Necpaly (okres Martin)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°58′00″S 18°58′00″V / 48.966667°S 18.966667°V / 48.966667; 18.966667
Necpaly
obec
Necpaly pohľad z juhu.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Martin
Región Turiec
Nadmorská výška 510 m n. m.
Súradnice 48°58′00″S 18°58′00″V / 48.966667°S 18.966667°V / 48.966667; 18.966667
Rozloha 42,17 km² (4 217 ha) [1]
Obyvateľstvo 883 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 20,94 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1282
Starosta Peter Majko[3] (nezávislý)
PSČ 038 12
ŠÚJ 512478
EČV MT
Tel. predvoľba +421-43
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Necpaly
č. 168
038 12 Necpaly
E-mailová adresa necpaly@gaya.sk
Telefón +421-43-429 61 00
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Necpaly
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.necpaly.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Necpalyobec na Slovensku ležiaca v Žilinskom kraji, v bývalej Turčianskej župe.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Necpaly sa nachádzajú na úpätí Veľkej Fatry vo východnej časti Turčianskej kotliny vo vzdialenosti asi 12 km na juhovýchod od Martina.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Obcou preteká Necpalský potok, ktorý sa vlieva do Belianskeho potoka a následne do Turca. V Necpalskej doline sa nachádza viacero prameňov pitnej vody, časť z nich zásobuje okrem Necpál aj Martin.

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Erb[upraviť | upraviť zdroj]

Erb obce tvorí strieborná (biela) figúra svätého Ladislava s halapartňou na modrom pozadí so štyrmi zlatými písmenami SLRV S(anctus) L(adislaus) R(ex) V(ngariæ) (svätý Ladislav kráľ Uhorska).

Vlajka[upraviť | upraviť zdroj]

Pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej (1/7), bielej (1/7), modrej (3/7), bielej (1/7) a žltej (l/7). Vlajka má pomer strán 2:3 a končená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Pečať[upraviť | upraviť zdroj]

Je okrúhla, uprostred s erbom obce a kruhopisom OBEC NECPALY.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Usudzujúc podľa archeologických nálezov v širšom okolí Necpál sa dá predpokladať, že táto časť Turca bola osídlená už v dobe bronzovej.

Pôvod názvu Necpaly nie je celkom jasný. Slovenskí aj maďarskí historici sa zhodujú v tom, že názov považujú za slovanský/slovenský. Nie je vylúčené, že meno pochádza od prídavného mena páliť, žiariť. Necpaly sú jednou z ôsmich obcí, ktoré majú svoj náprotivok na hornej Nitre. Tieto Necpaly sú v súčasnosti časťou Prievidze.

Prvá nepriama písomná zmienka o Necpaloch je z roku 1269, keď sa spomíná Pavol z Necpál (Paulus de Nazpal), ktorý bol jedným zo splnomocnencov zvolenského župana Michala pre vyriešenie majetkových sporov medzi obyvateľmi Sklabine a bratmi Dražkom a Vavrincom z Dražkoviec. Priamo sa spomínajú v roku 1282 v listine, ktorou sa nanovo vyznačili staré hranice medzi Necpalmi a Belou.

V roku 1287 uhorský kráľ Ladislav IV. daroval Necpaly Jánovi a Blažejovi, Marchankovim synom. Tento rod, ktorý sa začal označovať ako rod Necpálskych, vlastnil Necpaly až do roku do roku 1479, keď Blažejom Necpalským rod Necpalských vymiera po meči.

Koniec 15. a začiatok 16. storočia je poznačený spormi o majetky Necpalských, ktoré okrem Necpál zahŕňali napríklad aj Blatnický hrad, ale aj majetky mimo Turca. Z týchto sporov nakoniec vyšiel víťazne rod Justh. Tento rod vlastnil Necpaly až do konca 19. storočia.

V období reformácie Justhovci, tak ako aj väčšina šľachty v Turci, prijali Augsburgské vyznanie viery. Podľa princípu Cuius regio, eius religio (koho zem, toho náboženstvo) evanjelickú vieru prijala aj väčšina obyvateľov Necpál. V období protireformácie boli Necpaly tzv. artikulárnou obcou t. j. smel tu byť postavený drevený evanjelický kostol.

Justhovci podporovali aj vzdelanosť. Od roku 1592 tu pôsobila latinská vyššia škola, známa pod názvom Nationale institutum hungaricum. V roku 1834 bola preložená do Martina, kde po krátkom čase zanikla.

Koncom 19. storočia sa Justhovci dostávajú na pokraj bankrotu a postupne strácajú majetky v Necpaloch. Hospodársky najsilnejšou rodinou v Necpaloch sa stávajú Franklinovci. Prvým členom tejto rodiny bol Benjamín Franklin, nemanželský syn Dionýza Justha.

