Bjørnstjerne Bjørnson

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bjørnstjerne Bjørnson
Bjørnstjerne Bjørnson
nórsky prozaik, dramatik, básnik a publicista, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru

Narodenie 8. december 1832
Kvikne, Nórsko
Úmrtie 26. apríl 1910 (77 rokov)
Paríž, Francúzsko
Nositeľ Nobelovej ceny

Bjørnstjerne Martinius Bjørnson (* 8. december 1832, Kvikne – † 26. apríl 1910, Paríž) bol nórsky prozaik, dramatik, básnik a publicista, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru za rok 1903. Bojovník za národnú nezávislosť Nórska, za slobodu malých a utláčaných národov, zástanca Slovákov.

Bjørnstjerne, Henrik Ibsen, Alexander Kielland a Jonas Lie sú známy ako "štyria veľkí" nórskej literatúry 19. storočia.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v rodine pastora na fare Bjørgan v dedine Kvikne, ktorá v roku 1966 zanikla. Študoval na univerzite v Kristianii (dnes Oslo). Po štúdiách začal pracovať ako novinár. Venoval sa najmä divadelnej a literárnej kritike. V rokoch 1857-1859 pracoval v divadle Den Nationale Scene v Bergene. V nasledujúcich rokoch (1860-1863) cestoval po Európe. Roku 1865 sa stal riaditeľom divadla v Kristianii, kde pôsobil do roku 1867. Od roku 1873 žil v Nemecku, Taliansku, roku 1880 odišiel do USA. Roku 1882 sa usadil v Aulestade.

Bojoval za oslobodenie Nórov spod švédskej nadvlády. Venoval pozornosť obrane utláčaných európskych národov: Fínov, Poliakov v Rusku, Rumunov, ale najmä Slovákov.

Bjørnson a Slováci[upraviť | upraviť zdroj]

O slovenskej otázke sa Bjørnson dozvedel až vo veku 75 rokov, zvyšok života zasvätil do značnej miery tejto otázke. Záujem o slovenskú problematiku v ňom vzbudil list troch českých slovakofilov - spisovateľa dr. E. Lederera, básnika A. Heyduka a K. Kálala, v ktorom opísali katastrofálne postavenie "na smrť odsúdeného národa na uhorskom ostrove slobody", a to na základe širokého faktografického materiálu pripraveného o.i. Antonom Štefánkom. List opisuje politiku národnostného útlaku vo všetkých oblastiach života, vysvetľuje metódy vládnutia aj justičnej perzekúcie, pripomína odľudňovanie Slovenska vysťahovalectvom a pod. a skutočnosť, že sa v Uhorsku tento útlak zakrýva fasádou "liberalizmu" a poukazovaním na nikdy nerealizovaný národnostný zákon z roku 1868. Bjørnson tento list zverejnil v októbrovom čísle (rok 1907) mníchovského časopisu März. V liste sa zdôrazňuje, že nie je zameraný proti maďarskému ľudu (lebo aj on je vraj predmetom útlaku), ale len proti uhorským utláčateľom. [1]

Po publikovaní tohto listu Bjørnson spustil intenzívnu publicistickú aktivitu o slovenskej problematike. Písal najmä do periodík Le Courrier Européen (Paríž), Spettatore (Rím) a Neue Freie Presse (Viedeň). [2]

O postavení Slovákov v Uhorsku dostával Bjørnson početné informácie z Čiech od univerzitného profesora A. Krausa, doktora S. Pacáka, doktora E. Lederera, a zo Slovenska od doktora Dušana Makovického, doktora J. Minárika, doktora Ivana Hálku a iných. [3]

Zvlášť konkrétne a ostro svoju kritiku (od roku 1907, t.j. od vydania Apponyiho zákonov a od černovskej tragédie) zameral na uhorského ministra kultu a školstva, grófa Alberta Apponyiho. Pozornosť vzbudil v tejto súvislosti aj jeho list predsedníctvu pripravovaného mierového kongresu v Mníchove. Bjørnson (ako člen čestného predsedníctva protivojnového zhromaždenia) v ňom uviedol, že považuje účasť Apponyiho na tomto kongrese za nezlučiteľnú s jeho humanistickým poslaním, pretože ľudia ako Apponyi, ktorí sa vydávajú za "apoštolov mieru" sú doma utláčateľmi národov [2] (tento list bol uverejnený v Neue Freie Presse 17. septembra 1907 na str. 2 [4]).

