Filip I. (Francúzsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Filip I.
Filip I. (Francúzsko)
francúzsky kráľ

Narodenie 1052
Úmrtie 29. júl 1108
Melun, Francúzsko

Filip I. (* 1052 – † 29. júl 1108, Melun, Francúzsko) bol francúzsky kráľ z dynastie Kapetovcov.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa ako najstarší syn Henricha I. a jeho tretej manželky Anny Kyjevskej, dcéry kyjevského kniežaťa Jaroslava I. Múdreho. V kapetovskom rode nezvyčajné meno Filip, býva spájané s byzantským vplyvom na kyjevskom dvore, prípadne s úctou, ktorej sa apoštol Filip v Kyjeve tešil.[1] Ešte za života svojho otca bol v siedmich okoch korunovaný spolukráľom v Reims. Keď jeho otec 4. augusta 1060 zomrel, stal sa Filip bez problémov jeho nástupcom. Vzhľadom k veku mu bol za poručníka určený jeho strýko, flanderský gróf Balduin V.[2] Významnú úlohu hrala aj kráľovná matka, ktorá o svoj vplyv prišla skorým sobášom s grófom Rudolfom z Valois.[3]

Filip I. a Bertrada z Montfortu, vo veži zapudená Berta Holandská (Chroniques de Saint-Denis)

V roku 1067, po dovŕšení pätnástich rokov, prevzal vládu. Nové spojenectvo spečatil kráľov sobáš s Bertou, nevlastnou dcérou Róberta I. Flanderského.[4] V ďalších rokoch sa Filipovi podarilo získať Vexin. Hlavným cieľom jeho politiky však bola snaha o rozdelenie Anglicka a Normandie. Podporoval preto vzburu Róberta II. Normandského proti jeho otcovi Viliamovi Dobyvateľovi. To sa splnilo v roku 1087, kedy Róbert po smrti Viliama Dobyvateľa získal Normandiu a druhý syn Viliam II. Anglicko.[5] Keď sa však Róbert rozhodol vydať na prvú križiacku výpravu založil Normandiu svojmu bratovi Viliamovi, aby získal peniaze na vyzbrojenie vojska. Anglicko a Normandia tak boli opäť zjednotené pod jedným vládcom.

V roku 1092 Filip zapudil svoju manželku Bertu. Dôvodom podľa súdobého kronikára Viliama z Malmesbury bolo vraj tiež to, že zapudená kráľovná bola príliš tlstá.[6] Jej nástupkyňou sa mala stať Bertrada z Montfortu, ktorá ale bola už vydatá za Fulka IV. z Anjou. Filip ju teda najprv uniesol a potom sa s ňou oženil.

Svoju vlastnú ženu odvrhol a spojil sa manželstvom so ženou svojho vazala
Bernold zo Saint-Blasien[7]

Z tohto dôvodu bol na synode v Autune Filip exkomunikovaný.[8] O rok neskôr na koncile v Clermonte, ktorý vyhlásil prvú krížovú výpravu, potvrdil exkomunikáciu i pápež Urban II. O dva roky neskôr sa kráľ naoko cudzoložstva zriekol a získal pápežské odpustenie. Exkomunikovaný bol znovu v roku 1099 a v roku 1104 či 1105 zložil spoločne s Bertradou v Paríži ďalšiu planú prísahu, že sa od seba odlúčia[9]

Zatiaľ čo syn činil každým dňom pokroky, strácal Filip, jeho otec, sily. Lebo od doby, kedy žil s grófkou z Anjou v cudzoložnom spojení, nerobil nič, čo by bolo primerané jeho kráľovskej dôstojnosti. Plný žiadosti po žene, ktorú ulúpil, išlo mu už len o uspokojovanie svojich telesných túžob. Preto sa nestaral o vlastnú ríšu a nešetril ani zdravie svojho tela...
Suger[10]

Zomrel v roku 1108 a je pochovaný v kláštore Saint-Benoît-sur-Loire.

Manželstvá a deti[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1/ 1072 Berta Hollandská (* okolo 1055 – † 1094), dcéra grófa Florensa I. Holandského a Gertrúdy Saskej:
  • Konstancia (* 1078 – † okolo 1125) ∞
  • Ľudovít VI. (* 1081 – † 1137) francúzsky kráľ
  • Henrich (* 1083 – † ako dieťa)
  • Karol (* 1085 –† ako dieťa)
  • Eudes (* 1087 – † 1096)
  • 2/ 15. máj 1092 Bertrade de Montfort (*1070 – † 1117), dcéra grófa Simona I. de Montfort a kontesy Agnès d’Évreux:
  • Filip (* okolo 1093 – † po roku 1129), gróf de Mantes ∞ 1104 Alžbeta de Montlhéry († 1141)
  • Fleury (* okolo 1093 – † okolo 1147)
  • Cecilia (* okolo 1097 – † po roku 1145) ∞
    • 1/ 1106 Tankred z Hauteville († 1112)
    • 2/ 1115 gróf Pons z Tripolisu († 1137)
  • Eustachia (* 1102 – † okolo 1143), zakladateľka rádu benediktíniek v Yerres

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. PERNOUDOVÁ, Régine. Žena v době katedrál. Praha : Vyšehrad, 2002. 255 s. Ďalej len Žena v době katedrál. ISBN 80-7021-544-5. S. 187.
  2. EHLERS, Joachim; MÜLLER, Heribert; SCHNEIDMÜLLER, Bernd, a kol. Francouzští králové v období středověku : od Oda ke Karlu VIII. (888-1498). Praha : Argo, 2003. 420 s. ISBN 80-7203-465-0. S. 109-111.
  3. Francouzští králové, s. 112
  4. Francouzští králové, s. 113
  5. Francouzští králové, s. 114
  6. Francouzští králové, str. 117
  7. DUBY. Rytíř, žena a kněz : manželství ve Francii v době feudalismu. Praha : Garamond, 2003. 238 s. ISBN 80-86379-44-2. S. 7.
  8. Francouzští králové, s. 117
  9. Francouzští králové, str. 118
  10. Francouzští králové, s. 119

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]