovské kraje v Normandii, ktoré pripadli Navarre. Filipom VI. sa zrušila aj personálna únia Francúzska a Navarry.

V politickej a vojnovej oblasti nemal veľa šťastia. Eduard III. sa nikdy nezmieril so stratou Francúzska. Oficiálne však uznal Filipa a dokonca mu prišiel zložiť vazalský sľub za územie Guyenne. V skutočnosti to bol iba zastierací manéver, aby sa pripravil na boj. Jeho začiatok oveľa neskôr označili ako storočnú vojnu. Eduard zvolil výbornú stratégiu. Už Eduard I. počas bojov vo Walese použil takzvaný dlhý luk. Mal viac ako 2 metre a dostrel od 160 do 220 metrov. Vďaka sile ktorou bol vystrelený šíp, dokázal preraziť aj brnenie. Eduard III. potom povolil luk ako jedinú zbraň svojim poddaným, čím ich vlastne vytrénoval na skúsených lukostrelcov. Keď bolo všetko pripravené, vylodil sa roku 1337 vo Francúzsku a domáhal sa trónu. Roku 1340 v námornej bitke rozdrvil Eduard francúzske loďstvo a získal bezproblémový prístup na pevninu. Rozhodujúcou bitkou začiatku storočnej vojny bola bitka pri Kreščaku, kde anglickí lukostrelci rozdrvili oveľa početnejšiu francúzsku armádu. O rok na to získal Eduard aj mesto Calais, ktoré si Angličania udržali až do čias Alžbety I. a znamenalo ovládnutie La Manche. Potom nasledovalo prímerie, ktoré dohodol pápež. Počas jeho trvania, 22. augusta 1350 Filip VI. zomrel. Jeho nástupcom sa stal jeho syn Ján II.

Manželstvá a deti[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1313 sa Filip oženil s Janou (* 1293 – † 1348), dcérou burgundského vojvodu Róberta II. a francúzskej princeznej Agneši, dcéry kráľa Ľudovíta IX. Mali deväť detí, z ktorých sa dospelosti dožili tri[1]

V roku 1350 sa jeho druhou manželkou stala princezná Blanka, dcéra navarrskej kráľovnej Jany II. Mali jednu dcéru, ktorá sa narodila po Filipovej smrti.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. www.genealogy.euweb.cz

Genealógia[upraviť | upraviť zdroj]

Tri generácie Filipovych predkov
Filip VI. Otec:
Karol z Valois
Starý otec:
Filip III.
Prastarý otec:
Ľudovít IX. Svätý
Prastará matka:
Margaréta Provensálska
Stará matka:
Izabela Aragónska
Prastarý otec:
Jakub I.
Prastará matka:
Jolana Uhorská
Matka:
Margaréta z Anjou
Starý otec:
Karol II.
Prastarý otec:
Karol I.
Prastará matka:
Beatrix Provensálska
Stará matka:
Mária Uhorská
Prastarý otec:
Štefan V.
Prastará matka:
Alžbeta Kumánska

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]