Breza (okres Námestovo)

Breza
Nemáme slobodný obrázok z obce. Pomôžte Wikipédii a nahrajte ho.
Poloha
Základné údaje
Kraj	Žilinský
Okres	Námestovo
Región	Biela Orava
Poloha	49° 23' 54" 19° 20' 55"
Nadmorská výška	703 m n. m.
Rozloha	2251 km²
Obyvateľov	1 582 (31. december 2011)
Hustota obyvateľstva	1 obyv./km²
Nacionále
ŠÚJ	509591
PSČ	029 53
Tel. predvoľba	0 43
Oficiálne adresy
Webstránka	www.breza.sk
Adresa	Obecný úrad Breza 56 029 53 Breza
E-mail	breza@orava.sk
Telefón	043/557 62 23
Fax	043/552 11 60
Starosta
Ing. Ladislav Matejčík (NEKA)
Zdroje údajov
MOŠ/MIS Informačný portál o mestách a obciach Slovenska

Breza je obec na Slovensku v okrese Námestovo.

V obci je rímskokatolícky kostol Panny Márie Snežnej z roku 1908 a kaplnky Panny Márie Sedembolestnej z roku 1590 a Panny Márie Matky Cirkvi z roku 1617.

Poloha a charakteristika

Obec Breza sa rozprestiera v Podbeskydskej vrchovine na brehu rieky Bielej Oravy. Bola založená okolo roku 1580, osídlením obyvateľmi z Lokce, na základe valašského práva. Patrila Oravskému panstvu a spravovali ju dedičný richtári.

Obec Breza sa rozprestiera na ľavom brehu rieky Biela Orava v nadmorskej výške 604 m n. m. Najvyššími geodetickými bodmi územia sú stredohory Zraz (968 m n. m.), Vyšná Poperačka (1 042 m n. m.) a Vráta (1 051 m n. m.), ktoré sú od seba oddelené dolinou Kýčery. Celková výmera územia je 2 251 ha tvaru lichobežníka. Väčšinu katastrálneho územia tvoria lesy s porastom smreka obyčajného spestrené rôznymi rastlinami, trávami, kríkmi, ako lieska obyčajná, čučoriedka obyčajná, ruža šípová, breza biela, ojedinele buk obyčajný a pod. Brezanský chotár je známi výskytom lesných plodov, najmä jedlých húb, ktoré lákajú mnohých návštevníkov.

Dejiny

Prvá známa písomná zmienka o obci Breza je v daňovom súpise z roku 1593. Osada v tom čase ešte neplatila zemepánovi nijaké dane, ale jej obyvatelia si stavali nové domy na drsných a hornatých miestach. Je to nepriamy dôkaz toho, že osada existovala už niekoľko rokov predtým. Preto sa za rok vzniku považuje rok 1590. Názov Breza dostala údajne podľa brezového hája, ktorý sa nachádzal na začiatku dediny. V Breze sa obyvatelia od začiatku venovali poľnohospodárstvu, chovu dobytka a pltníctvu. Obec sa rýchlo rozvíjala a v roku 1761 mala už 400 obyvateľov. V roku 1867 žilo v obci 200 rodín a 1 005 obyvateľov, ktorí chovali 185 koní, 235 volov, 193 kráv, 160 jalovíc, 68 teliat, 796 oviec a 296 jahniat, 105 kôz, 194 ošípaných a 372 husí. V roku 1882 mala obec Breza 191 domov a 1 203 obyvateľov. Pokojný život a rozvoj obce takmer každoročne narúšali povodne (1818 a 1958) a rozmary počasia (prietrž mračien, ľadovec), ale aj požiare, ktoré narobili nemalé škody (1929, zhorelo 75 domov a 247 hospodárskych stavov). Obec však neobišli ani epidémie cholery, pri ktorej v roku 1831 zomrelo od septembra do decembra 136 ľudí a v roku 1873 zomrelo 52 ľudí.

Rieka Biela Orava poskytovala možnosť obživy i zárobku pri doprave dreva, a tak ľudia pltníčili do Tvrdošína, ale aj do Žiliny. Na živobytie sa ťažko zarábalo. Keď sa zdalo, že nastanú lepšie časy, prišli živelné pohromy, požiare, povodne, krupobitie, ktoré navnivoč premenili ťažko nadobudnuté imanie či úrodu. Ak sa neurodilo, bol hladomor a ľudia odchádzali za zárobkom do Ameriky. Po nástupe fašizmu k moci a po vypuknutí 2. svetovej vojny mnohí obyvatelia so zbraňou v ruke vystúpili v Slovenskom národnom povstaní. Viacerí z nich položili svoje životy v boji za oslobodenie. Po oslobodení sa život zmenil. Dedina sa začala zveľaďovať. Začalo sa stavať a postupom času bolo v obci otvorené zdravotné, kultúrne a o čosi neskôr obchodné stredisko. Breza získala svoju súčasnú podobu.

Osobnosti

• Albín Babej (*1905 – †1991), vydavateľský pracovník a redaktor
• Augustín Maťovčík (* 1938), literárny historik