Oravská Magura

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Oravská Magura
pohorie
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský
Región Orava
Okresy Námestovo, Dolný Kubín, Tvrdošín
Nadradená
jednotka 		Stredné Beskydy
Susedné
jednotky 		Podbeskydská vrchovina
Kysucká vrchovina
Oravská vrchovina
Oravská kotlina
Podradené
jednotky 		Paráč
Kubínska hoľa
Budín
Najvyšší bod Minčol
 - výška 1 394 m n. m.
Najnižší bod hladina Oravy
 - výška 445 m n. m.
Oravská Magura, zvýraznená červenou farbou
Oravská Magura, zvýraznená červenou farbou
Wikimedia Commons: Oravská Magura
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Oravská Magura je pohorie a krajinný celok ležiaci na Orave. Najvyšším vrchom pohoria je Minčol, dosahujúci 1 394 m n. m.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Pohorie patrí do oblasti Vonkajších západných Karpát s názvom Stredné Beskydy. Oravská Magura sa delí na tri samostatné geomorfologické podcelky: Paráč, Kubínska hoľa a Budín.

Oravská Magura je ohraničená zo severu Podbeskydskou vrchovinou, západným smerom nadväzuje Kysucká vrchovina. Južným a juhovýchodným smerom sa nachádza Oravská vrchovina a severovýchodným smerom krajina klesá do Oravskej kotliny.[1]

Masív Oravskej Magury je budovaný predovšetkým pieskovcami. Povrch je pokrytý hustými lesmi, kde prevažuje smrek a buk lesný. Špecialitou tohto pohoria sú aj porasty briez a predovšetkým liesok. Pohorie patrí do povodia rieky Orava, ktorá sa vlieva do Váhu.

Geomorfológia pohoria[upraviť | upraviť zdroj]

Hrebeň je orientovaný zväčša východo-západným smerom. Začína na pobreží Oravskej priehrady a cez tri geomorfologické podcelky (Budín, Kubínska hoľa a Paráč) po 51 km končí prechodom do Kysuckej vrchoviny v sedle neďaleko vrcholu Javorinka (1 210 m n. m.). Takmer celý hrebeň (92%) prebieha nad hranicou 1 000 m n. m. okrem sedla Príslop (815 m n. m.) a malého 300 m úseku v sedle pod Magurkou (992 m n. m.).

V západnej časti pohoria vybiehajú výraznejšie rázsochy, tvoriace väčšie doliny. Medzi najväčšie z nich patrí Hruštínská dolina, Zázrivská dolina, Lomnianska dolina, Zimná dolina a dolina Novej rieky. Pohorím vedie sedlom Príslop (815 m n. m.) cesta I/78, ktorá spája hornú Oravu s dolnou.[2]

Ďalšími sedlami v Oravskej Magure s vyššou prominenciou ako 100 metrov sú (smer zo Z na V):

  • sedlo Hoľa (1 070 m n. m.) na hlavnom hrebeni, ktorým vedie cesta medzi obcami Zázrivá a Oravská Lesná
  • sedlo pod Paráčom (1 093 m n. m.) leží medzi dolinou Novej rieky a Zimnou dolinou
  • sedlo Lomnianska priehyba (1 003 m n. m.) oddeľuje Lomniansku dolinu (obec Lomná) a Zimnú dolinu (Or. Lesná). Vedie ním lesná asfaltová cesta.
  • sedlo Vasiľovská hoľa (1 109 m n. m.) oddeľuje Hruštínsku dolinu (obec Hruštín) a Zázrivskú dolinu (obec Zazrivá)

Vrcholy[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vrcholov v Oravskej Magure

Pohorie ma plynulý charakter hrebeňa s viacerými pomenovanými nízkymi vyvýšeninami (kótami), ktoré netvoria samostatné vrcholy. Aj preto je dôležité okrem nadmorskej výšky prihliadať na prominenciu a dominanciu vrcholu.

