Bjørnstjerne Bjørnson
| Bjørnstjerne Bjørnson | |
|---|---|
 nórsky prozaik, dramatik, básnik a publicista, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru |
|
|
|
|
| Narodenie | 8. december 1832 Kvikne, Nórsko |
| Úmrtie | 26. apríl 1910 Paríž, Francúzsko |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Bjørnstjerne Martinius Bjørnson (* 8. december 1832, Kvikne – † 26. apríl 1910, Paríž) bol nórsky prozaik, dramatik, básnik a publicista, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru za rok 1903. Bojovník za národnú nezávisloť Nórska, za slobodu malých a utláčaných národov, zástanca Slovákov.
Bjørnstjerne, Henrik Ibsen, Alexander Kielland a Jonas Lie sú známy ako "štyria veľkí" nórskej literatúry 19. storočia.
Obsah |
[upraviť] Život
Narodil sa v rodine pastora. Študoval na univerzite v Kristianii (dnes Oslo). Po štúdiách začal pracovať ako novinár. Venoval sa najmä divadelnej a literárnej kritike. V rokoch 1857-1859 pracoval v divadle v Bergene. V nasledujúcich rokoch (1860-1863) cestoval po Európe. Roku 1865 sa stal riaditeľom divadla v Kristianii, kde pôsobil do roku 1867. Od roku 1873 žil v Nemecku, Taliansku, roku 1880 odišiel do USA. Roku 1882 sa usadil v Aulestade.
Bojoval za oslobodenie Nórov spod švédskej nadvlády. Venoval pozornosť obrane utláčaných európskych národov: Fínov, Poliakov v Rusku, Rumunov, ale najmä Slovákov.
[upraviť] Polemika s uhorským ministrom školstva Albertom Apponyim
V máji r. 1907 dr. Eduard Lederer, český židovský právnik a publicista z Jindřichovho Hradca povzbudený Bjørnsonovými postojmi vo veci poľského útlaku haličských Ukrajincov napísal majstrovi obsiahly list o tragickej situácii Slovákov v Uhorsku. List, ktorý podpísali Adolf Heyduk i Karel Kálal vzbudil Bjørnsonov záujem a rozprúdila sa živá korešpondencia, Lederer niekoľkokrát navštívil Bjørnsona. Na základe týchto informácií Bjørnson koncom augusta 1907 napísal článok "Mier a priatelia mieru", ktorý v septembri 1907 uverejnil súčasne v časopisoch v Paríži, Mníchove, Ríme, Kodani a Kristianii. Útoky proti uhorskej školskej politike a grófovi Apponyimu zneli v rámci širšej vízie o budúcom usporiadaní Európy:
- "...by sme predsa len mali pochopiť, že dôjde aj k zjednoteniu Slovanov. Mohutné mladé Rusko možno o desať či dvadsať rokov dokončí svoju revolúciu a potom sa dožijeme jednoty slovanských národov, ktoré bude možno siahať až po západné hranice Čiech..."
V dňoch 9.-14. septembra 1907 sa mal v Mníchove konať mierový kongres, do predsedníctva ktorého boli pozvaní Bjørnson aj Apponyi. Bjornson adresoval prezidentovi kongresu Quiddovi výzvu, ktorou sa snažil zabrániť účasti Apponyiho:
- "Vysokovážený pane, pokladám si za veľkú česť byť pozvaný do takého vznešeného zhromaždenia, najmä ked pozvanie dostávam od Vás. To mi však nemôže zabrániť, aby som proti členom mierového kongresu neadresoval taký silný útok, že nemôže byť silnejší. Tí páni, ktorí tam vystupujú ako apoštolovia mieru, utláčajú a trýznia doma podrobené národy, alebo nečinne prizerajú, keď tak robia iní. Ak nechcú zo všetkých síl potlačiť vojnovú morálku, je boj proti vojne márny. A ak nechcú začať sami u seba, ale chceli by možno nájsť mučeníkov pre ideu, v tom prípade nie je potrebné, aby sa na medzinárodných zhromaždeniach dávali oslavovať ako apoštolovia mieru. Keby sa napríklad na kongrese objavil ako volený predstaviteľ svojho národa gróf Albert Apponyi — ktorý je teraz v Uhorsku ministrom školstva a ako taký je ohavným utláčateľom Slovanov — a ja som bol tiež prítomný, vynaložil by som všetko úsilie a neprestal by som, pokým by neopustil sálu."
