Rabíndranáth Thákur
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
| Rabíndranáth Thákur | |
|---|---|
indický filozof, básnik, prozaik, dramatik |
|
| Narodenie | 6. máj 1861 Kalkata, India |
| Úmrtie | 7. august 1941 Kalkata, India |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Rabíndranáth Thákur (nem. Rabindranath Tagore) (* 6. máj 1861, Kalkata – † 7. august 1941, Kalkata) bol indický filozof, bengálsky básnik, prozaik, dramatik, mysliteľ, hudobný skladateľ, sociálny reformátor. Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1913). Na rozdiel od Gándiho hesla „non-cooperation“ požadoval spoluprácu medzi Východom a Západom a harmonické vyrovanie sa východného a západného myslenia.
Dielo R. Thákura predstavuje jeden zo vzácnych príkladov syntézy európskej kultúry a východnej kultúry v rámci kultúry 19. storočia.
[upraviť] Dielo
- Mánasí (Túžba srdca), 1890
- Gora (1907)
- Gítáňdžali, 1910
- Dákghar (Pošta), 1912
- Ghare Báire (Domov a svet), 1916
- Raktakarabí (Červené oleandre), 1924
- Nabadžátak (Novorodeniatko), 1940
[upraviť] Iné projekty
Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Rabíndranáth Thákur
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rabíndranáth Thákur
[upraviť] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok