Námestovo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°24′10″S 19°28′53″V / 49.402778°S 19.481389°V / 49.402778; 19.481389
Námestovo
mesto
Namestovo autumn.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Námestovo
Región Orava
Rieka Biela Orava
Nadmorská výška 614 m n. m.
Súradnice 49°24′10″S 19°28′53″V / 49.402778°S 19.481389°V / 49.402778; 19.481389
Rozloha 44,45 km² (4 445 ha) [1]
Obyvateľstvo 7 915 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 178,07 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1558
Primátor Ing. Ján Kadera[3] (SMER, KDH)
PSČ 029 01
ŠÚJ 509868
EČV NO
Tel. predvoľba +421-43
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Námestovo
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.namestovo.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Námestovo je okresné mesto ležiace na brehu vodnej nádrže Oravská priehrada na severe stredného Slovenska v Žilinskom kraji.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Námestovo leží v blízkosti štátnej hranice s Poľskom, v Oravskej kotline na severozápadnom brehu vodnej nádrže Oravská priehrada pri vtoku rieky Biela Orava. Mesto obkolesuje pohorie Oravská Magura a Podbeskydská vrchovina s neďalekými Oravskými Beskydmi a Roháčmi. Územie patrí do Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Námestovo leží na brehu Oravskej priehrady a väčšie toky na jeho územie zasahujú len okrajovo pri ústí do priehrady. Najväčším tokom je Biela Orava, ktorá sa v ústí rozvetvuje do niekoľkých kratších ramien. Z potokov sú na území mesta najvýznamnejšie: Klinec (tečie cez intravilán), Michalovka a Jelení potok.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Do polovice 16. storočia sa Orava spolu s Oravským hradom počítala k majetku kráľa a celé územie mali v užívaní vyšší kráľovskí úradníci. V roku 1556 získal Oravu aj s hradom do zálohy nový majiteľ, správca kráľovskej komory a bývalý nitriansky biskup František I. Turzo, ktorý sa pričinil o zaľudňovanie tohoto regiónu. Na hornej Orave začali vznikať prvé osady, v roku 1557 Námestovo ako valašská osada na základne šoltýskej listiny vydanej Thurzom Ondrejovi Randovi a ďalším sedliakom.
V roku 1612 tu bola založená evanjelická farnosť a v roku 1663 obyvatelia postavili prvý jednoloďový kostol z dreva. Neskôr bolo mesto poznačené protihabsburskými povstaniami. V roku 1671 sa v Námestove usadil Gašpar Pika – vodca jedného z povstaní, ktorý spolupracoval s farárom Štefanom Bockom v získavaní ľudí na svoju stranu. Pika na istú dobu so svojím vojskom obsadil aj Oravský hrad. Povstanie bolo však cisárskymi vojskami potlačené a vodcu spolu s 25 oravskými a liptovskými richtármi kruto popravili napichnutím na drevené koly.
Od 18. storočia sa mesto menilo na centrum protireformácie. Po roku 1772 tu v hojnom počte pribúdalo aj židovské obyvateľstvo. Do roku 1825 tu žilo už 176 Židov, najviac na Orave.[4][5]

Mesto malo všetky predpoklady na dobrý hospodársky rozvoj, pretože ležalo na obchodnej ceste s Poľskom. V roku 1728 obyvatelia získali právo na obchod s plátnom a pôvodne roľnícka oblasť sa postupne menila na plátennícku. V roku 1775 tu bola vybudovaná farbiareň s mangľovňou. Rozkvet osady vyvrcholil 14. júna 1776, kedy pôvodne poddanskú obec kráľovná Mária Terézia povýšila na mesto s právom uskutočňovať štyri výročné jarmoky, kde sa obchodovalo s remeselnými výrobkami ľudu a postupne sa námestovské trhy stali najnavštevovanejšími na Orave. V roku 1884 bol v meste založený Priemyselný spolok hornooravských plátenníkov, ktorý vyvážal plátno do Uhorska, Chorvátska, Sedmohradska, Srbska, Rumunska, Bulharska, Turecka, či Egypta. K úpadku pláteníctva došlo až počas prvej svetovej vojny.
Druhá svetová vojna zanechala mesto výrazne spustošené. V roku 1943 vypukol v meste požiar a svoju daň si vyžiadali aj oslobodzovacie boje. Na konci vojny 2. apríla 1945 na Veľkonočný pondelok tu v boji zahynulo 64 obyvateľov a bolo zničených približne 60 % domov.[4][5]

Ďalšiu výraznú zmenu v charaktere mesta predstavovala výstavba Oravskej priehrady, kedy došlo k zatopeniu 2/3 mesta spolu s dolnou časťou obce Bobrov. Úplne zatopené boli obce Slanica, Osada, Hámre, Ľavkovo a Ústie. Veľká časť obyvateľov odchádzala na južné Slovensko a práve kvôli výstavbe priehrady nie je dnes v Námestove zachované historické centrum mesta. V 70. rokoch došlo k rozvoju priemyslu (najmä krajčírske odvetvie a kovovýroba).

V roku 1996 sa Námestovo stalo okresným mestom Hornej Oravy a v súčasnosti má približne 8 100 obyvateľov.[6]

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasťou územia je aj katastrálne územie zaniknutej obce Slanica a katastrálne územie Námestovské Pilsko

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie obyvateľstva[6]

  • Slováci – 98,65 %
  • Česi – 0,52 %
  • Maďari – 0,06 %
  • Rómovia – 0,06 %
  • Rusíni – 0,02 %
  • Ukrajinci – 0,01 %
  • a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva[6]

  • rímski katolíci – 92,12 %
  • bez vyznania – 4,95 %
  • evanjelici a. v. – 0,84 %
  • grécki katolíci – 0,21 %
  • pravoslávni – 0,01 %
  • a iní

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Pravidelne sa tu konajú výstavy obrazov, keramiky a iného umenia a počas leta sa organizujú koncerty vážnej a populárnej hudby.

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Historické jadro mesta sa nezachovalo – zatopila ho Oravská priehrada.

Najvýznamnejšia pamiatka sa nachádza uprostred priehrady, na Slanickom ostrove umenia, slanický rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža postavený v 18. storočí. V súčasnosti je v kostole inštalovaná stála expozícia oravského ľudového umenia, plastiky a maľby. Na ostrove je aj lapidárium.

V Námestove sa z 19. storočia zachovali drevené a murované plátennícke domy.

Most v Námestove – výjazd z mesta
Pláž pred rekreačným strediskom Studnička
V pozadí Oravská Magura s vrchom Magurka, v popredí "bazén" pri nízkej vodnej hladine – upravený breh priehrady pri vtoku Bielej Oravy, pôvodne vystavaný na rozvoj vodného lyžovania

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V Námestove sa nachádza sedem stredných škôl – Gymnázium Antona Bernoláka v Námestove, Hotelová akadémia, Obchodná akadémia, Združená stredná škola, Súkromná stredná škola podnikania EDUCO NO, Stredné odborné učilište strojárske, Súkromné stredné odborné učilište EDUCO NO. Sú tu tri základné školy, špeciálna škola a tri umelecké základné školy.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Jazero Oravskej priehrady a okolitá príroda dáva predpoklad širokého športového vyžitia. Rozšírený je rybolov, plávanie, surfing, jachting, turistika, poľovačky. Počas letnej turistickej sezóny sa v Námestove organizujú podujatia medzinárodného charakteru – Majstrovstvá Európy a Majstrovstvá sveta v rýchlych motorových člnoch.

Oravská priehrada[upraviť | upraviť zdroj]

Vodná nádrž Oravská priehrada je súčasťou vodného diela Orava (súčasťou je aj vyrovnávacia nádrž Tvrdošín), vybudovaná na sútoku Bielej a Čiernej Oravy. Na výstavbu priehrady boli vypracované viaceré projekty. Prvý vznikol už v časoch Uhorska v roku 1870, kedy bola vypracovaná štúdia a projekt železobetónovej priehrady na Orave. Ďalší projekt priehrady bol vypracovaný počas prvej svetovej vojny. V období prvej republiky bol zahrnutý do vodohospodárskeho plánu rieky Váh. Po skončení druhej svetovej vojny bol v oblasti uskutočnený aj prvý rozsiahly geologický prieskum. Odborníci odporučili vybudovať zemnú hrádzu, ktorú však Ministerstvo verejných prác v Prahe zamietlo pre nedostatok skúseností. Zemnú hrádzu preto opäť nahradil ďalší projekt betónovej priehrady.

K prvému výkopu základov došlo 11. októbra 1941. Práce na stavbe však nepokračovali, pretože vznikol celý rad problémov v súvislosti s objavením minerálnej vody, ktorá rozleptávala betón. Ďalšie problémy boli spojené so zlomovou poruchou v podloží, vyplnenou mäkkou ílovou, neúnosnou zeminou. Následne došlo k opätovnému prepracovaniu projektov a na základe nového projektu z roku 1943 sa začalo s betónovaním jamy. Napriek všetkým ťažkostiam stavbu vodného diela slávnostne dokončili a prvá turbína bola spustená 2. mája 1953. S dokončovaním stavebných prác sa pokračovalo až do roku 1954.

Oravská priehrada patrí medzi obľúbené turistické strediská. Na jej brehoch je viacero rekreačných oblastí s možnosťami rybolovu, kúpania, jachtingu, vodného bicyklovania, člnkovania, surfingu, iných vodných športov a atrakcií. V zimných mesiacoch je v obdobiach silných mrazov využívaná nielen domácim obyvateľstvom na rozvíjanie zimných športov a na prechádzky po zamrznutej vodnej ploche.

Na Slanickom ostrove umenia, ktorý je pozostatkom zaplavenej obce Slanica, sa nachádza slanický rímskokatolícky Kostol Povýšenia svätého Kríža postavený v 18. storočí a lapidárium. V súčasnosti je v kostole inštalovaná stála expozícia oravského ľudového umenia, plastiky a maľby a občasne sú v ňom organizované slávnostné koncerty.

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí - Štatistický úrad Slovenskej republiky
  4. a b Oficiálna stránka mesta Námestovo
  5. a b Rusnák, M., Kollár, D.: Orava na starých pohľadniciach. DAJAMA, Bratislava, 2010, 95 s.
  6. a b c Stránka mesta Námestovo

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]