Námestovo
| Námestovo | |
| mesto | |
 |
|
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Námestovo |
| Historický región | Orava |
| Nadmorská výška | 614 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 44,448 km² (4 445 ha) |
| Obyvateľstvo | 8 123 (31. 12. 2007) |
| Hustota | 182,75 obyv./km² |
| Prvá písomná zmienka | 1558 |
| Primátor | Ing. Ján Kadera[1] (SMER, KDH) |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) |
| PSČ | 029 01 |
| Telefónna predvoľba | +421-43 |
| ŠÚJ | 509868 |
| EČV | NO |
   Poloha mesta v rámci Slovenska
|
|
  Poloha v rámci Žilinského kraja
|
|
| Wikimedia Commons: Námestovo | |
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Webová stránka: http://www.namestovo.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
Námestovo je okresné mesto ležiace na brehu vodnej nádrže Oravská priehrada na severe stredného Slovenska v Žilinskom kraji. Jeho história siaha do obdobia 16. storočia, kedy za vlády Fraňa Thurza dochádzalo ku kolonizácii Oravy. Je rodiskom a inšpiráciou mnohých významných obobností. Mesto bezprostredne obkolesuje pohorie Oravská Magura a Podbeskydská vrchovina s opodiaľ sa rozprestierajúcimi Oravskými beskydmi či Roháčmi, preto okrem vodných športov a kúpania, poskytuje mesto aj možnosti turistického vyžitia. Územie patrí do Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava.
Obsah |
[upraviť] Poloha
Námestovo leží v strednej Európe v severnej časti stredného Slovenska na súradniciach 49°24` severnej šírky a 19°28` východnej dĺžky v blízkosti štátnej hranice s Poľskom. Priemerná nadmorská výška mesta je 620 m n. m. Rozprestiera sa v Oravskej kotline na severozápadnom brehu vodnej nádrže Oravská priehrada pri vtoku rieky Biela Orava. Mesto obkolesuje pohorie Oravská Magura a Podbeskydská vrchovina s neďalekými Oravskými beskydmi a Roháčmi.
Okres Námestovo zahŕňa ďalších 23 obcí: Babín, Beňadovo, Bobrov, Brezu, Hruštín, Klin, Krušetnicu, Lokcu, Lomnú, Mútne, Novoť, Oravskú Jasenicu, Oravskú Lesnú, Oravskú Polhoru, Oravské Veselé, Rabču, Rabčice, Sihelné, Ťapešovo, Vasiľov, Vavrečku, Zákamenné a Zubrohlavu. Z juhu hraničí s okresmi Čadca, Dolný Kubín a Tvrdošín, zo severnej časti s Poľskom.
[upraviť] História mesta
Do polovice 16. storočia sa Orava spolu s Oravským hradom počítala k majetku kráľa a celé územie mali v užívaní vyšší kráľovskí úradníci. V roku 1556 získal Oravu aj s hradom do zálohy nový majiteľ, správca kráľovskej komory a bývalý nitiansky biskup František Thurzo, ktorý sa pričinil o zaľudňovanie tohoto regiónu. Na hornej Orave začali vznikať prvé osady, v roku 1557 Námestovo ako valašká osada na základne šoltýskej listiny vydanej Thurzom Ondrejovi Randovi a ďalším sedliakom. V roku 1612 tu bola založená evanjelická farnosť a v roku 1663 obyvatelia postavili prvý jednoloďový kostol z dreva. Neskôr bola história mesta poznačená protihabsburgskými povstaniami. V roku 1671 sa Námestove usadil Gašpar Pika – vodca jedného z povstaní, ktorý spolupracoval s farárom Štefanom Bockom v získavaní ľudí na svoju stranu. Pika na istú dobu zo svojím vojskom obsadil aj Oravský hrad. Povstanie bolo však cisárskymi vojskami potlačené a vodcu spolu s 25 oravskými a liptovskými richtármi kruto popravili napichnutím na drevené koly. Od 18. storočia sa mesto mení na centrum protireformácie. Po roku 1772 tu v hojnom počte pribúdalo aj židovské obyvateľstvo. Do roku 1825 tu žilo už 176 Židov, najviac na Orave.[2][3]