V 18. a 19. storočí boli Necpaly hospodársky pomerne rozvinuté. Bola tu papiereň, pivovar a viacero mlynov. Papiereň a pivovar boli zrušené koncom 19. storočia. Mlynárstvo prežilo až do 20. storočia, zaniklo až znárodnením po nástupe komunizmu. V medzivojnovom období bola dedina elektrifikovaná. Elektrinu produkovala malá vodná elektráreň.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Renesančný kaštieľ na námestí
Justhovský kaštieľ na námestí
(bývalý detský domov)
Justhovský kaštieľ
(na dolnom konci)
Franklinovský (matičiarsky) kaštieľ

Kostoly[upraviť | upraviť zdroj]

Rímskokatolícky kostol sv. Ladislava[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Kostol svätého Ladislava (Necpaly)

Ranogotický kostol z polovice 13. storočia. Okrem krásnej polohy na návrší nad obcou, najvzácnejšou pamiatkou sú zachované fresky v sanktuáriu, ako aj na povale kostola.

Evanjelický kostol[upraviť | upraviť zdroj]

Postavený v roku 1840. V tomto kostole sa nachádza vzácny oltár z roku 1611 Speculum Iustificationis, ktorý objednal palatín Juraj Thurzo pre kaplnku Oravského hradu, v roku 1752 bol prenesený do artikulárneho kostolu v Necpaloch. V rokoch 20032006 prebehla komplexná reštaurácia oltáru.

Kaštiele[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádzajú sa tu štyri kaštiele, z toho tri v havarijnom stave. Ani jeden z nich nie je prístupný verejnosti.

Renesančný kaštieľ[upraviť | upraviť zdroj]

Dlho bol v literatúre uvádzaný ako najstarší kaštieľ v Necpaloch so stredovekým jadrom. Nad portálom je chronostikon s nápisom Erexit Ope Dei CharæPoseritti A.I.D.N. AD 1673 Iuly 10. Monogram A.I.D.N. označuje staviteľa A(ndrej) I(usth) D(e) N(eczpal). Rok 1673 sa zvykol interpretovať ako rok dokončenia prestavby. Podľa najnovšieho architektonicko-historického výskumu sa jedná ale o rok výstavby a nebolo nájdené žiadne staršie jadro.[4]

Charakteristické sú dve veže na jeho južnom priečelí. Vchod je situovaný zboku (z východnej strany). Nad vchodom sa nachádza arkier s renesančnou štítkovou atikou.

V 19. storočí prešiel do rúk rodiny Franklinovcov. Posledných približne 100 rokov je neobývaný a asi do druhej tretiny 20. storočia bol využívaný ako sklad obilia. Po roku 1989 bol vrátený pôvodným majiteľom. V 90. rokoch 20. storočia bola opravená strecha.

V evidencii národných kultúrnych pamiatok na Slovensku je ako zaužívaný názov uvádzané označenie Justhovský k ,Franklinovský k.[5]

Franklinovský (matičiarsky) kaštieľ[upraviť | upraviť zdroj]

Kaštieľ sa nachádza na hornom konci obce. Obývala ho Franklinovská rodina. Kaštieľ bol obývaný asi do polovice sedemdesiatych rokov 20. storočia. V súčasnosti je vo vlastníctve Matice slovenskej. V evidencii národných kultúrnych pamiatok na Slovensku je ako zaužívaný názov uvádzané označenie Matičiarsky kaštieľ.[6]

Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pamätník SNP na námestí
  • Pamätník Jurajovi Lahnerovi umiestnený v parku pri dolnom justhovskom kastieli.

Parky[upraviť | upraviť zdroj]

Anglický park pri dolnom justhovskom kaštieli, v súčasnosti nie je prístupný verejnosti.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá slovenská obecná vodná elektráreň z roku 2007

19. júla 2007 bola v obci spustená prvá malá obecná vodná elektráreň. Vodu z Necpalského potoka privádza 160 metrový drevený náhon. Stavba, okrem produkcie elektrickej energie svojím vzhľadom a umiestnením pripomína aj mlynársku tradíciu obce. Inštalovaný výkon elektrárne je 37 kilowattov, ročná plánovaná produkcia je 160 000 kilowatthodín.[7]

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.
  4. ZVEDELOVÁ, Kristína. Charakteristika novovekých sídel strednej šľachty v Turci na príklade stavieb rodu Justh z Necpál. In:  Zemianstvo na Slovensku v novoveku : Zborník prác z interdisciplinárnej konferencie, ktorá sa konala 8.-10. júna 2009 v Martine. Ed. Miloš Kovačka, Eva Augustínová, Maroš Mačuha. Martin : Slovenská národná knižnica, 2010. 414 s. (Studia historico-bibliographica Turociensia; zv. 1.) [Cit. 2012-09-24]. Dostupné online. ISBN 978-80-89301-56-0. Časť II. Duchovná a hmotná kultúra, s. 299 - 332.
  5. Register nehnuteľných NKP - Pamiatkový objekt - podrobnosti 24. september 2012
  6. Register nehnuteľných NKP - Pamiatkový objekt - podrobnosti 27. september 2012
  7. V Necpaloch dnes dali do prevádzky prototyp obecnej vodnej elektrárne [online]. Petit Press, 19. 7. 2007 19:36, [cit. 2012-09-27]. Dostupné online.