Verner von Heidenstam

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nositeľ Nobelovej ceny
Verner von Heidenstam
Verner von Heidenstam
obraz namaľovaný Oscarom Björckom

Narodenie 6. júl 1859
Olshammar, Švédsko
Úmrtie 20. máj 1940 (80 rokov)
Övralid, Švédsko

Carl Gustaf Verner von Heidenstam (* 6. júl 1859 – † 20. máj 1940) bol švédsky básnik a prozaik, laureát Nobelovej ceny za literatúru v roku 1916.

Verner von Heidenstam sa narodil ako potomok starej šľachtickej rodiny v Olshammar (Örebro) v roku 1859. Študoval maliarstvo v Paríži a Ríme. Po ukončení štúdií absolvoval dlhšiu poznávaciu cestu po rôznych krajinách. Navštívil okrem Francúzska, Talianska a Švajčiarska aj krajiny východu. V roku 1912 bol vybraný za člena Švédskej akadémie. Bol tiež jedným zo zakladateľov švédskeho denníka Svenska Dagbladed.

V roku 1916 Heidenstam dostal Nobelovu cenu za literatúru „ocenením jeho významu ako vedúceho reprezentanta novej éry v literatúre“. Toto uznanie si zaslúžil predovšetkým svojim epickým cyklom Karolinema z rokov 1897-98. Tento cyklus je ešte aj dnes jeho najznámejším dielom. Svojimi literárnymi dielami vplýval na rozvoj švédskeho neoromantizmu. Neskôr sa však vrátil k historickým témam.

V roku 1938 sa Heidenstam stal laureátom ešte jednej ceny, ceny Henrika Steffensa.

Verner von Heidenstam zomrel v roku 1940 v Övralid. Dodnes je vo Švédsku 6. júl pamätným, ako deň jeho narodenín, ktorý je nazývaný dňom Övralid. V ten deň sú udeľované ceny spisovateľom a rôznym osobnostiam sveta kultúry.

23. júla 2002 bola objavená dosiaľ neznáma korešpondencia medzi Heidenstamom a Oskarom Levertinom.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Projekt Gutenberg
Projekt Gutenberg obsahuje plné texty diel autora:
Carl Gustaf Verner von Heidenstam, obraz Johana Krouthéna.

Básne[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vallfart och vandringsår (1888,), svojým radostným ladením a romantizujúcou idealizáciou sa zbierka stala programovým spisom v boji proti vládnucemu naturalizmu. Zbierka vyniká orientálnymi motívmi, farbami, dekoratívnosťou, metaforami a nepbvykle osobným tónom.
  • Dikter (1895), monumentálna a oslavná lyrika,
  • Ett folk (1902), patrioticky ladená básnicka zbierka,
  • Nya dikter (1915),
  • Sista dikter (1942), posmrtne vydaná nerýmovaná lyrika rezignovanej a múdrej staroby.

Prózy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Från Col di Tenda till Blocksberg (1888), cestopisné skicy.
  • Renässans (1899), literárny manifest, zhrnutie novoromatického programu.
  • Endymion (1899), román s exotickými motívmi moslimskej kultúry,
  • Pepitas bröllop (1890), polemická satira obhajujúca novoromantický program (spoločne s Oscarom Levertinom).
  • Hans Alienus (1892), veľký fantastický ideový román s krásnymi básnickými vložkami,
  • Karolinerna (1897-1898), cyklus poviedok z doby národného poníženia za vlády Karola XII., kde autor rozvinul tému zocelenia a zušlachtenia národa vojnou a obeťami.
  • Sankt Göran och draken (1900), román,
  • Heliga Birgittas pilgrimsfärd (1901), román,
  • Skogen susar (1904), román,
  • Folkungaträdet (1905-1907), dvojdielny historický román,
  • Proletärfilosofiens upplösning (1911),
  • När kastanjerna blommade (1941), posmrtne vydané pamäti.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]