Ezop

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Ezop (po grécky Aisópos) bol starogrécky autor a zakladateľ bájok. Patrí dodnes k najznámejším bájkarom. Pôsobil v Grécku asi v 6. st. pred Kr. Jeho tvorba sa spočiatku prednášala len ústne a zozbieral ju až v 3. storočí pred Kristom Demetrios Falérsky. Autorom latinského veršovaného spracovania je Phaedrus.

O jeho živote toho nie je veľa známe, narodil sa pravdepodobne ako otrok v Sardách v Malej Ázii, neskôr žil v Aténach a na ostrove Samos a za svojho života veľa cestoval. Iné zdroje uvádzajú, že bol mrzák a fyzicky chorý. V jeho bájkach vystupujú zvieratá, predmety alebo rastliny, ktorým prisudzuje ľudské vlastnosti.

Každá bájka obsahuje na konci väčšinou didaktické poučenie. Hrdinami jeho bájok sú predovšetkým zvieratá a to všeobecne známe. Takisto však písal bájky, v ktorých vystupovali jednoduchí ľudia, kde poukazoval na lakomosť či chamtivosť. Jeho tvorba sa stala postupom času známou na celom svete.

Ezop zomrel v Delfách.

[upraviť] Niektoré Ezopove bájky

• Bájka o psovi a levovi
• Bájka o myši a býkovi
• Bájka o dube a trstine
• Bájka o veštcovi
• Bájka o myšiach a lasiciach
• Bájka o labuti a vrane
• Bájka o levovi a myši
• Bájka o myši domácej a o myši polnej
• Bájka o nenásitnej líške
• Bájka o jeleňovi pri jazierku

Na jeho tvorbu nadviazali neskorší bájkari ako Jean de La Fontaine či Ivan Andrejevič Krylov.

[upraviť] Iné projekty

• Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Ezop
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ezop