Bacilová červienka
 |
Wikipédia nie je lekárske konzílium! Informácia, ktorú podáva tento článok, nemôže nahradiť návštevu lekára!
|
| Bacilová červienka (dyzentéria) – šigelóza | |
 Mikroskopický snímok baktérie úplavice v stolici |
|
| Klasifikácia | |
|---|---|
| MKCH-10 | A03: Bacilová červienka (dyzentéria) – šigelóza (odkaz) |
 Pozri aj Medicínsky portál |
|
Bacilová červienka (iné názvy: bacilárna/bakteriálna červienka, bacilová/bacilárna/bakteriálna dyzentéria, bacilová/bacilárna/bakteriálna úplavica, šigelóza, červienka, dyzentéria, úplavica) je črevná bakteriálna infekcia vyvolaná gramnegatívnymi nepohyblivými tyčinkami z rodu Shigella. Rod sa delí na štyri podskupiny, ktoré sú vyvolávateľom jednotlivých typov šigelózy.
Obsah |
[upraviť] Klasifikácia
- A03: Bacilová červienka (dyzentéria) – šigelóza
- A03.0: Šigelóza zapríčinená Shigella dysenteriae (Šigelóza skupiny A (Šigova-Kruseho dyzentéria))
- A03.1: Šigelóza zapríčinená Shigella flexneri (Šigelóza skupiny B)
- A03.2: Šigelóza zapríčinená Shigella boydii (Šigelóza skupiny C)
- A03.3: Šigelóza zapríčinená Shigella sonnei (Šigelóza skupiny D)
- A03.8: Iné šigelózy
- A03.9: Nešpecifikovaná šigelóza (Bacilárna dyzentéria NS)
[upraviť] Patogenéza
Hlavným vyvolávateľom klinických príznakov je enterotoxín, ktorý produkujú najmä šigely skupiny A a ich prienik do vnútra buniek sliznice hrubého čreva. Tu sa množia, spôsobujú následne zánik bunky, vznik nekrózy a krvácajúcich vredov. Infekcia touto skupinou má i najzávažnejší klinický priebeh. Infekcia je obmedzená na črevo, šigely takmer nikdy neprenikajú do krvného obehu.
[upraviť] Epidemiológia
Zdrojom infekcie je výhradne človek. Šigely sú málo odolné, no na infekciu stačí veľmi malá dávka. Je to typická „choroba špinavých rúk“, ktorá sa vyskytuje v miestach, kde na malej ploche žije pri nízkej hygiene väčší počet ľudí (kasárne, robotnícke ubytovne, azylové tábory, slumy a podobne).
[upraviť] Diagnostika
Choroba sa diagnostikuje kultivačne zo stolice (dôkazom prítomnosti šigely vo vzorke). Možný je vznik bacilonosičstva, ktoré treba po preliečení vylúčiť.
[upraviť] Liečba
Je cielená na likvidáciu pôvodcu - podávajú sa antibiotiká: ampicilín, tetracyklín a sulfonamidy, prípadne ich deriváty. Pribúdajú však rezistentné kmene. Veľmi dôležitá je symptomatická liečba, najmä doplňovanie tekutín a elektrolytov, ktoré sa strácajú pri ťažkých hnačkách.
[upraviť] Zdroj
- Bednář a kol. Lékařská speciální mikrobiologie a parazitologie. Triton, 1994.