Mesto malo všetky predpoklady na dobrý hospodársky rozvoj, pretože ležalo na obchodnej ceste s Poľskom. V roku 1728 obyvatelia získali právo na obchod s plátnom a pôvodne roľnícka oblasť sa postupne mení na plátennícku. V roku 1775 tu bola vybudovaná farbiareň s mangľovňou. Rozkvet osady vyvrcholil 14. júna 1776, kedy pôvodne poddanskú obec kráľovná Mária Terézia povýšila na mesto s právom uskutočňovať štyri výročné jarmoky, kde sa obchodovalo s remeselnými výrobkami ľudu a postupne sa námestovské trhy stali najnavštevovanejšími na Orave. V roku 1884 bol v meste založený Priemyselný spolok hornooravských plátenníkov, ktorý vyvážal plátno do Uhorska, Chorvátska, Sedmohradska, Srbska, Rumunska, Bulharska, Turecka, či Egypta. K úpadku pláteníctva došlo až počas prvej svetovej vojny. Druhá svetová vojna zanechala na meste výrazné spustošenie. V roku 1943 vypukol v meste požiar a svoju daň si vyžiadali aj oslobodzovacie boje. Na konci vojny 2. apríla 1945 na Veľkonočný pondelok tu v boji zahynulo 64 obyvateľov a bolo zničených približne 60% domov.[2][3]
Ďalšiu výraznú zmenu v charaktere mesta predstavovala výstavba Oravskej priehrady, kedy došlo k zatopeniu 2/3 mesta spolu s dolnou časťou obce Bobrov. Úplne zatopené boli obce Slanica, Osada, Hámre, Ľavkovo a Ústie. Veľká časť obyvateľov odchádzala na južné Slovensko a práve kvôli výstavbe priehrady nie je dnes v Námestove zachované historické centrum mesta. V 70. rokoch došlo k rozvoju priemyslu (najmä krajčírske odvetvie a kovovýroba).
V roku 1996 sa Námestovo stáva okresným mestom Hornej Oravy a v súčasnosti má približne 8100 obyvateľov.[4]
[upraviť] Časti mesta
- Stred
- Brehy
- Čerchle
- Námestovo
- Predmostie
- Slanica I a II
- Slanická Osada
- Priemyselná zóna
- Vojenské
Súčasťou územia je aj katastrálne územie zaniknutej obce Slanica a katastrálne územie Námestovské Pilsko.
[upraviť] Vodné toky
Námestovo leží na brehu Oravskej priehrady a väčšie toky na jeho územie zasahujú len okrajovo pri ústí do priehrady. Najväčším tokom je Biela Orava, ktorá sa v ústí rozvetvuje do niekoľkých kratších ramien. Z potokov sú na území mesta najvýznamnejšie: Klinec (tečie cez intravilán), Michalovka a Jelení potok.
[upraviť] Oravská priehrada
Vodná nádrž Oravská priehrada je súčasťou vodného diela Orava (súčasťou je aj vyrovnávacia nádrž Tvrdošín), vybudovaná na sútoku Bielej a Čiernej Oravy. Na výstavbu priehrady boli vypracované viaceré projekty. Prvý vznikol už v časoch Uhorska v roku 1870, kedy bola vypracovaná štúdia a projekt železobetónovej priehrady na Orave. Ďalší projekt priehrady bol vypracovaný počas prvej svetovej vojny. V období prvej republiky bol zahrnutý do vodohospodárskeho plánu rieky Váh. Po skončení druhej svetovej vojny bol v oblasti uskutočnený aj prvý rozsiahly geologický prieskum. Odborníci doporučili vybudovať zemnú hrádzu, ktorú však Ministerstvo verejných prác v Prahe zamietlo pre nedostatok skúseností. Zemnú hrádzu preto opäť nahradil ďalší projekt betónovej priehrady.
K prvému výkopu základov došlo 11. októbra 1941. Práce na stavbe však nepokračovali, pretože vznikol celý rad problémov v súvislosti s objavením minerálnej vody, ktorá rozleptávala betón. Ďalšie problémy boli spojené so zlomovou poruchou v podloží, vyplnenou mäkkou ílovou, neúnosnou zeminou. Následne došlo k opätovnému prepracovaniu projektov a na základe nového projektu z roku 1943 sa začalo s betónovaním jamy. Napriek všetkým ťažkostiam stavbu vodného diela slávnostne dokončili a prvá turbína bola spustená 2. mája 1953. S dokončovaním stavebných prác sa pokračovalo až do roku 1954.
