Henrik Pontoppidan

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nositeľ Nobelovej ceny
Henrik Pontoppidan
Henrik Pontoppidan
dánsky spisovateľ

Narodenie 24. júl 1857
Fredericia, Dánsko
Úmrtie 21. august 1943 (86 rokov)
Kodaň, Dánsko

Henrik Pontoppidan (24. júl 1857 – 21. august 1943) bol dánsky prozaik, najvýznamnejši predstaviteľ dánskeho naturalizmu a kritického realizmu, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru z roku 1917 (spoločne s ďalším dánskym spisovateľom Karlom Adolphom Gjellerupom). „… za jeho dokonalé obrazy súčasného dánskeho života“ (citácia z odôvodnenia Švédskej akadémie).

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Pontoppidan sa narodil ako syn pastora vo Fredericii. Nechcel sa však stať teológom a začaté inžinierske štúdium zanechal pre prácu učiteľa na základnej škole. Neskôr sa stal voľným novinárom a spisovateľom, ktorý debutoval v roku 1881.

Ako osemnásťročný peši precestoval Dánsko, Nemecko a Švajčiarsko, čo mu poskytlo bohatý materiál pre jeho spisovateľskú činnosť. Začiatky jeho literárnej tvorby boli ovplyvnené prírodnými námetmi a ľudovými povesťami. Jeho poviedky poukazovali na zlú sociálnu realitu dánskeho vidieka. Neskôr sa ústredným motívom jeho diel stali ľudské existenčné otázky a sklamania ľudí, ktorí márne hľadajú uskutočnenie svojich životných ideálov.

Medzi jeho ústredné diela patria tri romány o dánskej společnosti, ktoré napísal v rokoch 1890 až 1920:

  • Naturalistický Det forjattede land,
  • z časti autobiografický Lykke Per (Šťastný Per),
  • spoločenskokritický De dodes rige.

Pontoppidan sa neustále usiloval o zobrazenie mravných hodnôt ľudského života a odkrýval nesúlad medzi vznešenými, ale prázdnymi heslami a neutešenou životnou realitou.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Stäkkede Vinger (1881), zbierka poviedok, autorov literárny debut.
  • Sandinge Menighed (1883), román, kritika módneho kresťanstva.
  • Landsbybilleder (1884), zbierka poviedok,
  • Ung elskov (1885), novela,
  • Fra Hytterne (1887), zbierka poviedok,
  • Folkelivsskildringer (1888 – 1890), dva zväzky
  • Skyer (1889), novela, kritický obraz dánskej spoločnosti s výraznými sociálnymi aspektami.
  • Kronniker (1890), zbierka rozprávok, resp. bájok. Do ďalších vydaní tejto knihy zaradil autor ešte krátku rozprávku Orneflugt (1894). Ide o parafrázu rozprávky Hansa Christiana Andersena Škaredé kačiatko s naruby postaveným ponaučením, že „nie je nič platné vyliahnúť sa z orlieho vajíčka, ak pochádzame z kačacieho dvora“.
  • Det forjattede land (1891 – 1895), trojdielny román ukazujúci neúspech a sklamanie mladého teológa, ktorý opustí svoje prostredie vysokých spoločenských vsrtiev a odchádza na vidiek za „prirodzeným životom“. Ožení sa s vidieckym dievčaťom a pokúša sa popri kňazskom pôsobení aj hospodáriť. Nezíska však kontakt s ľudmi, sklame ako kňaz, sedliak aj manžel, nervovo sa zrúti a v poblúznení umiera.
  • Minder (1893), román,
  • Den gamle Adam (1894), román o sile erotických pohnútok.
  • Nattevagt (1895), román, hľadanie zmyslu umenia.
  • Höjsang (1896), román,
  • Lykke Per (1898 – 1904, Šťastný Per), vývojovo poňatí román ukazujúci životnú dráhu technicky nadaného Pera Sidenia uniknúť z rodného kňazského prostredia. Per študuje techniku, má veľkolepé plány na industrializáciu Dánska a na technický pokrok v krajine, prenikne do bohatých a nekonvečne svobodomyselných kruhov v Kodani, chystá sa oženiť s dcérou zámožnej židovskej rodiny, ukáže sa však, že sila rodného prostredia ho drží oceľovou rukou. Nakoniec zistí, že najviac zo všetkého ho uspokojuje život osamelého askéta a skončí ako cestár na jutskom vidieku. Perovo zdánlive životné stroskotanie je však v skutočnosti prejavom jeho osobnej vôle, pomocou ktorej došiel k poznaniu seba samého. Román vychádzal postupne a má osem častí.
  • Borgmestr Hoeck og hans hustru (1905) a Den kongeliege (1908), novely s námetom manželských problémov.
  • Det store spöglese (1907), novela o nezmyselnom pocite viny.
  • De dodes rige (1912 – 1916), päťdielny román sklamanie a stroskotanie, najpesimistickejšie Pontoppidanove dielo. Kniha vyznieva ako fatalistická vidina posledného súdu, život je iba zlý sen, ríša tieňov, v ktorej sa tancuje na vlastných hroboh.
  • Et karlighedseventyr (1927), román s milostným námetom.
  • Mands himmering (1927), satira na vojnových špekulantov.
  • Undervejs til mig seiv (1943), štvordielne pamäti.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

P. M. Mitchell: Henrik Pontoppidan. Boston, 1979.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]