Jeho snaha však nebola úspešná a na konferenciu nakoniec necestoval on. Profesor Quidde list kongresu neprečítal, bol však nedopatrením uverejnený spolu s ostatnými kongresovými materiálmi a vyvolal búrlivé a rozporuplné reakcie. Kongres sa Apponyimu oficiálne ospravedlnil.
Po udalostiach v Černovej (27. október 1907) protestoval Bjørnson proti maďarizácii podmanených národností v Uhorsku. Jeho postoje mali veľký ohlas u Slovákov.
[upraviť] Tvorba
Písal dramatické a prozaické diela s histrorickou tematikou, ktoré mali povzbudiť národne povedomie Nórov. Venoval pozornosť aj prostrediu nórskeho sedliactva. Vo svojej tvorbe sa venoval aktuálnym problémom svojej doby, bol kritikom morálky meštianskej spoločnosti. Jeho báseň Ja, vi elsker dette landet sa stala nórskou štátnou hymnou.
V roku 1903 získal Nobelovu cenu za literatúru „… ako prejav uznania za jeho ušľachtilú, veľkolepú a mnohostrannú literárnu tvorbu, ktorá sa vždy vyznačovala aj sviežosťou inšpirácie, aj vzácnou čistotou ducha.“ (citácia z odôvodnenia Švédskej akadémie).
[upraviť] Dielo
- Synnøve Solbakken (1857)
- Mellem Slagene (Medzi bitkami) (1857)
- En glad gut (Veselý chlapec) (1860)
- Kong Sverre (Kráľ Sverre) (1861)
- Sigurd Slembe (1862)
- Maria Stuart I Skotland (Mária Stuartová Škótska) (1863)
- De Nygifte (Mladomanželia) (1865)
- Fiskerjenten (Rybárske dievča) (1868)
- Arnljot Gelline (1870)
- Digte og sange (Básne a piesne) (1870)
- Sigurd Jorsalfar (1872)
- Brudeslaatten (Svadobný pochod) (1872)
- Redaktøren (Redaktor) (1875)
- En fallit (Úpadok) (1875)
- Kongen (Kráľ) (1877)
- Magnhild (1877)
- Kaptejn Mansana (Kapitán Mansana) (1879)
- Leonarda (1879)
- Det nye System (Nový systém)(1879)
- En handske (Rukavička) (1883)
- Det flager i Byen og paa Havnen (Zástavy nad mestom a prístavom)(1884)
- Geografi og Kærlighed (Zemepis a láska) (1885)
- Paa Guds Veje (Po božích cestách) (1889)
- Fred (Mier) (1891)
- Nye fortällinger (Nové poviedky) (1894)
- Lyset (Svetlo) (1895)
- Paul Lange og Tora Parsberg (Paul Lange a Tora Parsbergová) (1898)
- Laboremus (1901)
- På Storhove (1902)
- Daglannet (1904)
[upraviť] Dielo Bjørnstjerne Bjørnsona v slovenskom preklade
- Arne, básne a polemiky (preložili Katarína Motyková a Milan Richter), Dunajská Lužná, MilaniuM 2007
- Česť a chvála večnej jari života (preložili Milan Žitný a Jana Rakšányiová), Bratislava, Print-servis 1998
- Synnoöve zo Solbakkenu (preložil Ladislav Obuch, verše prebásnil Viliam Turčány), Bratislava, SVKL 1980
- Rybárča, Bratislava, Mladé letá 1967
- Sedliacke poviedky
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bjørnstjerne Bjørnson
[upraviť] Externé odkazy
