José Echegaray y Eizaguirre

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
José Echegaray y Eizaguirre
José Echegaray y Eizaguirre
španielsky dramatik, politik (1904)

Narodenie 19. apríl 1832
Madrid, Španielsko
Úmrtie 4. september 1916 (84 rokov)
Madrid, Španielsko
Nositeľ Nobelovej ceny

José Echegaray y Eizaguirre (19. apríl 1832, Madrid4. september 1916, Madrid) bol španielsky dramatik, politik, matematik a nositeľ Nobelovej ceny za literatúru z roku 1904.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

José Echegaray y Eizaguirre bol od detstva obdivovateľom divadla, vyštudoval však technické vedy a ekonómiu. Uplatnil sa aj v politike - od roku 1868 bol členom španielskej vlády. Jeho prvé diela boli plné romantiky, ale ovplyvnila ho tvorba Henrika Ibsena. Ako dramatik si zachovával prísny morálny pohľad na umelecké zobrazovanie ľudských osudov a stretával sa s nadšeným súhlasom početných obdivovateľov. Objavovali sa však aj prísne a kritické hlasy. Hovorilo sa, že jeho drámy majú podobu rovníc a matematických problémov, pretože su písané z pohľadu matematika a verejného činiteľa, ktorý etické hodnoty neúprosne stavia proti slabostiam človeka. Nikto však nemohol poprieť, že jeho diela sa vyznačujú hlbokým mravným poňatím.

Echegeray je autorom asi šesťdesiatich drám, ktorých hybnou silou je romantická vášnivosť a osudovosť, na ktoré sa nadpája pozitivistická didaktičnosť. Niektoré sú písané vo veršoch. Boli vypočítané na efekt a dočasne zaujali aj divákov v zahraničí (dnes je Echegeray v podstate takmer neznámym autorom). Roku 1904 mu bola spoločne s francúzskym básnikom Frédéricom Mistralom udelená Nobelova cena za literatúru „… so zreteľom k obsiahlému a geniálnemu dielu, ktoré samostatným a originálnym spôsobom oživilo veľké tradície španielskej drámy“ (citácia z odôvodnenia Švedskej akadémie).

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • El libro talonario (1874),
  • Le esposa del vengador (1874),
  • En puńo de la espada (1875),
  • O locura on santidad (1877),
  • En el pilar y en la cruz (1878),
  • En el seno de la muerte (1879),
  • La muerte en los labiios, (1880),
  • El gran Galeoto (1881),
  • Lo sublime en lo vulgar (1890),
  • En crítico incipiente (1891),
  • El hijo de Don Juan (1892),
  • Malas Herencias (1892),
  • El estigma (1895),
  • Mancha que limpia (1895),
  • Mariana (1895),
  • La duda (1898),
  • El loco dios (1900),
  • A fuerza de arrastrarse (1905),
  • Recuerdos (1917).