Na mierovom kongrese vo Viedni Bjørnson (v roku 1907?) uviedol: Nedávno sme videli v uhorskom sneme, keď slovenských reprezentantov týrali a vyhadzovali, ako vystúpil gróf Apponyi, aby vyhlásil, čo sa ešte má urobiť pre ďalší útlak tohto národa. Bol schválený školský zákon, aký nikdy predtým nebol známy, pretože jeho najdôležitejšie ustanovenia sú z gumy! Dajú sa naťahovať tak, až sa v nich zadusia všetky národnosti. Zbaviť deti materčiny je predsa to isté ako odtrhnúť hladné dieťa od matkiných pŕs. A práve toto rozkazuje v tomto zákone gróf Apponyi so vztýčenou hlavou... [5]

Bjørnsonove vystúpenia mali veľký medzinárodný (aj domáci) ohlas, pomohol prelomiť bariéry medzinárodnej izolovanosti slovenskej otázky.[6]

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Písal dramatické a prozaické diela s histrorickou tematikou, ktoré mali povzbudiť národne povedomie Nórov. Venoval pozornosť aj prostrediu nórskeho sedliactva. Vo svojej tvorbe sa venoval aktuálnym problémom svojej doby, bol kritikom morálky meštianskej spoločnosti. Jeho báseň Ja, vi elsker dette landet ("Milujeme tento kraj") sa stala nórskou štátnou hymnou.

V roku 1903 získal Nobelovu cenu za literatúru „… ako prejav uznania za jeho ušľachtilú, veľkolepú a mnohostrannú literárnu tvorbu, ktorá sa vždy vyznačovala aj sviežosťou inšpirácie, aj vzácnou čistotou ducha.“ (citácia z odôvodnenia Švédskej akadémie).

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Bjørnstjerne Bjørnson (1905)
Projekt Gutenberg
Projekt Gutenberg obsahuje plné texty diel autora:
  • Synnøve Solbakken (1857)
  • Mellem Slagene (Medzi bitkami) (1857)
  • En glad gut (Veselý chlapec) (1860)
  • Kong Sverre (Kráľ Sverre) (1861)
  • Sigurd Slembe (1862)
  • Maria Stuart I Skotland (Mária Stuartová Škótska) (1863)
  • De Nygifte (Mladomanželia) (1865)
  • Fiskerjenten (Rybárske dievča) (1868)
  • Arnljot Gelline (1870)
  • Digte og sange (Básne a piesne) (1870)
  • Sigurd Jorsalfar (1872)
  • Brudeslaatten (Svadobný pochod) (1872)
  • Redaktøren (Redaktor) (1875)
  • En fallit (Úpadok) (1875)
  • Kongen (Kráľ) (1877)
  • Magnhild (1877)
  • Kaptejn Mansana (Kapitán Mansana) (1879)
  • Leonarda (1879)
  • Det nye System (Nový systém)(1879)
  • En handske (Rukavička) (1883)
  • Det flager i Byen og paa Havnen (Zástavy nad mestom a prístavom)(1884)
  • Geografi og Kærlighed (Zemepis a láska) (1885)
  • Paa Guds Veje (Po božích cestách) (1889)
  • Fred (Mier) (1891)
  • Nye fortällinger (Nové poviedky) (1894)
  • Lyset (Svetlo) (1895)
  • Paul Lange og Tora Parsberg (Paul Lange a Tora Parsbergová) (1898)
  • Laboremus (1901)
  • På Storhove (1902)
  • Daglannet (1904)

Dielo Bjørnstjerne Bjørnsona v slovenskom preklade[upraviť | upraviť zdroj]

  • Arne, básne a polemiky (preložili Katarína Motyková a Milan Richter), Dunajská Lužná, MilaniuM 2007
  • Česť a chvála večnej jari života (preložili Milan Žitný a Jana Rakšányiová), Bratislava, Print-servis 1998
  • Synnoöve zo Solbakkenu (preložil Ladislav Obuch, verše prebásnil Viliam Turčány), Bratislava, SVKL 1980
  • Rybárča, Liptovský Svätý Mikuláš, Tranoscius 1932 (preložila Margita Pauliny-Tóthová)
  • Rybárča, Bratislava, Mladé letá 1967
  • Sedliacke poviedky

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Fabian, J.: Posledné dni Uhorska, 1990 (edícia: Historické listy), str. 20-21
  2. a b Fabian 1990, str. 21
  3. Cambel, S. (ed.): Dejiny Slovenska IV, 1986, str. 276
  4. http://anno.onb.ac.at/cgi-content/anno?aid=nfp&datum=19070917&seite=2&zoom=43
  5. Kováč, D. (ed.): Kronika Slovenska 2, 1999; detto: Cambel 1986, str. 277
  6. Fabian 1990

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]