Štefan V. (Uhorsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Štefan V.
Kráľ Uhorska a Chorvátska, vojvoda štajerský, vojvoda slavónsky, vojvoda sedmohradský
Zobrazenie Štefana V. v Kronike Jána z Turca
Zobrazenie Štefana V. v Kronike Jána z Turca
Štefan V., erb
Panovanie
DynastiaArpádovci
Panovanie12701272
KorunováciaStoličný Belehrad: 17. máj 1270
PredchodcaBelo IV.
NástupcaLadislav IV.
Biografické údaje
Narodenie1239
Budín, Uhorsko
Úmrtie6. august 1272
ostrov Csepel, Uhorsko
PochovanieDominikánsky kláštor na Zajačom ostrove
Rodina
Manželka
Potomstvo
OtecBelo IV.
MatkaMária Laskarisová
Odkazy
Spolupracuj na CommonsŠtefan V.
(multimediálne súbory na commons)

Štefan V. (* 1239, Budín – † 6. august 1272, ostrov Csepel) bol slavónsky údelný vojvoda v rokoch 1245 – 1246, sedmohradský údelný vojvoda v rokoch 1257 – 1258 a 1260 – 1270, štajerský vojvoda v rokoch 1259 – 1260, mladší uhorský kráľ v rokoch 1262 – 1270 a uhorský kráľ v rokoch 1270 – 1272. Korunovaný bol prvýkrát v roku 1245 a druhýkrát v roku 1270. Bol posledným arpádovským panovníkom, ktorý niesol rodové meno Štefan.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rodičia: uhorský kráľ Belo IV. a nikajská princezná Mária Laskarisová
  • Manželka: Alžbeta Kumánska, princezná Kumánov, dcéra kumánskeho náčelníka Sejhana
  • Deti: Katarína, Mária, Alžbeta, Anna, Ladislav IV., Ondrej

Štefan sa vzbúril proti svojmu otcovi a prinútil ho prepustiť mu pol kráľovstva. Nevraživosť medzi ním a jeho otcom vyústila do vojny v rokoch 1264 – 1265[1]:415 [p. 1] a bola taká veľká, že Belo IV. poprosil Přemysla Otakara II., aby po jeho smrti ochraňoval jeho prívržencov. Aj Belova najstaršia dcéra Anna utiekla s korunovačnými klenotmi do Prahy. Z tohto sporu vznikla medzi Přemyslom Otakarom II. a Štefanom vojna a Štefan bol porazený v bitke pri Rábe. Krátko po podpísaní mieru Štefan ako 31-ročný náhle zomrel. Po jeho smrti zasadol Ladislav IV. Kumánsky.

V naračných prameňoch[upraviť | upraviť zdroj]

Roku Pána tisícdvestosedemdesiatom začal v celom Uhorsku vládnuť jeho syn Štefan. Ten pri rieke Rabica hrdinsky premohol a zahnal na útek českého kráľa Otakara, ktorý s veľkou silou vtrhol s Čechmi, Rakúšanmi, Brandenburčanmi, ale aj s množstvom pomiešaných národov do Uhorska. Potom dobyl bulharské mesto Vidin, premohol Bulharov a prinútil ich kráľa, aby mu slúžil. Vládol dva roky, v treťom roku svojho panovania zomrel na veľkom ostrove; pochovaný je u begín v Kostole Blahoslavenej Panny na budínskom ostrove.
Obrázková kronika[3]:260

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Záborský uvádza datovanie vojny medzi Belom IV. a Štefanom V. do roku 1267, toto datovanie je v súčasnosti považované za chybné.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ZÁBORSKÝ, Jonáš. Dejiny kráľovstva Uhorského od počiatku do časov Žigmundových. Prvé slovenské vydanie. vyd. Bratislava : SLOVART, 2012. ISBN 978-80-556-0407-7. S. 706.
  2. ZSOLDOS, Attila. Családi ügy: IV. Béla és István ifjabb király viszálya az 1260-as években [A family affair: The Conflict between Béla IV and Junior King Stephen in the 1260s]. [s.l.] : História, MTA Történettudományi Intézete, 2007. ISBN 978-963-9627-15-4. (po maďarsky)
  3. Marek z Káltu. Viedenská maľovaná kronika : 1358 – 1370. Ed. Magdaléna Gocníková; preklad Július Sopko, Tünde Lengyelová. 1. vyd. Bratislava : Perfect, 2016. 287 s. ISBN 978-80-8046-770-8.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • KRISTÓ, Gyula. Die Arpaden-Dynastie : die Geschichte Ungarns von 895 bis 1301. [s.l.] : Corvina, 1993. 310 s. ISBN 9631338576. (nemecky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]


Štefan V.
Vladárske tituly
Predchodca
Belo IV.
kráľ
12701272
Nástupca
Ladislav IV.