Sučany

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°06′10″S 18°59′38″V / 49.102778°S 18.993889°V / 49.102778; 18.993889
Sučany
obec
Sučany.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Martin
Región Turiec
Rieka Váh
Nadmorská výška 392 m n. m.
Súradnice 49°06′10″S 18°59′38″V / 49.102778°S 18.993889°V / 49.102778; 18.993889
Rozloha 33,26 km² (3 326 ha) [1]
Obyvateľstvo 4 660 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 140,11 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1258
Starosta JUDr. Jozef Petráš CSc.[3] (SMER)
PSČ 038 52
ŠÚJ 512648
EČV MT
Tel. predvoľba +421-43
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Sučany
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.sucany.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Sučany je obec na Slovensku v okrese Martin. Leží v údolí rieky Váh, asi 5 km severovýchodne od Martina.

Dejiny[4][upraviť | upraviť zdroj]

Na území dnešnej obce sa ľud lužickej kultúry usadil v mladšej dobe bronzovej (1300-700 pred Kr.). V lokalite Hradiská a Skala sa našli najstaršie dôkazy osídlenia, dokazujúce obdobie i vyspelosť ľudí. Podľa nálezov bola na Skalke pravdepodobne významná obchodná osada. Len o niekoľko storočí mladšie sú nálezy ľudu púchovskej kultúry, ktorý obýval staršie hradiská. Strategickú polohu na dôležitej ceste popri Váhu a čulý obchodný styk dokladajú i nálezy mincí z rímskeho obdobia. Postupnému obsadzovaniu územia Slovanmi neodolali ani tunajšie hradiská, ktoré obsadili priami predkovia dnešných obyvateľov Turca.

V období formovania Uhorska (11. stor.) opustili obyvatelia opevnené hradiská a začali si stavať obydlia pozdĺž potoka, neďaleko dôležitého brodu cez Váh. Najstaršia písomná zmienka o osade pochádza z roku 1264, kedy patrila do kráľovského majetku, hoci cirkevná kronika spomína miestnu farnosť pri kaplnke svätej Žofie už v roku 1115. Koncom 13. storočia bol v Sučanoch postavený nový kostol, ktorý až do 18. storočia obklopoval cintorín. V tom čase vzniklo aj sučianske panstvo, ktoré malo sídlo na Sučianskom hrade a ktorý vlastnil Miko, syn Detricha, predok rodu Balašovcov. Mestské výsady získali Sučany od kráľa Ľudovíta I. okolo roku 1350, čím ešte viac vzrástol ich význam ako obchodného, remeselníckeho aj kultúrneho centra dolného Turca. Tu sa konali súdy, týždenné trhy, jarmoky, vyberalo mýto a neskôr tu vznikli soľné sklady. Mestečko malo tiež právo meča, no smelo tiež variť pivo a páliť pálenku.

V roku 1442 panstvo získal Juraj Turzo, no onedlho sa Sučian zmocnil Pongrác zo Sv. Mikuláša, ktorý tu dal vybudovať opevnenie a hrádok v obci. Hrad bol spustnutý a sídlom panstva sa stalo nový, pohodlnejší hrádok. Rýchle striedanie majiteľov ukončila až darovacia listina kráľa Ferdinand I. z roku 1541, ktorou panstvo získal Vavrinec Nyáry, ktorého potomkovia vlastnili Sučany až do konca feudalizmu v roku 1848. V 16. storočí sa Nyáryovci stali protestantmi a v roku 1570 sa spomína aj miestna škola. Začiatkom 17. storočia začali vznikať prvé remeselnícke cechy, ktoré podporovali obchod a zásobovali široké okolie. V roku 1770 malo mestečko 154 zdanených domácností a v tomto období do Sučian prišli prví Židia, ktorí čoskoro ovládli všetok miestny obchod. V roku 1820 bola v obci vybudovaná synagóga, krátko nato pribudla židovská škola a náboženská obec.

Na konci stredoveku tvoril centrum mestečka rínok (dnešné námestie SNP) s kostolom, radnicou, mýtnou stanicou, soľným skladom a pranierom. V prvej polovici 18. storočia si grófi vybudovali nový kaštieľ, ktorý nahradil staršiu kúriu z 15. storočia. V roku 1773 si evanjelici postavili na rínku kostol a v tomto období začali v mestečku vyrastať aj prvé murované domy.

