Fiála

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Fiály na Chráme sv. Barbory v Kutnej Hore

Fiála je architektonický prvok uplatňujúci sa v gotickej architektúre. Ide o štíhly ihlan posádzaný krabmi a ukončený krížovou kyticou, umiestnený spravidla na vrcholoch pilierov oporného systému gotickej katedrály. Môže však byť použitý aj na dekoráciu iných prvkov, napríklad štítov budov, architektonického orámovania okien, portálov, ník na osadzovanie sôch, baldachýnov a podobne.

Fiála svojou vertikálou vyjadruje stredovekú túžbu po priblížení sa k nebu a k Bohu.[1] Z výtvarného hľadiska výrazne podtrhuje vertikalizmus gotických stavieb. Má však aj konštrukčný význam, lebo fiály svojou váhou aktívne spolupôsobia ako súčasť gotického oporného systému pri rozklade tlaku klenby.

Okrem architektúry sa fiály (rovnako ako ostatné gotické architektonické články) hojne uplatňovali aj pri dekoráciách truhlárskych (oltárne nástavce, stally ap.) či klenotníckych (monštrancie, relikviáre ap.) výrobkov.

V období neskorej gotiky tvorili fiály často, napríklad v nástavcoch oltárnych skríň, bohaté fiálové zrastence – fiálové veže. Vidno ich napríklad na hlavnom oltári Majstra Pavla z Levoče v chráme svätého Jakuba v Levoči, kde fiálový nástavec dosahuje výšku takmer desať metrov.

Detail portálu Starej radnice v Brne s krútenými fiálami, Anton Pilgram, 1510-1511

V období neskorej gotiky, na začiatku 16. storočia, došlo tiež v rámci rafinovanej formálnej hry s gotickými prvkami k ich deformácii, ohýbaniu, krúteniu, „zosýchaniu“, takže sa objavujú deformované fiály. Táto deformácia gotických prvkov vyjadruje relativizovanie stredovekých hodnôt a myšlienkový posun smerom k renesancii, alebo skôr manierizmu.

Deformované fiály sú často súčasťou spomínaných oltárnych nástavcov. Najvýraznejším príkladom tohoto deformovania fiál je však kamenný ozdobný nástavec portálu Starej radnice v Brne, ktorý vytvoril v rokoch 1510 - 1511 majster Anton Pilgram. Krajná z pätice fiál (zľava) je tu „prekrútená“ o 45 %, druhá a štvrtá fiála sú, hoci zdanlivo zhodné, tvorené mierne odlišným spôsobom, tretia (stredná) fiála je výrazne prehnutá a naklonená na ľavú stranu. Výrazne „prekrútený“ je tiež baldachýn z ktorého rastie štvrtá fiála. Prvá a piata fiála potom vyrastá z vyššie spomenutého fiáloveho zrastenca. Celý neskorogotický portál je tak výbornou ukážkou slohového rozkladu ku ktorému prišlo v období neskorej gotiky.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. E. Ullmann, Svět gotické katedrály. Praha 1987, str. 10, 20 aj.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • J. Herout, Slabikář návštěvníků památek. Praha 1978, str. 130
  • Ottův slovník naučný, heslo Fiála. Sv. 9, str. 157

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fiála na českej Wikipédii.