Pravek

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Pravek alebo prehistória (predhistória) alebo preddejinná doba je prvá a najdlhšia etapa ľudských dejín.

Niekedy sa rozlišujú pojmy:

  • pravek: končí vznikom štátov (v marxizme so začiatkom „triednej spoločnosti“) na danom území resp. so začiatkom staroveku/stredoveku
  • prehistória (preddejinná doba): končí so začiatkom bohatých písomných správ alebo začiatkom akýchkoľvek písomných správ (v prvom prípade zahŕňa aj tzv. protohistóriu)

Vedecky skúma pravek napríklad prehistória a prehistorická archeológia.

Časové vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]

Začína sa vznikom/prvými nálezmi človeka (okolo 2,6/2,5 miliónov rokov pred Kr., v Európe - okrem Gruzínska - sa nálezy začínajú až okolo 1,2 milióna rokov pred Kr.).

Končí sa podľa rôznych zdrojov:

Vznik prvých štátov (na Prednom Východe aj na Slovensku) je takmer identický so začiatkom histórie v užšom zmysle, teda obdobia dejín, ktoré je už bohato zachytené písomnými prameňmi.

V egejskej oblasti sa niekedy zvykne ako koniec praveku udávať rok 500 pred Kr., v časti strednej Európy južne od Slovenska okolo začiatku n. l. (začlenenie do Rímskej ríše) a podobne.

Delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Historicko-archeologické delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Eneolitom začína tzv. obdobie kovov (ako opak vlastnej kamennej doby).

Vo vyspelejších oblastiach (Mezopotámia, Egypt, Čína a podobne) končí pravek už neolitom alebo eneolitom, či už z toho dôvodu, že vznikli štáty alebo jednoducho z dôvodov odlišného tradičného delenia.

Laténska doba až doba sťahovania národov sú (napríklad) na Slovensku tzv. protohistorické obdobie (ktoré sa, ako bolo vyššie spomenuté, do praveku niekedy už nezaraďuje).

Ekonomické delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Z ekonomického hľadiska pravek delíme na:

Geologické delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Z geologického hľadiska pravek spadá do období:

Pozri aj chronostratigrafická tabuľka.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Pravek je v podstate dejinné obdobie ľudstva, o ktorom nie sú zachované písomné správy, iba doklady ľudskej existencie (kosti) a činnosti (napr. nástroje, náradie, zbrane, šperky), súhrnne označované ako archeologické pramene.

Jadrom štúdia praveku, najmä paleolitu, je vznik a vývoj človeka - pozri pod antropogenéza. Orientačne možno povedať, že druh človek sa prvý raz objavuje v oblasti Starého sveta (Európa, Ázia, Afrika), potom v Amerike a Austrálii (veľmi zhruba 10 000 pred Kr.).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]