Rímska doba
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Rímska doba alebo lingvisticky nesprávne doba rímska je časový úsek prvých štyroch storočí po Kr. v krajinách strednej a severnej Európy, ktoré neboli priamo súčasťou Rímskej ríše. Niekedy sa používa termín doba rímskeho cisárstva, a to aj pre oblasti, ktoré Rimania prechodne vojensky obsadili (napr. Slovensko).
Po rímskej dobe nasleduje doba sťahovania národov.
Slovensko [upraviť]
Periodizácia na Slovensku:
- stará rímska doba (prelom letopočtu/6/10 po Kr. – 180) – niekedy sa z nej vyčleňuje Obdobie markomanských vojen (166 – 180) ako tretie obdobie rímskej doby
- mladá rímska doba (180 – 375/380)
Na Slovensku v rímskej dobe sídlili (nie vždy počas celého obdobia):
- rímsko-provinciálna kultúra, Rimania
- Kvádi, Svébi, rímsko-barbarské kultúry
- lipická kultúra, Dákovia, (spočiatku)
- púchovská kultúra, Kelti (spočiatku)
- skupina Kostolná-Sládkovičovo-Zohor, skupina Očkov-Stráže-Pobedim
- przeworská kultúra (=Slovania??)
- stupeň Blažice-Ostrovany, Vandali
- Severokarpatská skupina, Sarmati (ku koncu)
V tomto období vzniklo aj Vanniovo kráľovstvo.
