Bájka

Bájka je epický žáner, v ktorom zvieratá, rastliny alebo neživé predmety konajú alebo hovoria ako ľudia (tento jav sa nazýva antropomorfizácia alebo personifikácia). Vždy z nej vyplýva nejaké ponaučenie. Prvé bájky ústne prednášal Ezop v 6. storočí pred Kr.

V bájke sa využívajú alegorické prvky, satira a irónia, cez ktoré autor humornou formou kritizuje správanie ľudí.

Jednotlivé zvieratá v bájke získavajú ľudské vlastnosti, ktoré sa pre nich postupne stávajú typické (napr. líška je prefíkaná). V reálnom svete zvieratá nemusia byť nositeľmi týchto vlastností, ale ľudia im ich z nejakého dôvodu (napr. vizuálneho) prisúdili.

Bájky boli pôvodne určené dospelým čitateľom (poslucháčom), v 19. a 20. storočí sa začali stále viac posúvať do detskej literatúry.

Zaujímavé je, že útvary podobné bájkam sa vyskytujú aj u juhoamerických Indiánov alebo afrických domorodcov. Tieto bájky neboli navzájom ovplyvnené, no napriek tomu majú spoločné rysy.

Najslávnejší predstavitelia

• Ezop – asi 6. storočie pr. Kr., staroveké Grécko, nedoložený
• Phaedrus - 1. storočie po Kr., staroveký Rím
• Jean de La Fontaine (1621–1695), Francúzsko
• Ivan Andrejevič Krylov (1769–1844), Rusko

Slovenský predstaviteľ

• Jonáš Záborský
• Peter Petiška