Abramová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°56′11″S 18°47′47″V / 48.936389°S 18.796389°V / 48.936389; 18.796389
Abramová
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Turčianske Teplice
Región Turiec
Nadmorská výška 478 m n. m.
Súradnice 48°56′11″S 18°47′47″V / 48.936389°S 18.796389°V / 48.936389; 18.796389
Rozloha 12,64 km² (1 264 ha) [1]
Obyvateľstvo 197 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 15,59 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1400
Starosta Milan Černák[3] (SMER-SD)
PSČ 038 22 (pošta Slovenské Pravno)
ŠÚJ 512044
EČV TR
Tel. predvoľba +421-43
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Abramová 7
038 22  Slovenské Pravno
E-mailová adresa poslať email
Telefón 496 25 31
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Abramová
Štatistika: MOŠ/MIS
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Abramová (maď. Turócábrahámfalva, nem. Abrahamsdorf) je obec na Slovensku v okrese Turčianske Teplice, v Žilinskom kraji.[4] Je to malá dedina s rebríkovitým pôdorysom.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Abramová leží na úpätí Malej Fatry v juhozápadnej časti Turčianskej kotliny.[4]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Vznikla v 2. polovici 13. stor.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1400 ako Villa Abraham.[4]

Obyvatelia sa venovali lesníctvu, poľnohospodárstvu a povozníctvu.[4]

Bývalé názvy obce[upraviť | upraviť zdroj]

  • Villa Abraham (1400)
  • Abramfalua (1419)
  • Abrahamfalua, Polereka vulgo Abrahamova vez (15. stor.)
  • Abraham falva Slauis Abrahamová (1736)
  • Abranowa (1773)
  • Abramová (1920) [4]

Pamätihodnosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • ranogotický rímskokatolícky kostol sv. Kozmu a Damiána z roku 1375, prestavaný v 17. storočí a roku 1927 (veža), so starým organom [5]
  • dve kúrie (renesančná z 2.polovice 17. storočia a klasická z 19. storočia) [4]
  • v osade Laclavá 6 kúrií (jedna z nich z 1. polovice 16. stor.)
  • strom Ginko, vyhlásený za chránený v roku 1969. Je to 15 m vysoké ginko dvojlaločné s obvodom kmeňa 219 cm.

Miestne časti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Abramová
  • Laclavá (pripojená 1951; prvá písomná zmienka 1250)
  • Polerieka (pripojená 1991; prvá písomná zmienka 1363)

Polerieka[upraviť | upraviť zdroj]

Ešte na prelome 19. a 20. storočia v obci žilo sedemdesiat až sto obyvateľov, v 80. rokoch 20. storočia 29 obyvateľov. Najviac ich odišlo počas obdobia socializmu, hlavne do Martina a blízkych obcí. V roku 2006 žilo v Polerieke už len šesť obyvateľov.

V r. 2002 vznikol z iniciatívy Poľovníckeho združenia Ondrašová Náučný chodník Zniev s prírodovedným zameraním a so snahou priblížiť rozmanitosť miestnej fauny a flóry. Vedie z obce k zrúcaninám hradu Zniev, so zastávkami pri minerálnom prameni a na Ondrašovskej skale.[chýba zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.
  4. a b c d e f Encyklopedický ústav SAV. Encyclopaedia Beliana (A-Belk). I. vyd. Banská Bystrica : Veda, vydavateľstvo SAV a Stredoslovenské vydavateľstvo, a. s., 1999. 1. z 12 zv. (696 s.) ISBN 80-224-0554-X. číslo publikácie 3259. Kapitola A, s. 28.
  5. MILAN FABIAN A KOLEKTÍV. Turiec. Martin : Osveta n. p., 1977. ISBN 70-065-77. Kapitola Národohistorické a umelecké pamiatky Turca.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]