Giosuè Carducci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nositeľ Nobelovej ceny
Giosuè Carducci
Giosuè Carducci
taliansky básnik

Narodenie 27. júl 1835
Valdicastello, Taliansko
Úmrtie 16. február 1906 (70 rokov)
Bologna, Taliansko

Giosuè Carducci (* 27. júl 1835, Valdicastello neďaleko Luccy, Taliansko – † 16. február 1906, Bologna, Taliansko) jeden z najväčších talianskych básnikov, považovaný za neoficiálneho moderného národného básnika. Je držiteľom Nobelovej ceny za literatúru (1906).

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Giosuè Carducci začal písať poéziu už v detstve pod vlyvom antických vzorov, čoskoro v nej však začal uplatňovať revolučné tendencie (bol synom dedinského lekára, člena hnutia za slobodu a obnovu národnej jednoty Talianska). Študoval vo Florencii a v Pise, vystupoval ako radikálny republikán a antiklerikál sympatizujúci so socialistickým a robotníckym hnutím. Odporcovia Rakúska-Uhorska v ňom videli vzor svojich oslobodzovacích tendencií.

Carducci bol aj uznávaným prekladateľom nemecky písanej poézie. Diela Heineho a Goetheho, ktoré prekladal, hlboko ovplyvnili aj jeho tvorbu.

Zjednotenie Talianska v roku 1870 mu dalo nové umelecké možnosti a prehĺbilo jeho básnickú inšpiráciu. Po stretnutí s kráľovnou Margheritou v roku 1878 sa priklonil k monarchii a umelecky ku klasickému realizmu (stal sa odporcom nielen kresťanského mysticizmu ale aj romatizmu Alessandra Manzoniho). Čoskoro je označovaný ako národný klasik a najvýznamnejší básnik jednotnej krajiny.

Vedľa básnických skladieb bol Carduci taktiež neúnavným bádateľom na poli literárnej histórie, vydavateľom a komentátorom starých klasických diel talianskej literatúry.

Vysokého ocenenia sa dočkal aj v aktívnej politike, stal sa čestným občanom v Bologni a v roku 1890 bol zvolený do senátu. Najvyššie literárne ocenenie v zahraničí, Nobelova cena za literatúru mu bola udelená „… nielen pre bohaté vedecké poznatky a kritické výskumy, ale predovšetkým ako hold tvorivej energii, štylistickej sviežosti a pôsobivej lyrickosti, ktoré charakterizujú jeho poeticky majstrovské diela“ (citácia z odôvodnenia Švédskej akadémie), nemohol už pre ochorenie v decembri roku 1906 osobne prevziať a o dva mesiace neskôr zomrel.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rime (1857, Verše),
  • Juvenilia (1857-1880),
  • Rime Nuove (1861-1887, Nové verše), s politickými a intimnými motívmi,
  • Levia gravia (1861-1871),
  • L'Inno a Satana (1865, Hymnus na Satana), táto báseň, v ktorej Carducci zobrazil Satana ako symbol pokroku, prírody a pozemskej radosti, urobil autora slávnym, avšak vzbudila tiež búrlivu polemiku.
  • Giambi ed epodi (1867, Jamby a epody),
  • Decennalia (1871),
  • Poesie (1871),
  • Nuove poesie (1873),
  • Studii letterarii (1874-1881, Literárne štúdie)
  • Odi Barbare (1877, Ódy barbarské), Nuovi Odi Barbari (1882, Nové ódy barbarské) a Terzi Odi Barbare (1889, Tretie ódy barbarské), tri zbierky lyrickej poézie, v ktorých geniálnym spôsobôm a s veľkou erudíciou napodobnil staré metrické prvky Horaciových ód a spracoval ich v novej čisto modernej poézii, plnej sily, ohňa a hlbokých citových akcentov.
  • La poesia barbara nei secoli XV. e XVI. (1881), odborné dielo,
  • Confessioni e battaglie (1882), odborné dielo,
  • Ça ira (1883),
  • Conversationi critiche (1884), odborné dielo,
  • Vite e ritratti (1885), odborné dielo
  • Piemonte (1890), historicko-politická óda,
  • Rime e ritmi (1897-1898)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]