Vrcholy Oravskej Magury nad 1 000 m n. m. (prominencia nad 30 metrov a dominancia nad 3%)

# Vrchol Výška Dominancia Prominencia Kľúčové sedlo Materský vrchol Izolácia Ultra1000
1. Minčol 1 396 m 39,5% 550 m Jasenovská Pilsko 11,3 km Áno
2. Paráč 1 325 m 16,3% 216 m Vasiľovská hoľa Minčol 6,3 km Áno
3. Príslopec 1 258 m 3,3% 42 m sedielko medzi Paráčom a Príslopom Paráč 1,8 km
4. Budín 1 222 m 33,3% 407 m sedlo Príslop Minčol 12,9 km Áno
5. Javorinka 1 210 m 11,5% 140 m sedlo Hoľa Paráč 4,1 km Áno
6. Kykuľa 1 204 m 6,1% 74 m Lesnianska priehyba Paráč 0,8 km
7. Nový vrch 1 193 m 8,3% 99 m Krušetnická priehyba Paráč 1,3 km
8. Štíbeľ 1 167 m 14,2% 166 m Lomnianska priehyba Príslopec 2,6 km Áno
9. Magurka 1 107 m 10,3% 115 m sedlo pod Magurkou Budín 3 km Áno
10. Pálenica 1 095 m 4,4% 48 m pod Príporom Budín 2,8 km
11. Javorový vrch 1 076 m 10,2% 110 m sedlo pod Magurkou Budín 2,3 km Áno
12. Surový vrch 1 057 m 3,2% 34 m Lesnianska hoľa Kykuľa 0,5 km

Hole[upraviť | upraviť zdroj]

Krušetnická hoľa v roku 1950, v súčasnosti zalesnená

Jedinečným krajinným prvkom pohoria sú tzv. hole (horské pasienky), ktoré sa tu v hojnom počte nachádzajú. Dnes sú niektoré z nich kvôli svojmu jedinečnému fytogeografickému zloženiu chránené (územie európskeho významu – Natura 2000) a tam kde treba, sú predmetom aktívneho manažmentu ochrany. Predmetom ochrany sú tu kvetnaté vysokohorské a horské psicové porasty na silikátovom substráte. Pri Lomnianskej a Lesnianskej holi aj podhorské kosné lúky.

Menoslov jednotlivých holí (smer zo S na J):

  • Lomnianska hoľa (Natura 2000) – nachádza sa na JV svahoch Štíbeľa (1 167 m n. m.) v katastrálnom území obce Lomná a Or. Lesná.
  • Klinianska hoľa – nachádzala sa na západnej rázsoche Štíbeľa (1 167 m n. m.). Jej súčasný pokryv tvori súvislý mladý les.
  • Krušetnická hoľa – nachádzala sa na severnom svahu Nového vrchu (1 193 m n. m.). Jej súčasný pokryv tvori súvislý mladý les. (Krušetnická hoľa na historickej ortofotomape Archivované 2018-07-30 na Wayback Machine)
  • Lesnianska hoľa (Natura 2000) – nachádza sa v okolí a medzi vrchmi Kykuľa (1 204 m n. m.) a Surový vrch (1 057 m n. m.) v katastrálnom území obce Or. Lesná.
  • Hruštínska hoľa (Natura 2000) – nachádza sa na začiatku východnej rázsochy, vychádzajúcej z Príslopca (1 258 m n. m.) v katastrálnom území obce Lomná a Hruštín.
  • Bzinská hoľa – dnes už zväčša zalesnená hoľa, nachádzajúca sa na hlavnom hrebeni medzi Príslopcom a Vasiľovským sedlom.
  • Babinska hoľa – nachádza sa na hrebeni v podcelku Budín. Dnes je zachovaný hôľny charakter len v severnej časti, patriacej do katastra Babína.
  • Vasiľovská hoľa (Natura 2000) – nachádza sa v hrebeňovom okolí Vasiľovského sedla (1 109 m n. m.) v katastrálnom území obce Zázrivá a Hruštín.
  • Mokraďská hoľa – nachádza sa v strede hrebeňa podcelku Kubínska hoľa. Dnes je zachovaný hôľny charakter len v severnej časti.
  • Kubínska hoľa (Natura 2000, pod názvom pramene Hruštínky) – nachádza sa na východných svahoch Minčola (1 396 m n. m.) pozdĺž hlavného hrebeňa.

Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Celé pohorie patrí do povodia rieky Orava. Prakticky všetky severne orientované svahy pohoria odvodňuje jej hlavná zdrojnica Biela Orava, prameniaca na západných svahoch Paráča (1 325 m n. m.). Jej najväčšími prítokmi z pohoria od jej prameňa sú Nová rieka, Zimná Voda, Lomnica a Hruštínka. Južné orientované svahy odvodňujú krátke potoky, ktoré sa priamo vlievajú do Oravy. Najväčšími takýmto potokmi je Ráztoka a Zázrivka, ktorá odvodňuje južne svahy Paráča a cez časť Kysuckej vrchoviny a Malaj Fatry ústí do rieky Oravy v obci Párnica.

Významným krajinným prvkom pohoria sú močaristé zamokrené lúky (PR Dubovské lúky na západných svahoch Minčola), prechádzajúce až do vrchovísk (typ rašeliniska). V pohorí sa nachádzajú na plytkých zníženinách, v okolí pramenisk a v okolí horného toku Bielej Oravy. Sú zásobované povrchovými vodami a zrážkami. Zaujímavosťou je Puchmajerovej jazierko, nachádzajúce sa v pramennej oblasti Hruštínky, na severných svahoch Minčola (1 396 m n. m.). Okrem neho ďalším významnejším jazerným prvkom v pohorí je MVE Lomná a Oravská priehrada.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Severná časť podcelku Paráč je považovaná za najchladnejšiu osídlenú oblasť na Slovensku s ročným priemerom teploty 6 °C. Vo všetkých mesiacoch od apríla do januára sú najnižšie namerané teploty na Slovensku viazané na meteorologickú stanicu v Oravskej Lesnej (2. apríla 2013 – 17,3 °C; 15. mája 1954 – 8,8 °C; 2. júna 1977 – 5 °C; 13. júla 1968 – 1,4 °C; 23. augusta −4 °C; 29. septembra -7,8 °C; 28. októbra 1991 – 18,7 °C; 23. novembra 1988 – 28,6 °C; 25. decembra 1961 – 35,2 °C a 27. januára 1954 – 37,1 °C).

Utorok 16. januára 1968 o 10:15 spadla na juhozápadnom svahu Minčola v oblasti Kubínska hoľa lavína, ktorá zasypala 50 účastníkov stredoškolského lyžiarskeho zájazdu z Brna (6 mŕtvych). Lavína sa samovoľne uvolnila vo výške 1 320 m n. m. Hrúbka odtrhu bola 1,5 až 2,5 m, jeho šírka aj šírka nánosu 500 m. Lavínová dráha mala dĺžku 1 200 m s objemom snehu 300 tisíc m³.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-10-19]. Dostupné online.
  2. ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-10-19]. Dostupné online.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Atlas krajiny SR na geo.enviroportal.sk
  2. Definícia prominencie a súvisiacich pojmov na peaklist.org
  3. Mapový portál Slovenska na mapy.cz
  4. Mapový portál biomonitoringu
  5. Geoportál Natura 2000 na Slovensku
  6. Dokument o lavíne na Kubínskej holi na youtube.com
  7. Článok o lavíne v Oravskej Magure na hnonline.sk
  8. Teplotné rekordy na Slovensku
  9. Klimatické údaje na Slovensku na shmu.sk

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 49°17′59″S 19°21′27″V / 49,299785°S 19,357541°V / 49.299785; 19.357541

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Oravská_Magura&oldid=7834576“