Richtár

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Richtár pozri Richtár (rozlišovacia stránka).

Richtár (z nem. Richter – sudca; lat. iudex; čiastočné synonymá: šoltýs, fojt, advokát, villicus, vesník, pereg) bol na území dnešného Slovensku do roku 1850 hlavný predstaviteľ samosprávy miest a do roku 1918 dedín.

Richtár bol pôvodne úradník vyberajúci pre svojho pána dlhované čiastky v obci, ktorý bol poverený aj súdnictvom. Neskôr sa stal aj predstaviteľom správy obce/mesta. V roku 1850 na dedinách stratil súdnu právomoc, v mestách mu naopak ostala len súdna funkcia (nem. Richter – slov. sudca) a správnu právomoc dostal mešťanosta (nem. Bürgermeister).

Iné staršie názvy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Villicus bol do konca 13. storočia (alternatívny?) názov všetkých richtárov, neskôr iba richtárov na dedine.
  • Vesník bol dedinský richtár; s pojmom richtár splynul v 16. storočí
  • Šoltýs, (mestský) fojt, advokát boli názvy richtárov miest a obcí s nemeckým právom. Boli to dediční richtári, ktorí boli spravidla zakladateľmi nových obcí (lokátormi) a za vykonávanie úradu zodpovedali zemepánovi. Fojt bol aj názov dedinského richtára v poľskom a ukrajinskom prostredí.
  • Pereg – richtár vo vinohradníckej obci; bol volený

Dedinskí (nedediční) richtári[upraviť | upraviť zdroj]

Dedinskí richtári boli volení obecnou pospolitosťou (v novoveku volili z troch kandidátov navrhnutých zemepánom). Zodpovedali sa však zemepánovi. Na starosti mali správu obce, súdnictvo obce, správu odvodov poddanských dávok, desiatku a deviatku, ako aj štátnych daní.

Mestskí (nedediční) richtári[upraviť | upraviť zdroj]

V mestách stál spočiatku na čele mestskej rady zloženej z 6 – 12 (aj viac) prísažných (iurati, scabini, boženíci), od 14. storočia na čele širšej rady alebo volenej (často vyše 100-člennej) obce (electa civitas). V kráľovských mestách sa richtár volil spravidla na obdobie jedného roka. Vo funkcii ho potvrdzoval panovník.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]