Ján Vojtaššák

Ján Vojtaššák
slovenský rímskokatolícky biskup
Narodenie	14. november 1877 Zákamenné
Úmrtie	4. august 1965 (87 rokov) Říčany pri Prahe
Pozri aj Biografický portál

Ján Vojtaššák (* 14. november 1877, Zákamenné – † 4. august 1965, Říčany pri Prahe) bol diecéznym biskupom spišskej rímskokatolíckej diecézy.

Ján Vojtaššák bol jedným zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918.

Život

Mladosť a začiatky kňazskej činnosti

Pochádzal z Oravy, z mnohopočetnej roľníckej rodiny. Mal desiatich súrodencov. Študoval na gymnáziách v Trstenej a Ružomberku a od roku 1895 študoval teológiu v seminári v Spišskej Kapitule. Za kňaza bol vysvätený 1. júla 1901. Ako kňaz pôsobil na viacerých miestach (Vyšná Zubrica, Kvačany, Bijacovce, Podvlk, Zubrohlava, Ústie nad Priehradou, Brutovce, Tvrdošín, Veličná, Vyšné Repaše), neskôr sa stal kapitulným vikárom a rektorom seminára. Už pred prvou svetovou vojnou sa aktívne zapájal do politického života ako člen SĽS.

Biskup

Po vzniku Československa sa po maďarských biskupoch uvoľnili biskupské stolce. Spišskú dicecézu viedol Štefan Mišík. Ten však už 27. júla 1919 náhle zomrel. Vedenie diecézy zostalo na Vojtaššákovi. 16. decembra 1920 bol Vojtaššák vymenovaný za spišského diecézneho biskupa. Vysvätený bol bol 13. februára 1921 a 27. februára zaujal úrad. Jeho biskupské heslo znelo: Anjelom dá príkaz o tebe. Vojtaššák sa zameral na obnovu duchovných hodnôt medzi veriacimi po 1. svetovej vojne. Musel bojovať proti proticirkevnej vláde. Napriek tomu sa jeho diecéza rozvíjala. Biskup začal s duchovnou obnovou v diecéze. V roku 1921 zriadil v diecéze večnú poklonu Sviatosti oltárnej o rok neskôr založil arcibratstvo večnej poklony vo všetkých farnostiach svojej diecézy. Každý deň v roku bola v niektorej farnosti eucharistická poklona.

Skutočný projekt administratívnej obnovy diecézy začal zvolaním Diecéznej synody. Tá sa uskutočnila v júli v roku 1925. Na synode sa prerokovali otázky Duchovného života kňazov, Boží kult, Sviatosti, Intencie a diecézna taxa, Cirkevný majetok, seminár a výchova bohoslovcov, Školy a katechetická výchova detí, mládeže a dospelých, Sociálne aktivity a spolky, Kňazská penzia a testamenty, Kántori a kostolníci, Benefíciá, Styk farských úradov s diecéznym úradom.

Biskup osobne navštívil všetky farností a kostoly v diecéze podľa vtedajších dopravných možností. Osobitnú pozornosť venoval školstvu. Spišský seminár sa vďaka nemu stal najlepším vo vtedajšom Československu. Mimoriadne sa staral o duchovnú i odbornú výchovu svojho kléru. Mnohých posielal na štúdiá do zahraničia, najmä do Viedne, Ríma, Prahy, Jeruzalema a Innsbrucku. Z jeho podnetu v Spišskej diecéze bolo postavených 49 školských budov. Okrem toho zmodernizoval Učiteľský ústav v Spišskom Podhradí a chudobným študentom sám ročne hradil niekoľko štipendií.

Druhá svetová vojna

Počas druhej svetovej vojny vykonával funkciu biskupa. Aktívne podporoval politiku HSĽS. V rokoch 1940-1945 pôsobil ako podpredseda Štátnej rady, ktorá fungovala ako horná komora vtedajšieho parlamentu. Sú známe aj jeho antisemitické výroky počas rokovaní Štátnej rady v 1942. „Mal by som návrh. Pretože ľudia nie sú o tejto otázke náležite informovaní, prosil by som, aby sa o tom vydala ľudová knižočka. Židia sa snažili k sebe vzbudiť sústrasť, ľudia ich ukrývali, pretože vraj to, čo sa so židmi robilo, bolo neľudské. Židia si mysleli, že sa s nimi bohvie ako zle zaobchádza, zatiaľ čo sa v táboroch môžu mať celkom dobre.“^{[chýba zdroj]} Na konci vojny sa nepokúsil o útek z krajiny.

Politické prenasledovanie

Po obnovení ČSR ho už 5. mája 1945 prvýkrát zatkli a väznili do 8. septembra v Bratislave. Žiadosť česko-slovenskej vlády, aby bol Ján Vojtaššák pozbavený úradu diecézneho biskupa, Svätá Stolica zamietla. Dôvodom jeho prvého zatknutia bolo jeho angažovanie v politike počas vojny. Neskôr po prepustení bojoval za záchranu katolíckeho školstva. Pokúšal sa zabrániť zásahom štátu do cirkevných záležitostí, exkomunikoval z cirkvi viacero komunistov. Od 3. júna 1950 bol internovaný v biskupskej rezidencii, 16. novembra 1950 bol odvlečený do Prahy-Ruzyně a 15. januára 1951 bol v Bratislave v tzv. „divadelnom” procese s „vlastizradnými” biskupmi odsúdený na 24 rokov ťažkého väzenia a ďalšie tresty za údajné úklady proti republike, velezradu, vojenskú zradu a vyzvedačstvo. Spolu s ním boli odsúdení na doživotie biskupi Michal Buzalka a Pavol Gojdič a nasledovalo masové zatýkanie kňazov a angažovaných laikov. Vo väzení bol až do amnestie 5. októbra 1963.

Smrť

Po prepustení žil krátko v Oravskej Lesnej a neskôr v Senohraboch pri Prahe. Zomrel vo vyhnanstve v Říčanoch pri Prahe, pretože mu bol zakázaný pobyt na Slovensku. V roku 1990 bol rehabilitovaný zrušením rozsudku.

Proces blahorečenia

V roku 1996 sa začal proces blahorečenia Jána Vojtaššáka. Pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve Slovenska v roku 1995 priamo vyzval na začatie tohto beatifikačného procesu. Zaujali k nemu kladný postoj všetci diecézni biskupi Slovenska. Ján Chryzostom kardinál Korec sa v homílii na bohoslužbách pri príležitosti 35. výročia smrti biskupa Vojtaššáka v Zákamennom vyslovil za jeho čím skoršie blahorečenie a nazval ho „mučeníkom”. K jeho hrobu putuje množstvo pútnikov.

Seminár Jána Vojtaššáka

Po Jánovi Vojtaššákovi je pomenovaný Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskej Kapitule - Spišskom Podhradí. Tento seminár, na ktorom aj on sám študoval, bol založený v roku ešte v roku 1815. V roku 1950 komunistický režim kňazský seminár násilím zlikvidoval. Seminaristi boli povolaní na vojenskú službu do Pomocných technických práporov (PTP). Profesori a predstavení boli zatknutí a odsúdení spolu s biskupom Jánom Vojtaššákom. Seminár bol znovu obnovený až v roku 1990. Od roku 2003 patrí seminár pod správu Teologickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku.

Externé zdroje

• Juraj Dolinský, Cirkev a štát na Slovensku v rokoch 1918-1945 (Dobrá kniha Trnava 1999)
• Anton Lauček, Anjelom svojim prikážem o tebe(2000, 2006)