17. januára 1849 sa v meste konalo ľudové zhromaždenie, na ktorom vystúpili Jozef Miloslav Hurban, Ľudovít Štúr a sučiansky rodák Ďurko Langsfeld. Po revolučných rokoch a následných zmenách sa postavenie Sučian v regióne začalo zhoršovať a postupne nadobudli dedinský ráz, hoci so strediskovým charakterom. Prvú lekáreň tu otvorili už v roku 1863, o tri roky neskôr bol zriadený lekársky obvod a v roku 1868 pribudol poštový úrad. Obrovským impulzom pre rozvoj priemyslu a obchodu znamenalo otvorenie Košicko-bohumínskej železnice v decembri 1871 a už v roku 1887 tu založili tehelňu, o rok neskôr likérku s octárňou a v roku 1894 parnú pílu. V prvej svetovej vojne narastala chudoba a v bojoch zahynulo 50 miestnych rodákov. V bojoch za vznik ČSR zahynuli v légiách ďalší traja obyvatelia.

Vznikom republiky sa začal obnovovať miestny priemysel; bola zmodernizovaná tehelňa, v roku 1925 bola pri Váhu vybudovaná malá elektráreň a v roku 1937 sa začal budovať závod Explózia. Obyvatelia pracovali okrem domácich aj v martinských a vrútockých podnikoch. Rovnako nastal rozvoj kultúry a spolkov, vznikli ochotnícky divadelný krúžok, Živena, Červený kríž, športový a turistický klub a kino. Fungovala tu základná aj dvojročná ľudová hospodárska škola aj meštianska škola, pri ktorej postupne vznikli nadstavbové kurzy, učňovská škola a ľudová knižnica. Reštrikcie a násilie gardistov na miestnom obyvateľstve v predvojnovom období vyvrcholili 25. apríla 1939 do masívnej demonštrácie. Zo Sučian bolo v roku 1942 odvlečených 24 židovských rodín a ich majetok bol odpredaný. Miestni obyvatelia sa už od roku 1943 angažovalo v partizánskom hnutí, na čo doplatilo 80 mužov, ktorých odvliekli do Nemecka a ďalších 113, ktorí v povstaní zahynulo.

Po oslobodení vzniklo na okraji obce niekoľko veľkých podnikov - tehelňa, výrobňa prefabrikátov Prefa, rašelinové závody, rozvodňa a veľká elektráreň a prevádzka drevárskych remeselníkov. Boli vybudované nové sídliská, hlavná cesta, telefónna ústredňa, vodovod a nové športoviská so športovým domom, čím sa opäť posilnil charakter spádovej obce s možnosťou práce pre široké okolie.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ranogotický rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie z poslednej štvrtiny 13. storočia, po požiari roku 1774 zbarokizovaný a viackrát renovovaný. Rokokový hlavný oltár pochádza z polovice 18. storočia.
  • Evanjelický kostol.
  • Pranier pochádza z roku 1830. Okrúhly stĺp s kovaním v hornej tretine.
  • Rodný dom Ďurka Langsfelda (1825 – 1849), slovenského dobrovoľníka z meruôsmeho roku, popraveného za účasť v revolúcii 1848 – 49.[5]

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Dôležité firmy[upraviť | upraviť zdroj]

V Sučanoch má sídlo a výrobňu producent betónových, železobetónových, predpätých a priestorových stavebných prefabrikátov Prefa a. s.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Je tu základná škola SNP, ktorá má vyše 40 rokov.

Známe je Gymnázium bilingválne anglicko-slovenské, ktoré má na Slovensku veľké renomé. V roku 2006 sa jeho vonkajšia vizuálna stránka zmenila na nepoznanie. Pristavilo sa jedno poschodie a rozšírila telocvičňa.

Zdravotníctvo[upraviť | upraviť zdroj]

V Sučanoch sa nachádza psychiatrická liečebňa.

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Česko Fulnek, Česko

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. JUDr. Jozef Petráš CSc. je v zozname. Dostupné online.
  4. História obce
  5. MILAN FABIAN A KOLEKTÍV. Turiec. Martin : Osveta n. p., 1977. ISBN 70-065-77. Kapitola Národohistorické a umelecké pamiatky Turca.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]