Oravská priehrada patrí medzi obľúbené turistické strediská. Na jej brehoch je viacero rekreačných oblastí s možnosťami rybolovu, kúpania, jachtingu, vodného bicyklovania, člnkovania, surfingu, iných vodných športov a atrakcií. V zimných mesiacoch je v obdobiach silných mrazov využívaná nielen domácim obyvateľstvom na rozvíjanie zimných športov a na prechádzky po zamrznutej vodnej ploche.
Na Slanickom ostrove umenia, ktorý je pozostatkom zaplavenej obce Slanica, sa nachádza slanický rímskokatolícky Kostol Povýšenia svätého Kríža postavený v 18. storočí a lapidárium. V súčasnosti je v kostole inštalovaná stála expozícia oravského ľudového umenia, plastiky a maľby a občasne sú v ňom organizované slávnostné koncerty.
[upraviť] Obyvateľstvo
|
Etnické zloženie obyvateľstva[4]
|
Náboženské zloženie obyvateľstva[4]
|
[upraviť] Kultúra
Pravidelne sa tu konajú výstavy obrazov, keramiky a iného umenia a počas leta sa organizujú koncerty vážnej a populárnej hudby.
[upraviť] Stavby
Historické jadro mesta sa nezachovalo – zatopila ho Oravská priehrada.
Najvýznamnejšia pamiatka sa nachádza uprostred priehrady, na Slanickom ostrove umenia, slanický rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža postavený v 18. storočí. V súčasnosti je v kostole inštalovaná stála expozícia oravského ľudového umenia, plastiky a maľby. Na ostrove je aj lapidárium.
V Námestove sa z 19. storočia zachovali drevené a murované plátennícke domy.
[upraviť] Významné osobnosti
Z Hornej Oravy pochádza množstvo významných osobností:
- Anton Bernolák – prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny
- Ján Vojtaššák – katolícky biskup
- Milo Urban, Martin Hamuljak – spisovatelia
- Pavol Országh Hviezdoslav – najväčší slovenský básnik a spisovateľ, tu pôsobil a tvoril takmer 21 rokov
- Ján Klinovský – predseda Obilnej spoločnosti pre Slovensko, účastník protinacistického odboja
[upraviť] Rodisko
- Ján Chryzostom Bardys (*1900 – †1946) – náboženský publicista a katolícky kňaz
- Augustín Način Borin (*1900 – †1977) – básnik, redaktor a vydavateľ
- Fedor Thurzo (*1907 – †1986) – právnik, verejný činiteľ, bylinkár
- Jozef Nodžák (*1946) – herec a detský zabávač
- Katarína Eva Čániová (*1955) – novinárka a spisovateľka
- Jozef Miklušičák (*1955) – poslanec Národnej rady SR
- Jozef Danielak (*1856 – †1883) – rímskokatolícky kňaz, filológ, publicista
- Peter Brňák (*1959) – poslanec Národnej rady SR
- Matej Murín (*1860 – †1934) – podnikateľ
- Dušan Tittel (*1966) – futbalista
- Ivan Uhliarik (*1968) – politik, minister zdravotníctva
- Jozef Kabaň (*1973) – automobilový dizajnér
- Ondrej Kutlík (*1976) – vzpierač
[upraviť] Šport
Jazero Oravskej priehrady a okolitá príroda dáva predpoklad širokého športového vyžitia. Rozšírený je rybolov, plávanie, surfing, jachting, turistika, poľovačky. Počas letnej turistickej sezóny sa v Námestove organizujú podujatia medzinárodného charakteru – Majstrovstvá Európy a Majstrovstvá sveta v rýchlych motorových člnoch.
[upraviť] Školstvo
V Námestove sa nachádza sedem stredných škôl – Gymnázium Antona Bernoláka v Námestove, Hotelová akadémia, Obchodná akadémia, Združená stredná škola, Súkromná stredná škola podnikania EDUCO NO, Stredné odborné učilište strojárske, Súkromné stredné odborné učilište EDUCO NO. Sú tu tri základné školy, špeciálna škola a tri umelecké základné školy.
[upraviť] Referencie
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí - Štatistický úrad Slovenskej republiky
- ↑ a b Oficiálna stránka mesta Námestovo
- ↑ a b Rusnák, M., Kollár, D.: Orava na starých pohľadniciach. DAJAMA, Bratislava, 2010, 95 s.
- ↑ a b c Stránka mesta Námestovo
[upraviť] Externé odkazy
[upraviť] Iné projekty
|
||||||||
