Pleistocén

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pleistocén
Zaradenie
Epocha neogénu
← pliocén holocén →
Časové rozpätie pleistocénu
(v miliónoch rokov)
Začiatok 2,588 (± 0,005)
Koniec 0,0117 (± 0,000099)
Trvanie 2,5763
Pozri aj portál Vedy o Zemi

Pleistocén (iné názvy: staršie štvrtohory, plistocén, zast. dilúvium) je útvar kenozoika, spodná časť kvartéru, významné obdobie striedania ľadových a medziľadových dôb.

Postavenie v systéme a hranice[upraviť | upraviť zdroj]

Názov pleistocén zaviedol r. 1836 Charles Lyell. Pojem dilúvium zaviedol r. 1823 W. Buckmann.

V starších systémoch bol definovaný tak, že sa začal pred 1,806 miliónmi rokov[1] a skončil pred 10 000 rokmi[2] resp. 11 800 rokmi[3]. Neskôr bola dolná hranica pleistocénu krátky čas sporná a v roku 2009 Medzinárodná komisia pre stratigrafiu rozhodla, že dolnú hranicu presunie na začiatok štvrtohornej ľadovej doby, t. j. začiatok pleistocénu je pred 2,588 miliónmi rokov[4]. K pleistocénu bol pridaný stupeň gelas, pôvodne vrchná časť pliocénu.

S týmto novo definovaným začiatkom v systéme Medzinárodnej komisie pre stratigrafiu splýva dolná hranica pleistocénu s dolnou hranicou kvartéru a s dolnou hranicou (štvrtohornej) ľadovej doby.

Delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Terciér sa člení podľa platnej stratigrafickej škály (ICS 2009)[4] takto:

Stupeň Podstupeň Začiatok (v mil. rokov)
Pleistocén Vrchný pleistocén 0,126 +/− 0,005
Stredný pleistocén (jonian) 0,781 +/− 0,005
Spodný pleistocén (kalabr) 1,806 +/− 0,005
Gelas 2,588 +/− 0,005

Americká geologická asociácia od roku 2009 člení pleistocén inak, a to len na:

  • kalabr (t. j. pleistocén podľa starej definície)
  • gelas

Spodná hranica hranica je rovnako ako pri súčasnej tabuľke ICS 2009 na hranici 2,588 mil. rokov[5].

Na severnej pologuli sa väčšinou pri regionálnom výskume používa členenie na glaciály a interglaciály podľa alínskeho alebo nordického systému. Podrobnejšie pozri tabuľku v článku ľadová doba (časť štvrtohôr).

Charakteristika (pre definíciu s dolnou hranicou 1,806)[upraviť | upraviť zdroj]

Ako rozhodujúci činiteľ, všestranne ovplyvňujúci faunu, flóru, podnebie, morfológiu povrchu a i. vystupuje štvrtohorné zaľadnenie.

V pleistocéne vyhynuli obrovské cicavce a dokončila sa evolúcia moderného človeka (homo sapiens). Z druhov rodu človek v pleistocéne žili Homo sapiens, neandertálec, Homo heidelbergensis, Homo erectus a Homo antecessor

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Michalík, J. a kolektív, 2007: Stratigrafická príručka. Veda, Bratislava, 168 s.
  2. Andrusov, D., Samuel, O., 1985: Stratigarfický slovník Západných Karpát 2. L - Z. Geologický ústav Dionýza Štúra. Bratislava, s. 141
  3. International Commission on Stratigraphy. International stratigraphic chart 2008 [online]. [Cit. 2009-08-01]. Dostupné online.
  4. a b International Commission on Stratigraphy. Ratification of the definition of the base of Quaternary System/Period (and top of the Neogene System/Period), and redefinition of the base of the Pleistocene Series/Epoch (and top of the Pliocene Series/Epoch). [online]. [Cit. 2009-08-02]. Dostupné online.
  5. Walker, J.D., Geissman, J.W., 2009: 2009 GSA Geologic Time Scale. GSA Today, s. 60 – 61

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]