Jutský polostrov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jutský polostrov

Jutský polostrov, skrátene Jutsko (po dánsky Jylland, po nemecky Jütland) je polostrov v Európe medzi Severným morom a Baltským morom, súčasť Dánska a Nemecka. Rozloha: 29 633 km².

Tvorí hlavnú pevninskú časť Dánska (70% celkovej rozlohy) a najsevernejšiu časť Nemecka, nadväzuje na Kimberský polostrov. Je nížinatý, s menšími vyvýšeninami. Stred a východ polostrova úrodný s jazerami a lesmi. Žije na ňom 2 491 852 obyvateľov (2004) (z toho 2,188 milióna v Dánsku, 40 % obyvateľov tohto štátu).

Názov Jutsko pochádza od germánskeho kmeňa Jutov, ktorí odtiaľto v 5. storočí spolu s Anglami a Sasmi odišli do Anglicka, čiastočne boli aj asimilovaní Dánmi, ktorí toto územie následne obsadili.

Najväčšie jutské mesto je Århus, najvyšší vrch je Møllehøj/Ejer Bavnehøj (171 m - Møllehøj a Ejer Bavnehøj sú 2 rozdielne vrcholy, keďže ich však delí od seba len 200 m dlhý nepatrný svah, v súlade s medzinárodnými princípmi sú tieto body definované ako jeden vrchol.) či blízko ležiaci vrch Yding Skovhøj, najdlhšia rieka Gudenå má dĺžku 158 km. Ďalšie väčšie mestá v Dánsku sú Aalborg, Esbjerg, Frederikshavn, Randers, Kolding, Silkeborg, Ribe, Vejle, Viborg, Horsens a Billund. Najväčšie mestá na nemeckej strane sú Kiel, Flensburg a Neumünster.

Prístavy na východe sú Fredericia, Randers, Århus, na západe je pobrežie Esbjerg, na severe Vendyssel s mysom Skagen (cintorín lodí).