Naturalizmus (literatúra)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Naturalizmus je literárne hnutie, ktoré vzniklo v druhej polovici 19. storočia vo Francúzsku, pokúšalo sa o systematické a čo najobjektívnejšie zachytenie súčasnej skutočnosti vrátane všetkých jej negatív, vrátane chudoby, rasizmu, sexu, násilia, choroby, predsudkov, korupcie, prostitúcie a špiny. Existovalo približne od roku 1880 do 1940.

V dôsledku tohto boli naturalistickí spisovatelia často kritizovaní. Naturalizmus má charakterizujúce vlastnosti pesimizmu, často sa v ňom spomína nevyhnutnosť smrti. Ďalším rysom naturalizmu je determinizmus. Determinizmus je v podstate opakom pojmu slobodnej vôle. Je to myšlienka, že jednotlivé znaky (so zameraním na prírodu, alebo osud) majú priamy vplyv na priebeh života. Často autor v naturalizme vedie čitateľa k domnienke, že osud postavy bol stanovený a nemenný. Ďalším spoločným rysom je prekvapivý zvrat na konci príbehu. Rovnako často sa v naturalistických románoch a príbehoch vyskytuje pocit, že príroda je ľahostajná k ľudstvu, ľudským bojom, nešťastiam a pod. Naturalizmus je v postate rozšírenie realizmu.

Naturalizmus bol ovplyvnený pozitívnou filozofiou Comteho, sociológiou Spencera, estetikou Taineho a prírodovedným učením Darwina. Program naturalizmu formuloval a dôsledne uplatňoval Zola, vodca takzvanej naturalistickej školy, do ktorej patril taktiež aj de Maupassant.

Človek bol v ponímaní naturalizmu chápaný iba ako podmienená bytosť obmedzená na svoje biologické prejavy. Jeho osud predurčoval vplyv dedičnosti a prostredia na človeka bez ohľadu na to ako bol vychovávaný.

Postavy naturalistických románov a poviedok mali rysy určitej psychickej nerovnováhy, živelnosti, osobnej rozvrátenosti a väčšinou pochádzali z nižších vrstiev. Naturalistické prvky, ktoré sa objavovali v dielach neskorších autorov, súviseli so snahou poukázať na neušľachtilé stránky ľudského života.

Naturalizmus v Nemecku ovplyvnil tvorbu Hauptmanna. V Taliansku mu bol blízky verizmus. V českej literatúre patrili medzi naturalistov hlavne Čapek-Chod a Karel Josef Šlejhar.