Ladislav IV. (Uhorsko)
Ladislav IV. Kumánsky (maď. IV. László) (1262 – 10. júl 1290, pod hradom Chersig) bol v rokoch 1272 – 1290 kráľ Uhorska.
Obsah |
Rodina[upraviť]
Rodičia: Štefan V., uhorský kráľ a Alžbeta Kumánska, dcéra vládcu kočovných Kumánov
Manželka: Izabela (Alžbeta), dcéra Karola I. z Anjou, neapolského kráľa
Nástup na trón[upraviť]
Za kráľa Uhorska bol korunovaný hneď po smrti svojho otca v roku 1272 ako desaťročný. Počas neplnoletosti mala za neho vládnuť matka Alžbeta. Do jej vlády sa čoraz viac plietli príslušníci najbohatších uhorských rodov, predovšetkým chorvátsky bán Joachim Pektari z rodu Gutkeledovcov.
Spor o korunu Svätej ríše rímskej[upraviť]
O priazeň Uhorska sa v tom čase uchádzali obaja záujemcovia o korunu Svätej ríše rímskej, Rudolf I. Habsburský i Přemysl Otakar II. Ladislav IV. sa napokon jednoznačne postavil na stranu Habsburga, čím pokračoval v politike svojho otca, ktorý bol nezmieriteľným nepriateľom českého kráľa. Mladý panovník sa dokonca osobne zúčastnil rozhodujúcej bitky oboch rivalov, ktorá sa odohrala na Moravskom poli v roku 1278. Uhorské vojsko veľkou mierou prispelo k porážke Čechov i ku smrti ich kráľa.
Situácia v Uhorsku[upraviť]
Vnútorná situácia v Uhorsku sa však stále zhoršovala. Ladislav začal zanedbávať svoju manželku a celú Uhorskú šľachtu a zbieral okolo seba viaceré Kumánske konkubíny, pričom sa začal ako Kumán aj obliekať. Na vyčíňanie pohanských Kumánov musela reagovať i pápežská stolica. Legát Filip v roku 1279 pricestoval osobne do Uhorska, aby sa presvedčil o situácii a aby napomenul mladého kráľa. Tieto kroky však spôsobili pravý opak. Urazený Ladislav sa ešte viac primkol ku Kumánom, ktorých divoký a nespútaný život mu vyhovoval oveľa viac. I keď bol nútený prisľúbiť vykonanie nápravy, nič z toho sa nekonalo. Pre neho by to znamenalo úplne zmeniť spôsob života, podriadiť sa však nemienil. Je možno predpokladať, že Ladislav mal nielen rád Kumánov, ale chcel nájsť v nich silných spojencov. Zrejme ich chcel po vzore Starých Rímanov a ich prístupu k barbarom, integrovať v Uhorsku. Pravepodobne boli Kumáni silní bojovníci: Kumáni, nazvaní aj Kipchaky, boli tí istí, ktorí dobili v XII. storočí knieža Igor Svjatoslavič v Rusku [1]. Na druhej strane sa nedá vyhlasovať ani to, že Ladislav bol priateľ Kumánov, pretože im nedovolil odísť z Uhorska a vypravil proti nim, v bitke blízko Szalánkemén, okolo roku 1280.
Takto Ladislav nedodržiaval sľuby. Pápežský legát Filip, nevidiac inú možnosť, vyhlásil nad krajinou interdikt a Ladislava exkomunikoval z cirkvi. Len s veľkým úsilím sa uhorským vyslancom podarilo presvedčiť samotného pápeža, aby trest zmiernil. V roku 1280 je však Filip opäť v Uhorsku. Na stretnutí s kráľom a jeho matkou žiadal prijatie ráznych opatrení voči pohanom. Napriek sľubom v písomnej podobe sa opäť nič nezmenilo.
S vyčíňaním kráľa a jeho kumánskej družiny bola čoraz nespokojnejšia i šľachta. Niektorí jej predstavitelia sa dokonca pokúsili kráľa zosadiť. To ho priviedlo k myšlienke pozvať si na pomoc Tatárov, aspoň tak to tvrdila Uhorská šľachta. A tak v rokoch 1285, 1287 a 1288 prichádzajú do krajiny, aby mu pomohli skrotiť šľachtu. Strašne vyplienili najmä východné Slovensko. To bol dôvod na otvorenú vojnu s najsilnejšími uhorskými rodmi. Do boja povstali Kyseckí, Boršovci ale i spišskí mešťania. Kráľ utrpel niekoľko porážok. Po výmene pápeža sa mu nový muž na Petrovom stolci dokonca chystal vyhlásiť križiacku výpravu. K tomu však nedošlo, ale Ladislav stratil úplne moc.
Smrť[upraviť]
10. júna 1290 zavraždili kráľa Ladislava IV. traja Kumáni v tábore pod hradom Chersig, ktorí sa chceli pomstiť za to, že im pred 10. rokmi Ladislav zabránil opustiť Uhorsko.
|
Ladislav IV. (Uhorsko)
|
||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca Štefan V. |
kráľ 1272 – 1290 |
Nástupca Ondrej III. |