Šoltýs

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Šoltýs pozri Šoltýs (rozlišovacia stránka).

Šoltýs alebo škultét bola funkcia sprevádzajúca poverenie lokátora, zakladateľa alebo sprostredkovateľa osídlenia obce na základe nemeckého a valašského práva. Pri kolonizácii podľa valašského práva sa nazýval tiež kenéz (zo slovanského kňaz). Na základe písomnej zmluvy so zemepánom získal šoltýs na založenie novej alebo osídlenie starej, spustnutej osady výsady, ktoré mu zabezpečovali výhodné majetkové pomery a dedičné richtárstvo s určitou súdnou a správnou právomocou. Pozýval osadníkov, rozdeľoval pôdu a bol výkonnou zložkou medzi zemepánom a poddanými. Od konca 17. storočia sa pojmom šoltýs označoval aj richtár, ktorý nemal nijaké výsady. Po urbárskej regulácii za Márie Terézie (1767) inštitúcia šoltýstva úplne zanikla.

Pôvod slova[upraviť | upraviť zdroj]

Slovo šoltýs pochádza z nemeckého Schultheiß alebo Schuldheiß (v strednej hornej nemčine "vymáhač záväzku" < Schuld - záväzok, podlžnosť + heischen - vymáhať, vyžadovať, vyzývať) a označovalo súdno-výkonné právomoci šoltýsa, v polatinčenej podobe scultetus alebo sculteus. V slovenskej, nemeckej alebo latinskej podobe je základom mnohých priezvisk - Šoltýs, Šulc, Schulz(e), Škultéty, Škult a pod..

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]