Monštrancia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Gotická monštráncia, 15. storočie, kláštor Belém, Lisabon, Portugalsko
Barokné slnkové ostensórium pre relikviu, Toulouse

Monštrancia (monstrare = ukázať) alebo ostenzórium je strieborná pozlátená nádoba alebo nádoba z ušľachtilého kovu, užívaná od stredoveku v rímsko-katolíckej liturgii na verejné vystavenie Oltárnej sviatosti.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Monštrancia pre hostie sa začala používať od počiatku 14. storočia. Pôvodne asi od 12. storočia slúžila na vystavenie relikvií svätých, a nazývala sa ostensórium.

Typy[upraviť | upraviť zdroj]

Základné typy sú dva:

  • architektonický - gotická konštrukcia v podobe gotického chrámu s vežičkami a skleneným valcom, užívaná od 14. do počiatku 17. storočia.
  • slnečný - baroková konštrukcia má lúčovú slnkovú svätožiaru.

Uprostred monštrancie je zasklená schránka, medzi sklom vložená zlatá lunula (polmesiačik), do ktorej sa vkladá konsekrovaná Hostia. Materiál: sviatočné nedeľné monštrancie sa vyrábali zo zlateného striebra so zlatou lunulou, niekedy sú posádzané drahokamami. Všedné monštrancie sú medené, mosadzné alebo bronzové, so sklenenými imitáciami drahokamov.

Používanie[upraviť | upraviť zdroj]

Monštrancia sa používa v rímsko-katolíckých chrámoch pri slávnostných príležitostiach, najmä pri celodennej poklone a procesiách. Kladie sa zvyčajne na oltár, alebo na nejaký podstavec kvôli lepšej viditeľnosti. Monštrancia sa nesie pri procesiách. Najznámejšie sú procesie na sviatok Božieho Tela a na slávnosť Vzkriesenia, večer na Bielu Sobotu.

Liturgické predpisy[upraviť | upraviť zdroj]

Vystavenie monštrancie na verejnú poklonu, alebo procesiu musí spĺňať relatívne prísne liturgické predpisy

  • Monštranciu smie vystaviť len diakon, kňaz, biskup, alebo oficiálny akolyta
  • Požehnávať s monštranciou smie len diakon, kňaz a biskup a musí k tomu použiť vélum
  • Pred požehnaním sa spieva liturgická pieseň Tantum Ergo Sacramentum (Ctíme túto Sviatosť slávnu)
  • Pri vystavení monštrancie sa táto musí trojmo okiadzať
  • Počas požehávania s monštranciou zvonia zvonce, alebo klepáče

Ikonografia[upraviť | upraviť zdroj]

Vo výtvarnom umení je monštrancia atribútom svätej Kláry aj svätého Norberta.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • BRAUN Joseph: Das liturgisches Altargerät in seinem Sinn und seines Entwicklung. München 1932, s. 384-411.
  • STEHLÍKOVÁ Dana: Encyklopedie zlatnictví, stříbrnictví a klenotnictví. Libri Praha 2003, s. 314-315; ISBN 80–85983–90–7
  • TORANOVÁ, Eva. Zlatníctvo na Slovensku. 2. preprac. a rozš. vyd. Bratislava : Tatran, 1983. 271 s. (Umenie na Slovensku; zv. 6.)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Monštrancia